Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

Tlačová správa

Brusel 19. septembra 2014

Financovanie EÚ podporí lepšie predpovedanie sopečnej činnosti

Obrázok: Baldur Bergsson zapojený do projektu FUTUREVOLC financovaného EÚ vykonáva meranie plynov na lávovom poli Holuhraun na Islande. Obrázok si vo vysokom rozlíšení môžete stiahnuť tu.

Sopečné výbuchy je väčšinou náročné predvídať. Vzhľadom na zvýšenú seizmickú činnosť v okolí islandskej sopky Bárðarbunga a na tečúcu lávu na blízkom poli Holuhraun odborníci dôkladne monitorujú a analyzujú veľké množstvo údajov zozbieraných z tejto oblasti.

Veľa islandských sopiek je pokrytých ľadom, čo často prispieva k výbušným erupciám sprevádzaným vyvrhnutím veľkého množstva popola, ako tomu bolo v prípade výbuchu sopky Eyjafjallajökull v apríli 2010. Pri výbuchu sopky Eyjafjallajökull došlo k vyvrhnutiu veľkých oblakov sopečného popola po celej severnej Európe, čo viedlo k nákladnému rušeniu letov zo strany leteckých spoločností a problémy pri cestovaní sa dotkli približne 10 miliónov ľudí. Finančné škody sa odhadujú až na 3,9 miliárd EUR.

Teraz je však situácia iná. V reakcii na výbuch sopky Eyjafjallajökull začala EÚ financovať výskum s cieľom umožniť presnejšie a včasnejšie varovania. Prístupy vyvíjané v rámci takýchto projektov majú za cieľ poskytnúť orgánom civilnej ochrany a hospodársky významným obchodným skupinám, ako sú letecké spoločnosti, viac času na to, aby mohli účinnejšie reagovať a tým pomôcť chrániť životy a znižovať škody pre hospodárstvo Európy.

Jedným z príkladov je projekt FUTUREVOLC. Od októbra 2012, keď sa projekt FUTUREVOLC začal realizovať, dopĺňajú výskumníci v najaktívnejších islandských regiónoch existujúcu sieť o nové detektory sopečných plynov, infrazvukové snímače, kamery s vysokým rozlíšením, seizmometre a snímače pohybov zemského povrchu. Mnohé z týchto doplnkových snímačov sú súčasťou mobilných sietí, vďaka čomu je ich možné rozmiestniť podľa potreby do aktívnych lokalít a podporiť tak stálu sieť.

Nové monitorovacie zariadenia, ako napríklad seizmometre, sú schopné odhaliť nepatrné pohyby (seizmické otrasy), ktoré môžu byť prejavom pohybu magmy smerom nahor k zemskému povrchu alebo záplav spôsobených výronom magmy pod ľadom. Tieto záplavy sú významnou hrozbou pre miestnych obyvateľov a infraštruktúru.

Pri detekcii nepatrných zmien môžu pomôcť ďalšie prístroje na báze GPS a satelitné údaje. Na sopke Bárðarbunga sa takéto prístroje použili na odhad objemu magmy prenikajúcej do zemskej kôry v hĺbke až 10 km pod povrchom.

Tento projekt sa zameriava aj na monitorovanie erupcií po tom, čo dosiahnu zemský povrch – merajú sa napríklad nebezpečné plyny a miera prietoku lávy. Tieto informácie môžu naznačiť, či sopečná činnosť môže viesť k erupcii podobnej tej z roku 2010.

V júli tím doplnil do islandskej siete ďalšie tri pozemné infračervené kamery na detekciu kremičitých častíc v sopečnom popole. V rámci projektu bol testovaný aj snímač pripevnený na lietadlo, ktorý bol schopný identifikovať popol zozbieraný z jednej islandskej sopky a vypustený do vzduchu vo Francúzsku nad Biskajským zálivom. Snímač, ktorý je pomocou multispektrálnych kamier schopný rozlíšiť kremičité častice od ľadových častíc, identifikoval popol na vzdialenosť 60 km. Ak sopka Bárðarbunga vybuchne, tím by mohol použiť takýto snímač na monitorovanie prípadného uvoľneného popola.

Koordinátor projektu FUTUREVOLC Freysteinn Sigmundsson z Islandskej univerzity uviedol, že výsledky tohto projektu v spojení s meteorologickými údajmi a vyspelými technikami modelovania pomôžu zlepšiť prognózovanie rozptylu popola.

Výsledky výskumu realizovaného v rámci projektu FUTUREVOLC budú využité v rámci Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO), ktorá je súčasťou európskeho príspevku v globálnom úsilí o zlepšenie predvídania sopečnej činnosti.

