Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

Tlačová správa

Brusel 11. júna 2013

Jednotné nebo: Komisia podniká kroky na zníženie preťaženia európskeho vzdušného priestoru

Európska komisia dnes podnikla kroky, aby urýchlila reformu európskeho systému riadenia letovej prevádzky. Komisia sa snaží predísť nedostatku kapacít, keďže sa predpokladá, že počet letov sa v nasledujúcich 10 až 20 rokoch zvýši o 50 %. Nedostatky v roztrieštenom európskom vzdušnom priestore stoja letecké spoločnosti a ich zákazníkov dodatočné náklady vo výške takmer 5 miliárd EUR ročne. V súvislosti s tým sa vzdialenosť priemerného letu predlžuje o 42 kilometrov, v dôsledku čoho lietadlo spotrebuje viac paliva a vyprodukuje viac emisií, zvyšujú sa už aj tak drahé používateľské poplatky a predlžujú sa meškania. Spojené štáty riadia vzdušný priestor rovnakej veľkosti s väčším objemom letovej prevádzky pri takmer polovičných nákladoch.

Komisár EÚ pre dopravu Siim Kallas uviedol: „Naše letecké spoločnosti a ich cestujúci museli na ceste k Jednotnému európskemu nebu strpieť viac ako 10 rokov obmedzených služieb a zmeškaných lehôt. Nemôžeme si dovoliť pokračovať takto ďalej. Dnes sme posilnili základné prvky systému, aby mohol vydržať väčší tlak a plniť ambiciózne reformy aj v období hospodárskych ťažkostí. Musíme posilniť konkurencieschopnosť odvetvia európskeho letectva a vytvoriť viac pracovných miest v leteckých spoločnostiach a na letiskách“.

Komisia navrhuje aktualizáciu štyroch nariadení o vytvorení Jednotného európskeho neba (SES) a zmenu pravidiel, ktorými sa riadi Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA). Medzi kľúčové prvky návrhov známych ako SES2+ patrí:

Väčšia bezpečnosť a dohľad

Bezpečnosť zostáva pre letectvo prvou prioritou. Z auditov, ktoré agentúra EASA vykonáva, vyplynuli veľké nedostatky týkajúce sa dohľadu nad organizáciami riadenia letovej prevádzky v členských štátoch. Komisia navrhuje plné organizačné a rozpočtové oddelenie vnútroštátnych orgánov dohľadu od organizácií riadenia letovej prevádzky, nad ktorými vykonávajú dohľad, a zároveň zabezpečenie dostatočných zdrojov pre vnútroštátne orgány dohľadu, aby mohli vykonávať svoje úlohy. Bude to mať veľmi pozitívny účinok na dohľad i bezpečnosť. Mnohé orgány dohľadu v súčasnosti trpia nedostatkom zdrojov a sú závislé od podpory subjektov, na ktoré majú dohliadať.

V budúcnosti budú mať letecké spoločnosti novú úlohu pri podpisovaní investičných plánov týkajúcich sa riadenia letovej prevádzky s cieľom zabezpečiť lepšie zameranie na potreby zákazníkov.

Lepšia výkonnosť v riadení letovej prevádzky

Reformu systému riadenia letovej prevádzky v Európe poháňajú štyri kľúčové výkonnostné ciele: bezpečnosť, nákladová efektívnosť, kapacita a ochrana životného prostredia. Tieto ciele sú podstatou reformného procesu, keďže si vyžadujú, aby sa organizácie riadenia letovej prevádzky zmenili a poskytovali lepšie služby pri nižších nákladoch.

V posledných rokoch sa plnenie výkonnostných cieľov výrazne vzdialilo od celkovej úrovne stanovených cieľov. Je tomu tak preto, že v rámci súčasného systému majú rozhodovacie slovo o cieľoch a prijímaní nápravných opatrení v prípade, že nedochádza k plneniu týchto cieľov, členské štáty.

Návrhom Komisie sa posilní systém výkonnosti, keďže stanovovanie cieľov sa stane nezávislejším, transparentnejším a lepšie vymožiteľným. Posilní sa aj úloha Komisie pri stanovovaní ambicióznych cieľov. Zároveň sa zvýši nezávislosť orgánu pre preskúmanie výkonnosti — ktorý je kľúčovým technickým poradcom — a zavedú sankcie, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia cieľov.

Nové podnikateľské možnosti v oblasti podporných služieb

Komisia navrhuje otvorenie nových podnikateľských príležitostí pre spoločnosti, ktoré poskytujú podporné služby organizáciám riadenia letovej prevádzky. Podporné služby ako meteorológia, letecká informačná služba, komunikačné služby, navigačné alebo prehľadové služby budú musieť byť oddelené, aby sa v rámci verejného obstarávania mohli zaradiť do otvorených a transparentných verejných súťaží, na ktoré sa budú vzťahovať štandardné pravidlá verejného obstarávania. Hlavné služby riadenia letovej prevádzky sú prirodzenými monopolmi a nové pravidlá sa na ne nebudú vzťahovať.

Podporné služby sú v súčasnosti najväčším zdrojom nákladov v riadení letovej prevádzky a v súčasnosti sa môžu získavať od monopolných poskytovateľov bez riadneho posúdenia nákladov a prínosov. Konzervatívne odhady naznačujú, že od zavedenia štandardných pravidiel verejného obstarávania možno očakávať 20 % úspory.

