Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európsky makroregionálny experiment: prvé hodnotenie

European Commission - IP/13/628   01/07/2013

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

Európska komisia

Tlačová správa

Brusel 1. júl 2013

Európsky makroregionálny experiment: prvé hodnotenie

Európska komisia dnes uverejnila prvú štúdiu, v ktorej sa posudzuje úspešnosť dvoch makroregionálnych stratégií EÚ a prezentujú odporúčania do budúcnosti.

Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť a oblasť Baltského mora, ktoré združujú viac ako 20 krajín z EÚ i mimo nej, sú prvými príkladmi unikátnej spolupráce založenej na myšlienke, že spoločné výzvy, či už environmentálne, hospodárske alebo bezpečnostné, ktoré jednotlivé regióny musia riešiť, sa najlepšie riešia spoločne a že spoločné plánovanie najefektívnejšieho spôsobu využitia dostupných prostriedkov má svoj zmysel.

Európsky komisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn k uvedenej správe povedal: „Táto štúdia jasne potvrdzuje význam našich makroregionálnych stratégií. Intenzívna spolupráca v rámci nich viedla ku vzniku doslova stoviek nových projektov a nových sietí v podunajských a pobaltských regiónoch. Zúčastnení vyzdvihujú najmä skutočnosť, že vďaka nim dochádza k výraznému posilneniu spolupráce aj s krajinami mimo EÚ.“

„Ak však chceme zaručiť dlhodobý úspech, je potrebné, aby sa tento prístup stal základnou súčasťou plánov vládnej a regionálnej politiky, zvlášť pokiaľ ide o navrhovanie nových programov a projektov na nasledujúce finančné obdobie, a aby bol podporený dostatočnými zdrojmi. Podstatné je, aby si ho samotné regióny ešte viac osvojili a prijímali jednoznačnejšie rozhodnutia s viditeľnejšími výsledkami.“

V súvislosti s novými stratégiami komisár Hahn dodal: „Existujúce stratégie sú pozitívnymi príkladmi z hľadiska potenciálu pre nové makroregióny. Skôr, ako sa však pustíme do novej stratégie, musíme dôkladne zvážiť jej ciele, pridanú hodnotu, ktorú môže priniesť, a spôsob, akým zabezpečiť zdroje. Zo skúseností vieme, že je lepšie sústrediť sa na začiatku len na menší počet priorít. Pochopiteľne, že každý región je svojím spôsobom jedinečný a nové makroregióny môžu vyskúšať viaceré spôsoby prehlbovania spolupráce.“

Zo správy vyplýva zatiaľ jednoznačné pozitívum existujúcich stratégií. Správa podčiarkuje skutočnosť, že vďaka nim vznikajú stovky nových projektov a formulujú sa spoločné politické ciele v oblastiach, ktoré majú pre zúčastnené regióny mimoriadny význam. Makroregionálny prístup zároveň viedol k vzniku mnohých spoločných iniciatív a sietí a takisto k politickým rozhodnutiam na spoločnej úrovni.

Podľa správy došlo k výraznému posilneniu spolupráce medzi zúčastnenými krajinami EÚ a susednými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, čo viedlo k efektívnejšiemu využívaniu dostupných zdrojov.

Správa však na druhej strane upozorňuje vlády na potrebu politického záväzku a vypracovania stratégií ako priority vo všetkých príslušných oblastiach politiky v snahe zabezpečiť ich zapracovanie do programov európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj do iných príslušných európskych, regionálnych a národných rámcov politiky. V správe je zároveň zdôraznený význam administratívnych zdrojov na dosiahnutie cieľov.

Pokiaľ ide o budúce makroregionálne stratégie, správa vyzdvihuje skutočnosť, že nové iniciatívy by mali vznikať len v prípade, že budú odpoveďou na konkrétne potreby zlepšenej spolupráce na vysokej úrovni. Nevyhnutná je pripravenosť premietnuť politický záväzok do administratívnej podpory, pričom nové stratégie by mali jasne preukazovať osobitnú pridanú hodnotu na úrovni EÚ.

Kontext

Stratégia EÚ pre región Baltského mora bola prijatá v roku 2009. Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť bola prijatá v júni 2011. V súčasnosti je požiadavka založiť stratégiu pre región Jadranského a Iónskeho mora.

