Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Tlačová správa

Ročný prieskum rastu EÚ na rok 2015: nový impulz pre zamestnanosť, rast a investície

Brusel, 28 november 2014

Ročný prieskum rastu na rok 2015, ktorý dnes uverejnila Európska komisia, sa zameriava na navrátenie Európy na cestu udržateľnej tvorby pracovných miest a dosahovania hospodárskeho rastu. S príchodom novej Komisie s jej ambicióznou agendou pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu nastala tá správna chvíľa na nový impulz. Svojím návrhom mobilizovať prostredníctvom ambiciózneho investičného plánu najmenej 315 mld. EUR v podobe ďalších verejných a súkromných investícií v nadchádzajúcich troch rokoch Európska únia obracia list (webová stránka investičného plánu). Investičný plán je súčasťou celkového prístupu Európskej komisie k podpore tvorby pracovných miest a dosahovaniu rastu v Európe. V rámci tohto prístupu Komisia vo svojom ročnom prieskume rastu na rok 2015 odporúča realizáciu hospodárskej a sociálnej politiky založenej na týchto troch hlavných pilieroch: 1. podpora investícií, 2. obnovený záväzok realizovať štrukturálne reformy a 3. presadzovanie fiškálnej zodpovednosti.



Podpredseda Valdis Dombovskis, ktorý je zodpovedný za euro a sociálny dialóg, uviedol: „Európska únia čelí riziku dlhotrvajúceho nízkeho hospodárskeho rastu, čo by mohlo zhoršiť už beztak vážne sociálne problémy v niektorých častiach Únie. Preto dnes navrhujeme kombináciu strategických politík založenú na investíciách, štrukturálnych reformách a fiškálnej zodpovednosti. Vyzývame na bezodkladné opatrenia zo strany vlád, parlamentov a sociálnych partnerov na úrovni EÚ a v každom členskom štáte. Tým, že budeme postupovať spoločne, môžeme zabezpečiť, aby boli podmienky pre stabilný a udržateľný rast v budúcnosti splnené a aby naši občania mali viac príležitostí na zamestnanie.“

Komisárka EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uviedla: „Tvorba pracovných miest a sociálne politiky sú jadrom nášho programu a v ročnom prieskume rastu zastávajú popredné miesto. Všetci by sme sa v tejto súvislosti mali ujať zodpovednosti. Členské štáty, ktoré odvážne reformovali svoje trhy práce, dokázali, že reformy sa skutočne vyplácajú. To by malo podnietiť ostatné členské štáty, aby nasledovali ich príklad. Investičný plán s objemom 315 mld. EUR, ktorý Komisia predstavila, môže prispieť k dosiahnutiu ešte lepších výsledkov.“

Ročným prieskumom rastu sa začína ročný cyklus správy hospodárskych záležitostí, stanovujú sa ním všeobecné hospodárske priority pre EÚ a členským štátom sa poskytujú politické usmernenia na nasledujúci rok. Aj napriek úsiliu, ktoré sa vynakladá na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, je oživenie európskeho hospodárstva stále slabé a krehké. Tým sa bráni pokroku v znižovaní vysokej miery nezamestnanosti a chudoby. K obnoveniu dôvery a znovunastoleniu rastu v celej EÚ môže dôjsť len prostredníctvom spolupráce: bude potrebné, aby členské štáty preukázali skutočné odhodlanie robiť veci na vnútroštátnej úrovni inak. Vzhľadom na veľké rozdiely medzi hospodárskou situáciou v členských štátoch sa bude ten správny prístup v jednotlivých krajinách nevyhnutne líšiť. V záujme poskytnutia spoločného smerovania a usmernenia vnútroštátnych prístupov Komisia odporúča pre hospodársku a sociálnu politiku na rok 2015 tieto tri hlavné piliere:

1. Podpora investícií

Od vypuknutia celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy trpí EÚ nízkou úrovňou investícií. Na zvrátenie tohto trendu poklesu a na navrátenie Európy na cestu hospodárskeho oživenia je potrebné kolektívne a koordinované úsilie na európskej úrovni. Investície sú potrebné na modernizáciu systémov sociálneho zabezpečenia, na financovanie vzdelávania, výskumu a inovácie; na zabezpečenie ekologickejších a účinnejších energií; na modernizáciu dopravnej infraštruktúry a na zavedenie rozsiahleho a rýchlejšieho širokopásmového pripojenia.