Európska komisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire Geoghegan-Quinnová uviedla: „Sopečná činnosť môže mať vplyv na tisíce Európanov bez ohľadu na to, či žijú v blízkosti činných sopiek alebo vo vzdialenosti mnohých kilometrov od nich. Program Horizont 2020 bude ako nový program EÚ pre výskum s rozpočtom 80 miliárd EUR aj naďalej podporovať tento druh výskumu, ktorý je prínosom pre všetkých Európanov.“

Satelitné monitorovanie

Systém EVOSS je ďalším príkladom výskumu sopiek financovaného z prostriedkov EÚ. V rámci systému EVOSS sa vyvinul nový satelitný systém na automatickú detekciu a monitorovanie sopečných výbuchov na celom svete. Tento projekt využíva „cloud“ špecializovaných počítačových serverov a následne automaticky poskytuje príslušným orgánom civilnej ochrany údaje v reálnom čase.

Uvedený systém meria erupcie tromi spôsobmi: meria teplo prichádzajúce zo sopky, vyvrhovaný popol a plyny a fyzikálne zmeny na povrchu Zeme. Tieto údaje môžu vedcom pomôcť lepšie predvídať, ako sa bude sopka pravdepodobne správať v budúcnosti – napríklad, či sa jej aktivita zvyšuje alebo znižuje. Systém EVOSS (Európske vesmírne služby pozorovania sopiek – European Volcano Observatory Space Services) je už v prevádzke v Európe, Afrike a na sopečných ostrovoch v okolitých oceánoch.

Včasné varovanie

Medzitým sa v rámci projektu VUELCO dokončila štúdia týkajúca sa šiestich sopiek v Európe a inde na svete. Štúdia viedla k vytvoreniu databázy sopečnej činnosti a lepších prognostických modelov. Projektový tím súčasne vyvíja spôsoby na zlepšenie komunikácie medzi vulkanológmi a orgánmi civilnej ochrany. Cieľom je pomôcť miestnym komunitám porozumieť vedeckému poradenstvu týkajúcemu sa sopiek a prijať vhodné opatrenia. Medzi ďalšie projekty zamerané na sopky, ktoré sú financované z prostriedkov EÚ, patria MED-SUVMARsite.

Súvislosti

Projekt FUTUREVOLC, ktorý EÚ podporuje príspevkom vo výške 6 miliónov EUR, spája výskumných pracovníkov z 27 univerzít, výskumných organizácií, verejných orgánov a spoločností na Islande, v Írsku, Taliansku, Spojenom kráľovstve, vo Švédsku, v Nemecku, Nórsku, vo Švajčiarsku, Francúzsku a v Holandsku. Systém EVOSS bol podporený príspevkom vo výške 2,9 milióna EUR a podieľali sa na ňom partneri z Francúzska, Belgicka, Talianska, Spojeného kráľovstva, Nemecka a Holandska. Projekt VUELCO získal financovanie vo výške 3,5 milióna EUR a zapojili sa do neho partneri zo Spojeného kráľovstva, Španielska, Talianska, Nemecka, Mexika, Jamajky a Ekvádoru.

Na obidva projekty sa vynaložili prostriedky v rámci Siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (2007 – 2013).

Európska únia iniciovala 1. januára 2014 nový program financovania výskumu a inovácie nazvaný Horizont 2020. V nasledujúcich siedmich rokoch sa do výskumných a inovačných projektov zameraných na podporu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a rozšírenie hraníc ľudského poznania investuje takmer 80 miliárd EUR. Rozpočet EÚ v oblasti výskumu je zameraný najmä na zlepšenie každodenného života v oblastiach ako ochrana zdravia a životného prostredia, doprava, potravinárstvo a energetika. Partnerstvá v oblasti výskumu s farmaceutickým, leteckým, automobilovým a elektronickým priemyselným odvetvím zároveň slúžia na podporu investícií zo strany súkromného sektora v záujme budúceho hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest s náročnými kvalifikačnými požiadavkami. Program Horizont 2020 bude ešte výraznejšie zameraný na pretavenie vynikajúcich nápadov na obchodovateľné výrobky, postupy a služby.

Ďalšie informácie

Projekt FUTUREVOLC: http://www.futurevolc.hi.is

Video o projekte FUTUREVOLC: http://www.youtube.com/watch?v=dmy_t7h5MwY

Systém EVOSS: www.evoss-project.eu

Projekt VUELCO: http://www.vuelco.net/

MARsite: http://marsite.eu/

Projekt MED-SUV: http://med-suv.eu/

Webová lokalita programu Horizont 2020: http://ec.europa.eu/programmes/horizon2020/

Kontaktné osoby:

Michael Jennings (+32 2 296 3388) Twitter: @ECSpokesScience

Monika Wcislo (+32 2 298 6595)

Pre verejnosť: služba Europe Direct, tel.:00 800 67891011 alebo e­mail


Side Bar