Stratégia EÚ pre región Baltského mora

Stratégia EÚ pre región Baltského mora združuje 8 členských štátov (Švédsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litvu a Poľsko), ktoré spojili svoje sily v snahe riešiť problémy špecifické pre túto oblasť, najmä environmentálnu situácia v Baltskom mori. Stratégia zároveň nebráni spolupráci so susednými krajinami vrátane Ruska a Nórska.

Niektoré kľúčové projekty:

Baltská dohoda, ktorá sa týka spolupráce s poľnohospodármi zameranej na zníženie odplavovania živín z fariem, a tým na zachovanie výroby a konkurencieschopnosti.

Efektívna, účinná a udržateľná námorná doprava (EfficienSea), vďaka ktorej sa región Baltského mora stal prvým regiónom s elektronickou navigáciou na základe zavedenia a testovania infraštruktúry a služieb elektronickej navigácie a širokej výmeny osvedčených postupov.

Baltický hnoj, vďaka ktorému sa z hnoja ako problému ohrozujúceho životné prostredie stáva príležitosť na obchodné inovácie. Výsledkom tohto projektu sú obnoviteľné zdroje energie a organické hnojivá.

Projekt Hviezdy BSR má zvýšiť konkurencieschopnosť regiónu a rast vďaka medzinárodným výskumným a inovačným kontaktom: riešenie spoločných výziev v oblastiach, ako sú zdravie, energia a udržateľná doprava.

Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť

Stratégia pre podunajskú oblasť sa týka 9 členských krajín EÚ (Nemecka, Rakúska, Maďarska, Českej republiky, Slovenskej republiky, Slovinska, Bulharska, Rumunska a Chorvátska) a 5 krajín mimo EÚ (Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Ukrajiny a Moldavska).

Medzi projekty patria:

spolupráca, vďaka ktorej bol dokončený most Vidin – Calafat medzi Bulharskom a Rumunskom, ktorý je dôležitým prepojením na hlavnej prioritnej trase transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Ide iba o druhý most na 630 km úseku rieky pozdĺž hranice.

Cieľom projektu Odstraňovanie vrakov z Dunaja je odstrániť z Dunaja, Sávy a Tisy v Srbsku, Rumunsku a Bulharsku vraky lodí, a tým zlepšiť plavebné a ekologické podmienky.

Podnikateľské fórum pre podunajskú oblasť poskytuje dôležitú platformu na vytváranie sietí pre vyše 300 malých a stredných podnikov. Podporuje stretnutia medzi podnikmi a spojenia s vedomostnými základňami, akými sú výskumné ústavy a univerzity.

Na základe skúseností v rámci programu BONUS v oblasti Baltského mora sa začalo pracovať na vytvorení Dunajského výskumného a inovačného fondu, ktorý by združoval vnútroštátne a regionálne fondy.

Projekt Danube Floodrisk podporuje formy spolupráce s 19 inštitúciami v 8 podunajských krajinách, ktoré sa spoločne delia o databázy a mapovanie povodní. Európsky systém varovania pred povodňami (EFAS) sa na ňom zúčastňuje zabezpečovaním podporných činností.

Nové stratégie

Na žiadosť Európskej rady predloží Komisia do konca roka 2014 novú stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora1. Zapojiť sa má 8 krajín: 4 členské štáty EÚ (Grécko, Taliansko, Slovinsko a Chorvátsko) a 4 krajiny mimo EÚ (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Srbsko).

V posledných dvoch rokoch prebiehali rôzne diskusie vrátane nedávneho uznesenia Európskeho parlamentu o realizovateľnosti makroregionálnej stratégie v Alpách.

Ďalšie informácie

Stratégia EÚ pre región Baltského mora

www.balticsea-region-strategy.eu

http://ec.europa.eu/regional_policy/cooperate/danube/index_en.cfm

http://www.danube-region.eu/

Kontaktné osoby:

Shirin Wheeler (+32 2 296 65 65)

Annemarie Huber (+32 2 299 33 10)

1 :

Závery Európskej rady z 12. – 13. decembra 2012 (podliehajúce vyhodnoteniu konceptu makroregionálnych stratégií, s ktorým sa ráta na základe záverov Rady z 13. apríla 2011).


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website