Navigation path

Left navigation

Additional tools

Posilňovanie pripravenosti Európy na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou

European Commission - IP/13/329   16/04/2013

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

Európska komisia

Tlačová správa

Brusel 16. apríla 2013

Posilňovanie pripravenosti Európy na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou

Európska komisia dnes predkladá balík zložený z dvoch častí: stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy stanovuje rámec a mechanizmy, ako pozdvihnúť pripravenosť EÚ, pokiaľ ide o súčasné a budúce klimatické vplyvy, na novú úroveň; a v rámci súvisiaceho opatrenia Komisia prijala aj zelenú knihu o poistení proti prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou. Touto verejnou konzultáciou sa začína široká diskusia o primeranosti a prístupnosti existujúcich možností poistenia.

Európska komisárka pre oblasť klímy Connie Hedegaardová uviedla: „Ak máme udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2° C a odvrátiť nebezpečnú zmenu klímy, našou najväčšou prioritou musí zostať znižovanie svetových emisií skleníkových plynov. No nepriaznivé účinky meniacej sa klímy sú dnes v Európe čoraz zjavnejšie. Prispôsobovanie sa týmto zmenám je pre územný rozvoj Európy jednou z najzávažnejších výziev. Naša stratégia pomôže európskym subjektom s rozhodovacími právomocami vybrať si najlepšie riešenia, ktoré prinesú úžitok obyvateľom. Tým sa podporí rast a tvorba pracovných miest a v budúcnosti sa predíde možným vysokým ľudským, hospodárskym a environmentálnym rizikám.“

Komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier povedal: „Prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou neustále pribúda, ale možnosti odvetvia poisťovníctva, pokiaľ ide o poisťovanie proti týmto katastrofám, sa naplno nevyužívajú. Treba preskúmať riešenia, ktorými by sa preklenuli medzery v poisťovníctve na celoeurópskej úrovni, ako aj spoločné preventívne nástroje a spôsoby, ako zvýšiť informovanosť občanov a podnikov. Táto zelená kniha otvára dôležitú diskusiu o spomínaných otázkach a navyše nám umožní získať ucelenejší prehľad o situácii v jednotlivých členských štátoch."

Európska komisárka pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristalina Georgieva vyhlásila: „Dobre navrhnuté poistné politiky môžu slúžiť aj ako trhovo orientovaný nástroj na odrádzanie od riskantného správania, podporu informovanosti o rizikách a začleňovanie opatrení zameraných na prevenciu katastrof do procesu rozhodovania o hospodárskych a finančných otázkach.“

Stratégia sa zameriava na tri kľúčové ciele

  • podporovať činnosť členských štátov: Komisia podnieti všetky členské štáty, aby prijali komplexné stratégie adaptácie (v súčasnosti má stratégie 15 štátov), a poskytne im finančné zdroje, aby im pomohla vybudovať si adaptačné schopnosti a prijať potrebné kroky. Navyše podporí adaptáciu v mestách zavádzaním dobrovoľného záväzku na základe Dohovoru starostov.

  • prijímať kroky na zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy na úrovni EÚ ďalšou podporou adaptácie v kľúčových zraniteľných odvetviach ako poľnohospodárstvo, rybárstvo a politika súdržnosti, aby sa zabezpečila väčšia odolnosť európskej infraštruktúry, a podporou používania poistenia proti prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou.

  • podporovať informované prijímanie rozhodnutí odstraňovaním medzier v znalostiach o adaptácii a ďalším vývojom Európskej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy (Climate-ADAPT) ako „jednotného kontaktného miesta“ pre informácie o adaptácii v Európe.

Tvorba pracovných miest, šetrenie nákladov

Stratégia kladie veľký dôraz na adaptačné riešenia, ktoré sú finančne nenákladné, výhodné pre hospodárstvo aj klímu a ktoré z rôznych hľadísk dávajú zmysel. Bude podporovať udržateľný rast, stimulovať investície odolné voči zmene klímy a vytvárať nové pracovné miesta, a to najmä v takých odvetviach, ako sú stavebníctvo, vodohospodárstvo, poistenie, poľnohospodárske technológie a riadenie ekosystémov.