Európska komisia je pripravená urobiť svoj diel práce: len pred dvomi dňami začala s vykonávaním investičného plánu s objemom 315 mld. EUR na nasledujúce tri roky (pozri IP/14/2128). Táto tzv. investičná ofenzíva sa zakladá na týchto troch smeroch činnosti, ktoré sa vzájomne dopĺňajú: 1. mobilizácia investičných finančných prostriedkov bez vytvárania nových dlhov; 2. podpora projektov a investícií v kľúčových oblastiach, akými sú infraštruktúra, vzdelávanie, výskum a inovácia, a 3. odstraňovanie sektorovo špecifických a ostatných finančných a nefinančných prekážok, ktoré bránia investíciám. Európska komisia vyzýva Európsky parlament a členské štáty, aby tento investičný plán podporili a urýchlene podnikli potrebné kroky tak, aby mal rozhodujúci vplyv na európske hospodárstvo.

2. Obnovený záväzok realizovať štrukturálne reformy

Ako sa dôraz presúva z riešení núdzových situácií vyplývajúcich z krízy na budovanie pevných základov pre zamestnanosť a rast, je potrebný obnovený záväzok realizovať štrukturálne reformy. Na úrovni EÚ predstavuje prehlbovanie jednotného trhu štrukturálnu reformu par excellence, keďže pomáha pri modernizácii našich hospodárstiev a zvyšovaní konkurencieschopnosti, ako aj príťažlivosti Európy pre investorov. Medzi priority patrí odstraňovanie zostávajúcich regulačných a neregulačných prekážok v sektoroch, akými sú energetika, telekomunikácie, doprava a jednotný trh pre tovar a služby.

Na úrovni členských štátov Komisia odporúča zamerať pozornosť na viaceré kľúčové reformy: zabezpečiť dynamickejšie trhy práce a bojovať proti vysokej miere nezamestnanosti; zabezpečiť efektívnosť a primeranosť dôchodkových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia; vytvoriť flexibilnejšie trhy s výrobkami a službami; zlepšiť investičné podmienky pre podniky a zvýšiť kvalitu investícií do výskumu a inovácie; a zefektívniť verejnú správu v celej Európe.

3. Presadzovanie fiškálnej zodpovednosti

Pokrok, ktorý sa zaznamenal pri dosahovaní fiškálnej konsolidácie, bol významný: priemerné fiškálne deficity klesli v EÚ v priebehu troch rokov z úrovne 4,5 % HDP v roku 2011 na približne 3,0 % HDP v roku 2014. Pokles počtu krajín, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, t. j. pokles z 24 v roku 2011 na 11 v roku 2014, odráža uvedené fiškálne zlepšenia, ktoré výrazným spôsobom pomohli obnoviť dôveru v spoľahlivosť našich verejných financií a stabilizovať finančnú situáciu. Zabezpečenie dlhodobej kontroly nad deficitom a znižovanie vysokých úrovní dlhu zostáva základným stavebným kameňom udržateľného rastu. V súlade s Paktom stability a rastu potrebujeme zodpovedné fiškálne politiky podporujúce rast, pričom treba zohľadniť osobitnú situáciu v jednotlivých štátoch. Krajiny s väčším fiškálnym priestorom môžu vo väčšom rozsahu podporovať domáci dopyt a investície. Je potrebné zabezpečiť spravodlivejšie a efektívnejšie daňové systémy a rozhodnými opatreniami bojovať proti daňovým podvodom a únikom.

