Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Zamestnanosť a sociálny rozvoj: narastajúce rozdiely a vyššie riziko dlhodobého vylúčenia

Commission Européenne - IP/13/5   08/01/2013

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

Európska komisia

Tlačová správa

V Bruseli 28. januára 2013

Zamestnanosť a sociálny rozvoj: narastajúce rozdiely a vyššie riziko dlhodobého vylúčenia

prieskume zamestnanosti a sociálneho rozvoja v Európe za rok 2012 sa uvádza, že po piatich rokoch hospodárskej krízy a návrate recesie v roku 2012 nezamestnanosť dosahuje nové vrcholy, aké boli nevídané takmer dvadsať rokov, príjmy domácností sa znížili a riziko chudoby alebo vylúčenia je na vzostupe, a to najmä v členských štátoch južnej a východnej Európy. Vplyv krízy na sociálnu situáciu je teraz ešte naliehavejší vzhľadom na to, že pôvodné ochranné účinky nižších daňových príjmov a vyšších úrovní výdavkov na sociálne dávky (tzv. „automatické stabilizátory“) sa oslabili. Vzniká nová priepasť medzi krajinami, ktoré sa zdajú byť uviaznuté v klesajúcej špirále poklesu výroby, rýchle rastúcej nezamestnanosti a poklesu disponibilných príjmov, a tými, ktoré zatiaľ preukazujú dobrú odolnosť alebo aspoň určitú mieru odolnosti. Posledne menované krajiny majú často lepšie fungujúce trhy práce a silnejšie systémy sociálnej ochrany.

„Rok 2012 bol ďalším veľmi zlým rokom pre Európu z hľadiska nezamestnanosti a zhoršujúcej sa sociálnej situácie“ uviedol európsky komisár pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie László Andor. „Naša analýza ale ukazuje, ako môžu vhodné reformy trhu práce a opatrenia zlepšujúce navrhovanie systémov sociálneho zabezpečenia zvýšiť odolnosť členských štátov voči ekonomickým otrasom a uľahčiť rýchlejšie prekonanie krízy. Okrem toho je nepravdepodobné, že sa Európa v roku 2013 dočká značného sociálno-ekonomického zlepšenia, pokiaľ nedosiahne väčší pokrok aj pri spoľahlivom vyriešení krízy eurozóny, pokiaľ nenájde zdroje pre prepotrebné investície vrátane investícií do zručností ľudí, zamestnateľnosti a sociálneho začlenenia a pokiaľ nezabezpečí, aby finančné prostriedky pracovali v prospech reálnej ekonomiky.

Rastúce rozdiely v eurozóne

Priemerná miera nezamestnanosti EÚ sa vyšplhala na takmer 11 %. Správa potvrdzuje nový vzorec rozdielov, ktoré sú najvýraznejšie medzi severnou a južnou oblasťou eurozóny. Rozdiel v miere nezamestnanosti medzi týmito dvoma oblasťami v roku 2000 predstavoval 3,5 bodu, v roku 2007 klesol na nulu, ale následne rýchle vzrástol na 7,5 bodu v roku 2011. Mimo eurozónu boli rozdiely výrazne nižšie, avšak tiež narastajú. Tento znepokojivý vývoj upozorňuje na naliehavú potrebu nájsť účinnejšie mechanizmy makroekonomickej stabilizácie, čo sa odzrkadlilo aj v prebiehajúcej diskusii o dôslednej a skutočnej hospodárskej a menovej únii Z analýzy taktiež vyplýva, že v členských štátoch, ktoré vykonali zásadné reformy zamerané na to, aby sa ich trhy stali dynamickejšie, majú nezamestnaní omnoho vyššie šance nájsť si nové pracovné miesto aj počas krízy. Na prijatie takýchto reforiem vyzývala Komisia vo svojom balíku pre oblasť zamestnanosti z apríla 2012 a v ročnej analýze rastu na rok 2013 a podrobne ich zohľadní v rámci európskeho semestra 2013 a jeho odporúčaniach pre jednotlivé krajiny.