Príležitosti na uzavretie priemyselných partnerstiev

Funkčné bloky vzdušného priestoru (FAB) by mali nahradiť súčasnú mozaiku 27 vnútroštátnych blokov letovej prevádzky sieťou väčších regionálnych blokov, aby sa zvýšila účinnosť a znížili náklady a emisie. Napriek záväznému termínu, aby členské štáty zriadili funkčné bloky vzdušného priestoru do decembra 2012, žiadny z deviatich vytvorených blokov nie je zatiaľ plne funkčný. Komisia v súčasnosti skúma prípady porušenia predpisov všetkými členskými štátmi v súvislosti s blokmi FAB, najmä ak sa zdá, že v nasledujúcich mesiacoch nedôjde k žiadnemu pokroku v reformách.

Funkčné bloky vzdušného priestoru však mali doteraz pomerne nepružnú štruktúru. Komisia preto navrhuje zabezpečiť, aby spolupráca poskytovateľov služieb prostredníctvom blokov FAB bola flexibilnejšia s cieľom umožniť im vytváranie priemyselných partnerstiev a spoluprácu so širším okruhom partnerov v záujme zvýšenia výkonnosti.

Takisto sa posilní úloha manažéra siete (Eurocontrol), aby sa centralizované služby v Európe mohli vykonávať účinnejším spôsobom. Posilnenie manažéra siete predovšetkým znamená, že sa môžu skrátiť trasy, čím sa zníži spotreba paliva a celkové emisie znečisťujúce ovzdušie.

Čo bude nasledovať?

Pred tým, ako sa legislatívne návrhy Komisie stanú právnymi predpismi, musia ich schváliť členské štáty a Parlament.

Jednotné európske nebo: základné fakty a čísla

Hrozí, že európsky vzdušný priestor a letiská dosiahnu hranice svojej kapacity. Až okolo 800 miliónov cestujúcich využíva v Európe každoročne viac ako 440 letísk. Každý deň sa uskutoční približne 27 000 riadených letov (t. j. 9 miliónov letov v európskom vzdušnom priestore ročne). 80 % týchto letov sa prevádzkuje v rámci EÚ.

Dnešnú situáciu profesionálne zvláda európske odvetvie leteckej dopravy. Za bežných hospodárskych podmienok sa však očakáva 3 % nárast objemu leteckej dopravy ročne. Očakáva sa, že počet letov sa v nasledujúcich 10 až 20 rokoch zvýši o 50 %.

Ak niečo nepodnikneme, zavládne chaos. Európa by nielen nebola schopná uspokojiť veľkú časť potenciálneho dopytu, ale musela by čeliť aj oneskoreniam a rušeniam letov v bezprecedentnom rozsahu. Ak by prevádzka pokračovala ďalej ako doteraz, náklady spojené so zaťažením vzdušného priestoru sa do roku 2050 zvýšia približne o 50 %.

Základným problémom je, že systémy riadenia letovej prevádzky v Európe sú roztrieštené a neefektívne.

Vzdušný priestor EÚ je naďalej roztrieštený na 27 vnútroštátnych systémov riadenia letovej prevádzky, ktoré poskytujú služby z približne 60 stredísk letovej prevádzky, zatiaľ čo vzdušný priestor je rozdelený na viac než 650 sektorov. To znamená, že vzdušný priestor je v súčasnosti viazaný na vnútroštátne hranice, a lety sa preto často nemôžu uskutočniť na priamej trase. V dôsledku roztrieštenosti vzdušného priestoru lietadlá v Európe preletia priemerne o 42 km viac, než je nevyhnutne potrebné, čo spôsobuje dlhšie trvanie letov, oneskorenia, väčšiu spotrebu paliva a viac emisií CO2.

Okrem toho boli súčasné technológie riadenia letovej prevádzky navrhnuté v 50. rokoch minulého storočia. V súčasnosti sú už zastarané.

Neefektívnosť v dôsledku roztriešteného európskeho vzdušného priestoru spôsobuje dodatočné náklady vo výške takmer 5 miliárd EUR ročne. Tieto náklady sa prenášajú na podniky a cestujúcich. Riadenie letovej prevádzky v súčasnosti predstavuje 6 až 12 % ceny lístka.

Systém riadenia letovej prevádzky v USA je dvojnásobne efektívnejší ako európsky: riadi dvojnásobok počtu letov pri porovnateľných nákladoch z približne tretinového počtu stredísk riadenia letovej prevádzky.

Vzhľadom na tieto výzvy boli koncom 90. rokov minulého storočia vypracované návrhy na vytvorenie Jednotného európskeho neba s cieľom odstrániť vzdušné štátne hranice a vytvoriť jednotný vzdušný priestor, ktorý zabezpečí:

a) desaťnásobné zvýšenie bezpečnosti;

b) strojnásobenie kapacity vzdušného priestoru;

c) zníženie nákladov na riadenie letovej prevádzky o 50 %;

d) zníženie vplyvu na životné prostredie o 10 %.

Ďalšie informácie

MEMO/13/525 a http://ec.europa.eu/transport/air/index_en.htm

Kontaktné osoby:

Helen Kearns (+32 2 298 7638)

Dale Kidd (+32 2 295 7461)


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website