Zjednodušenie európskej správy hospodárskych záležitostí

Európska komisia takisto navrhuje zjednodušiť a posilniť európsky semester tým, že bude výraznejšie zameraný a bude zohrávať väčšiu politickú úlohu založenú na troch pilieroch ročného prieskumu rastu. Výraznejšie zameraný európsky semester by mal posilniť sociálne trhové hospodárstvo a zvýšiť účinnosť koordinácie hospodárskej politiky na úrovni EÚ prostredníctvom väčšej a lepšej zodpovednosti všetkých aktérov vrátane sociálnych partnerov. Novým cyklom hospodárskej politiky sa takisto zjednodušia výstupy Komisie a znížia požiadavky na podávanie správ, ktoré musia plniť členské štáty, pričom sa tento proces stane otvorenejším a mnohostranným (pozri Prílohu 1 a MEMO/14/2180).

Správa o mechanizme varovania

K ročnému prieskumu rastu je pripojená správa o mechanizme varovania, ktorá je súčasťou pravidelného dohľadu v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe a ktorej účelom je zistiť a riešiť nerovnováhy, ktoré môžu brzdiť výkon národných hospodárstiev, eurozóny alebo EÚ ako celku. Do postupu pri makroekonomickej nerovnováhe sa zavádzajú ukazovatele týkajúce sa zamestnanosti a sociálne ukazovatele, ktoré by sa mali použiť na lepšie pochopenie trhu práce a sociálneho vývoja a rizík.

Zo správy o mechanizme varovania vyplýva, že aj keď členské štáty EÚ dosiahli pokrok pri náprave niektorých svojich nerovnováh a aj keď sa v niekoľkých hospodárstvach zvýšila konkurencieschopnosť, makroekonomické nerovnováhy a ich veľké sociálne dôsledky sú aj naďalej zdrojom vážnych obáv. Pomalé oživenie a veľmi nízka inflácia boli prekážkou výraznejšieho zníženia makroekonomických nerovnováh a súvisiacich makroekonomických rizík.

Obnovenie rovnováhy bežných účtov je navyše naďalej nerovnomerné. Aj keď sa deficity vo viacerých krajinách znížili, tento proces bol do značnej miery poháňaný poklesom dopytu a najmä investícií. Ak sa neprijmú nápravné opatrenia, mohlo by to mať negatívny vplyv na strednodobý rastový potenciál. Nemecko a Holandsko medzitým naďalej zaznamenávajú veľmi vysoké prebytky bežného účtu, ktoré odzrkadľujú slabý domáci dopyt a nízke investície.

Pokiaľ ide o jednotlivé krajiny, Komisia sa domnieva, že v týchto 16 členských štátoch súpotrebné ďalšie analýzy (hĺbkové preskúmania), aby sa podrobnejšie preskúmalo hromadenie a prekonávanie nerovnováh a s nimi súvisiacich rizík: Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Maďarsko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo (podrobnejšie informácie sa uvádzajú v dokumente MEMO/14/2231).

Spoločná správa o zamestnanosti

Ročný prieskum rastu na rok 2015 sprevádza aj uverejnenie návrhu spoločnej správy o zamestnanosti, ktorý vypracovala Komisia.V správe sa analyzuje situácia v oblasti zamestnanosti v Európe a politické reakcie členských štátov. Zo správy vyplýva, že značné štrukturálne reformy sa vyplácajú. Zároveň sa v nej analyzuje potenciál na zlepšenie zamestnanosti a sociálnej výkonnosti EÚ ako celku (podrobnejšie informácie sa uvádzajú v dokumente MEMO/14/2234).

 

 

Príloha

 

1. Harmonogram zjednodušeného európskeho semestra



2. Hlavné zistenia prognózy Komisie z jesene 2014

Očakáva sa, že rast reálneho HDP dosiahne v roku 2014úroveň 1,3 % v EÚ a 0,8 % v eurozóne ako celku. V roku 2015 by malo dôjsť k miernemu zvýšeniu na 1,5 % v EÚ a 1,1 % v eurozóne, a to v dôsledku zvýšenia zahraničného a domáceho dopytu. Očakáva sa, že hospodárska činnosť dosiahne v roku 2016 úroveň 2,0 % v EÚ a 1,7 % v eurozóne.

 

Počet nezamestnaných osôb dosiahol v auguste 2014 úroveň 24,6 milióna osôb, z toho päť miliónov sú osoby vo veku 15 až 24 rokov. Dlhodobá nezamestnanosť je veľmi vysoká. Miery nezamestnanosti sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia; v roku 2014 sa pohybovali v rozmedzí od 5,1 % v Nemecku a 5,3 % v Rakúsku do 24,8 % v Španielsku a 26,8 % v Grécku.