Klesajúce príjmy domácností, riziko dlhodobého vylúčenia

Riziko toho, že sa ľudia ocitnú v chudobe, a riziko unikania pred chudobou sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši. Niektoré skupiny obyvateľstva sú postihnuté viac: medzi tých, ktorí čelia vyššiemu riziku trvalej chudoby, patria mladí ľudia, nezamestnané ženy a slobodné matky. Skutočnosť, že nedošlo k znateľnému ozdraveniu, vyvinula tlak na príjmy domácností vo väčšine členských štátov a zvýšila riziko dlhodobého vylúčenia. Reálny hrubý disponibilný príjem domácností klesol medzi rokmi 2009 a 2011 v dvoch tretinách členských štátov EÚ, za ktoré sú k dispozícii údaje, pričom najväčší pokles sa zaznamenal v Grécku (17 %), Španielsku (8 %), na Cypre (7 %) a v Estónsku a Írsku (5 %). Tento vývoj je v ostrom kontraste so situáciou zaznamenanou v severských krajinách, Nemecku, Poľsku a vo Francúzsku, kde systémy sociálneho zabezpečenia a odolnejšie trhy práce umožnili, aby nárast celkových príjmov pokračoval aj počas krízy. Pokračovanie krízy však zvyšuje riziko dlhodobého vylúčenia všade v Európe.

S cieľom zabrániť tomu, aby sa narastajúca chudoba a dlhodobé vylúčenie hlboko zakorenili, je potrebné prispôsobiť politiky konkrétnej situácii v jednotlivých krajinách a najviac ohrozeným skupinám. Začiatkom roku 2013 vydá Komisia balík o sociálnych investíciách s pokynmi pre členské štáty, aby v záujme riešenia týchto problémov zaviedli primerané, udržateľné a účinné sociálne politiky, ktoré by posilnili ľudský kapitál a sociálnu súdržnosť vzhľadom na rastúce tlaky na súkromné a verejné zdroje.

Zásadná úloha koncepcie sociálneho a daňového systému

Pokiaľ ide o účinnosť v boji proti chudobe, je koncepcia systémov sociálneho zabezpečenia jednotlivých členských štátov rovnako dôležitá ako ich veľkosť vzhľadom na to, že podobné úrovne výdavkoch členských štátov v sociálnej oblasti vedú k veľmi rozdielnym mieram zníženia chudoby. Systémy daní a dávok môžu výrazne ovplyvniť situáciu v oblasti zamestnanosti prostredníctvom osobitných opatrení ako napr. poskytovanie služieb starostlivosti o deti, čo je silným stimulom, ktorý uľahčuje nástup do zamestnania, a to najmä pre ženy. Rovnako dôležitú úlohu zohráva aj koncepcia strany príjmov sociálneho štátu. Presunutím daňového zaťaženia, ako sa navrhuje v balíku pre oblasť zamestnanostiodporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2012, z práce na iné zdroje ako napr. emisie CO2 alebo spotreba a majetok, sa podporí zamestnanosť. Pokiaľ však ide o aspekty rozloženia zaťaženia v rámci prepracovaného systému daní, je potrebné zvoliť opatrný prístup pri hľadaní alternatívnych zdrojov, ktorými sa majú nahradiť príjmy z nižšieho zdanenia práce. V analýze sa zistilo, že hoci z hľadiska integrovanej zamestnanosti a sociálnej politiky neexistuje pre presunutie daňového zaťaženia žiadne optimálne riešenie, vhodná koncepcia systémov sociálneho zabezpečenia však zvyšuje vhodnosť určitých presunov daňového zaťaženia.