Odhady budúcich nákladov a prínosov naznačujú, že každé jedno euro vynaložené na ochranu pred záplavami by mohlo ušetriť šesť eur z nákladov na likvidáciu škôd. Pri záplavách v období od roku 1980 do roku 2011 prišlo o život viac než 2 500 ľudí a viac než 5,5 miliónov osôb utrpelo škody. Priame hospodárske straty dosiahli viac než 90 miliárd EUR. Odhaduje sa, že neprispôsobenie sa zmene klímy môže v roku 2020 spôsobiť v celej EÚ minimálne ročné náklady vo výške 100 miliárd EUR a v roku 2050 až 250 miliárd EUR.

Zelená kniha o poistení proti katastrofám

Európsku úniu podobne ako mnohé iné oblasti sveta ohrozujú takmer všetky druhy prírodných katastrof. Katastrofy nespôsobujú iba straty na životoch, ale aj každoročné škody vo výške miliárd eur, čím vplývajú na hospodársku stabilitu a rast. Katastrofy môžu mať cezhraničný dosah a ohrozovať celé oblasti v susediacich krajinách. Aj v prípadoch, keď sa veľké katastrofy sústreďujú na obmedzenom priestore, jednotlivé členské štáty môžu čeliť obrovskému daňovému bremenu, ak poistenie nepokrýva náklady primeraným spôsobom, a tým sa môže narušiť vnútorná i vonkajšia rovnováha. Preto ide o dôležitú otázku pre občanov, podniky a vlády v celej Únii.

V zelenej knihe sa kladie množstvo otázok v súvislosti s primeranosťou a prístupnosťou vhodného poistenia proti katastrofám. Cieľom je zvýšiť informovanosť a zhodnotiť, či by bolo vhodné alebo opodstatnené podniknúť kroky na úrovni celej EÚ, aby sa v Európskej únii zlepšila ponuka poistenia proti katastrofám. Zo všeobecnejšieho pohľadu tento proces rozšíri vedomostnú základňu, pomôže z poistenia urobiť nástroj zvládania katastrof, a tým prispeje k tomu, aby sa spoločnosť vydala smerom k všeobecnej kultúre predchádzania rizikám katastrof a ich zmierňovania.

Ďalšie kroky

Oznámenie o stratégii pre adaptáciu sa predkladá ostatným inštitúciám EÚ, aby sa k nemu vyjadrili. Komisia 29. apríla v Bruseli usporiada konferenciu o tejto stratégii pre rôzne zúčastnené strany.

Verejné konzultácie o zelenej knihe budú prebiehať do 30. júna 2013. Len čo Komisia preskúma predložené reakcie, rozhodne o najvhodnejšom ďalšom postupe, ktorý môže mať viacero legislatívnych aj nelegislatívnych podôb.

Súvislosti

Európa sa otepľuje rýchlejšie než mnohé iné časti sveta. V priebehu uplynulého desaťročia bola teplota zemského povrchu v Európe v priemere o 1,3 °C nad hodnotami z predindustriálneho obdobia v porovnaní s celosvetovým priemerným nárastom, ktorý predstavoval 0,8 %. Vplyvy v rámci EÚ sa líšia v závislosti od podnebia a geografických a socioekonomických podmienok, ale zmene klímy čelia všetky členské štáty. Došlo k zvýšenému výskytu niektorých extrémnych poveternostných javov, pričom v južnej a strednej Európe sa zvýšil výskyt letných horúčav, lesných požiarov a období sucha. V severnej a severovýchodnej Európe sa očakávajú silnejšie zrážky a záplavy, ako aj zvýšené riziko pobrežných záplav a erózie. Zvýšený výskyt týchto javov bude pravdepodobne viesť k väčšiemu rozsahu prírodných katastrof, ktoré budú mať za následok významné hospodárske straty, problémy v oblasti verejného zdravia a úmrtia.

V Európe sú z hľadiska vplyvov zmeny klímy obzvlášť zraniteľné oblasť Stredozemného mora, horské oblasti, husto osídlené záplavové oblasti, pobrežné oblasti, najvzdialenejšie regióny a Arktída. Okrem toho tri štvrtiny obyvateľov Európy žijú v mestských oblastiach, ktoré môžu byť vystavené obdobiam horúčav, záplavám alebo stúpajúcej hladine morí.

Ďalšie informácie

Stránka DG CLIMA o adaptácii

Európska platforma pre adaptáciu na zmenu klímy

MEMO/13/334

MEMO/13/335

Kontaktné osoby:

Isaac Valero Ladron (+32 2 296 4971)

Stephanie Rhombergová (+32 2 298 7278)

Chantal Hughesová (+32 2 296 4450)

Carmel Dunneová (+32 2 299 8894)


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website