 

Očakáva sa, že trend nízkej inflácie bude v tomto roku naďalej pokračovaťs nízkymi cenami komodít, najmä energií a potravín, a so slabšími hospodárskymi vyhliadkami, než sa predpokladalo. Očakáva sa, že postupné oživovanie hospodárskej činnosti v priebehu prognózovaného obdobia povedie k zvýšeniu inflácie v EÚ z úrovne 0,6 % v roku 2014 na 1,0 % v roku 2015 a 1,6 % v roku 2016.

 

Pomer deficitu k HDP sa v tomto roku pravdepodobne zníži, hoci pomalším tempom než v roku 2013, a to z úrovne 4,5 % v roku 2011 na 3,0 % v EÚ a 2,6 % v eurozóne. Predpokladá sa, že deficity verejných financií budú v nadchádzajúcich dvoch rokoch klesať v dôsledku zvýšenia hospodárskej činnosti. Očakáva sa, že pomer dlhu k HDP dosiahne v budúcom roku vrchol na úrovni 88,3 % v EÚ a na úrovni 94,8 % v eurozóne, pričom v mnohých krajinách zostane na vysokej úrovni.


3. Príklady účinných štrukturálnych reforiem v členských štátoch

V Španielsku schválila vláda v decembri 2013 zákon, ktorým sa zaručuje jednotnosť trhu v záujme slobody pohybu a usádzania sa osôb a voľného pohybu tovaru. Zákon sa ambicióznym spôsobom usiluje o racionalizáciu prekrývajúcich sa právnych predpisov v Španielsku, rieši problém fragmentácie domáceho trhu a zvyšuje hospodársku súťaž na trhoch s výrobkami. Španielske orgány odhadujú, že uvedenou reformou sa HDP časom zvýši o viac ako 1,5 %.

 

Portugalsko prijalo v rokoch 2011 až 2013 niekoľko reforiem trhu práce. Bola zosúladená ochrana pracovníkov pracujúcich na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú a na dobu určitú. Zvýšila sa flexibilita právnych predpisov týkajúcich sa pracovného času a boli prijaté opatrenia na lepšie prispôsobovanie miezd produktivite na podnikovej úrovni. Boli zreformované dávky v nezamestnanosti a predĺžilo sa obdobie nároku na ne. Boli zreformované verejné služby zamestnanosti, novelizovali sa aktívne politiky trhu práce a zaviedli sa nové programy, okrem iného aj programy zacielené na mladých ľudí. Miera nezamestnanosti klesla medzi rokmi 2013 a 2014 približne o 2 percentuálne body.

 

Poľsko začalo ambicióznu reformu na zjednodušenie prístupu k regulovaným profesiám. Prístup k 50 profesiám – vrátane právnikov, notárov, realitných agentov a vodičov taxíkov – bol liberalizovaný v prvej vlne reforiem v roku 2013. Poľský parlament prijal v apríli 2014 rozhodnutia týkajúce sa ďalších 91 profesií a deregulácia ďalších 101 profesií je naplánovaná na začiatok roku 2015.

 

Taliansko zaviedlo v roku 2013 súbor opatrení, ktorých cieľom je zvýšiť hospodársku súťaž a transparentnosť na trhu s plynom a elektrickou energiou. Táto iniciatíva talianskej vlády pomohla pri riešení dlhodobého problému vysokých cien energií v Taliansku a, podľa odhadov energetického regulačného orgánu, prispela k zníženiu cien pre koncových používateľov.


For more information:

Annual Growth Survey 2015

Fourth Alert Mechanism Report on macroeconomic imbalances in EU Member States

2015 Draft joint Employment Report

The EU's economic governance explained

Europe 2020

Draft Budgetary Plans

IP/14/2235

Kontaktné osoby pre médiá

Tove ERNST (+32 2 298 67 64)
Margaritis SCHINAS (+ 32 2 296 05 24)
Annikky LAMP (+32 2 295 61 51)

Pre verejnosť:

Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom

Side Bar