Mzdy nepredstavujú len nákladový faktor, ale tiež príjem, ktorý ľudia používajú na nákup tovaru a služieb. Znižovanie miezd by mohlo zlepšiť konkurencieschopnosť, ale tiež zníži domáci dopyt po výrobkoch spoločností, čo by mohlo viesť k strate pracovných miest. Za posledných desať rokov sa v Európe znížila účasť zamestnancov na celkovom príjme z hospodárstva, zatiaľ čo polarizácia medzi pracovnými miestami s vysokými a nízkymi príjmami sa zvýšila. Veľké rozdiely v odmeňovaní mužov a žien pretrvávajú (16,4 % v priemere v EÚ v roku 2010) a so zvyšujúcim sa vekom osôb majú tendenciu narastať. Správa zahŕňa analýzu minimálnych miezd, z ktorej vyplýva, že v krajinách s vyššími minimálnymi mzdami neprišli pracovníci s nízkou kvalifikáciou o svoju konkurencieschopnosť na trhu práce, ale naopak miera ich zamestnanosti býva v týchto krajinách vyššia. Minimálne mzdy môžu taktiež znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. To je tiež dôvod, prečo sa v balíku pre oblasť zamestnanosti z roku 2012 zdôraznilo, že štrukturálne reformy trhu práce by sa mali zamerať na zabezpečenie dôstojných a udržateľných miezd a zabrániť nástrahám v podobe nízkych miezd, a to aj stanovením minimálnych miezd na primeranej úrovni.

Zručnosti

Ľudia potrebujú správne zručnosti pre správne pracovné miesta. Analýza obsiahnutá v tejto správe ukazuje, že v niektorých krajinách, a to najmä v južnej časti EÚ, existuje nesúlad medzi zručnosťami a pracovnými miestami, resp. došlo k zhoršeniu situácie. Tento problém je obzvlášť naliehavý v prípade vysokého a stále narastajúceho počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní a nezúčastňujú sa ani na vzdelávaní či odbornej príprave. Cieľom návrhov uvedených v balíku opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí (pozri IP/12/1311MEMO/12/938) je riešiť tento problém tým, že sa zabezpečí, aby sa všetci mladí ľudia bez práce mohli prihlásiť na ďalšie vzdelávanie, kurzy odbornej prípravy alebo kvalitné stáže, čo by posilnilo ich šance nájsť si zamestnanie.

Aby sa zmiernil nesúlad medzi ponukou a dopytom po zručnostiach, krajiny potrebujú účinnejšie investovať do vzdelávania a odbornej prípravy, lepšie vynakladať finančné prostriedky na aktívne politiky trhu práce a podporovať vytváranie vysokokvalifikovaných pracovných miest v odvetviach, ktoré zaznamenávajú rast, ako napr. ekologické hospodárstvo a technológie, informačné a komunikačné technológie a zdravotníctvo. V nedávno uverejnenej Panoráme zručností EÚ (pozri IP/12/1329) sa podrobne uvádza, v ktorých oblastiach je dopyt po pracovníkoch so všetkými úrovňami zručností. Ak voľné pracovné miesta neexistujú vo vlastnej krajine pracovníkov, často existujú v iných členských štátoch, ale pracovníci sa nemusia ľahko dostať k informáciám o nich. Komisia nedávno prijala rozhodnutie o modernizácii a zlepšení celoeurópskej siete pre vyhľadávanie zamestnania EURES (pozri IP/12/1262, MEMO/12/896, MEMO/12/897). Cieľom tohto rozhodnutia je uľahčiť uchádzačom o zamestnanie osloviť zamestnávateľov, ktorí hľadajú konkrétne zručnosti vo všetkých členských štátoch, sústrediť sa na sektory a povolania, v ktorých je nedostatok pracovných síl s potrebnými zručnosťami, a podporovať cielené schémy v rámci mobility mládeže.

Ďalšie informácie

MEMO/13/1

Employment and Social Situation Yearly Review

Webová stránka o analýzach v oblasti zamestnanosti a sociálnych záležitostí

Webová stránka komisára Lászlóa Andora:

http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/andor/

László Andor na Twitteri: http://twitter.com/#!/LaszloAndorEU

Bezplatný elektronický obežník: http://ec.europa.eu/social/e-newsletter

Kontaktné osoby :

Jonathan Todd (+32 2 299 4107)

Nadège Defrère (+32 2 296 4544)


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site