Navigation path

Left navigation

Additional tools

Podľa správy je u detí migrantov väčšia pravdepodobnosť, že skončia v chudobnejších školách

European Commission - IP/13/323   11/04/2013

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

Európska komisia

Tlačová správa

Brusel 11. apríla 2013

Podľa správy je u detí migrantov väčšia pravdepodobnosť, že skončia v chudobnejších školách

Podľa novej štúdie vypracovanej z poverenia Európskej komisie je u detí nových prisťahovalcov väčšia pravdepodobnosť, že budú vystavené segregácii a skončia v školách, ktoré majú k dispozícii menej prostriedkov. To vedie k slabším študijným výsledkom a vysokej pravdepodobnosti, že deti školskú dochádzku ukončia predčasne. Podľa štúdie by mali členské štáty deťom migrantov na uľahčenie integrácie zabezpečiť cielenú podporu vzdelávania, napríklad v podobe odborných pedagógov a systematického zapájania rodičov a komunít.

Štúdia skúma vnútroštátne politiky na podporu detí nových prisťahovalcov v 15 krajinách, ktoré v poslednom čase zaznamenali výrazné imigračné toky: Rakúsko, Belgicko (obyvateľstvo hovoriace po holandsky), Česká republika, Cyprus, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Ukázalo sa, že Dánsko a Švédsko uplatňujú najlepší model založený na cielenej podpore a primeranej miere nezávislosti škôl. Ostatné krajiny sa zväčša sústreďujú len na jeden z týchto aspektov, čo znamená, že v oblasti začleňovania detí migrantov nedosahujú lepšie výsledky.

Androulla Vassiliouová, európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež, v tejto súvislosti uviedla: „Každé dieťa, bez ohľadu na to, z akého prostredia pochádza, si zaslúži rovnocennú príležitosť vzdelávať sa, získať tak zručnosti do života a zlepšiť si pracovné vyhliadky. Európa musí popracovať na výsledkoch v tejto oblasti a viac podporovať zraniteľné skupiny. Musíme zmeniť mentalitu, ktorá v mnohých školách stále pretrváva. Ako prví sa musia deťom migrantov prispôsobiť žiaci, ktorí v danej krajine vyrastali. Mali by byť vedení k ústretovosti voči týmto deťom, na čo je potrebná podpora zo strany rodičov. Ak nebudeme konať, riskujeme vznik začarovaného kruhu, kde nedostatok príležitostí vedie k slabým študijným výsledkom a väčšej pravdepodobnosti nezamestnanosti a chudoby.“

Analýza v rámci štúdie poukazuje na význam nezávislosti škôl a holistického prístupu k podpore vzdelávania detí nových prisťahovalcov vrátane jazykovej a akademickej podpory, zapojenia rodičov a komunity, ako aj medzikultúrneho vzdelávania. Školy by sa podľa nej mali vyvarovať segregácie, ako aj priskorého triedenia žiakov z hľadiska schopností, keďže tým môžu byť znevýhodnené deti migrantov, ktoré sa musia prispôsobovať novému jazyku. Štúdia zároveň zdôrazňuje, že treba zlepšiť monitorovanie a získavanie štatistík o prístupe, účasti a výsledkoch prisťahovaných žiakov a študentov.

Výsledky štúdie sa zhodujú so štatistikami programu OECD pre medzinárodné hodnotenie študentov (PISA), v rámci ktorého sa preverujú zručnosti a vedomosti 15-ročných žiakov. OECD zistila, že v roku 2010 v Európe predčasne zanechalo vzdelávanie alebo odbornú prípravu 25,9 % žiakov narodených v zahraničí, pričom u žiakov narodených v danej krajine to bolo 13 %.

Súvislosti

Štúdia Komisie ukázala, že vo väčšine krajín sa majú školy buď len držať určitých všeobecných celoštátnych usmernení o prideľovaní finančných prostriedkov, alebo im naopak chýba dostatočná nezávislosť, aby mohli podporu ušiť na mieru individuálnym potrebám a národné politiky prispôsobiť miestnym pomerom.

V štúdii sa rozlišuje päť druhov podporných systémov vzdelávania:

Model komplexnej podpory (príklady: Dánsko, Švédsko)

Zabezpečuje sústavnú podporu v tých oblastiach, ktoré sú z hľadiska začleňovania detí nových prisťahovalcov najdôležitejšie: jazyková podpora, akademická podpora, zapojenie rodičov, medzikultúrne vzdelávanie a priateľské vzdelávacie prostredie.

Model nesystematickej podpory (príklady: Taliansko, Cyprus, Grécko)

Vyznačuje sa náhodným prístupom k poskytovaniu podpory. Politiky nie sú vždy jasne formulované a efektívne financované či vykonávané. Učitelia, rodičia ani miestne komunity často nemajú k dispozícii jasné usmernenia.

Model kompenzačnej podpory (príklady: Belgicko, Rakúsko)

Uplatňuje širokú škálu politík podpory a sústavnú výučbu jazyka hostiteľskej krajiny, no vyznačuje sa pomerne slabou akademickou podporou, priskorým testovaním schopností detí a následne priskorým delením do skupín v závislosti od schopností. Tento model je „kompenzačný“, keďže sa zameriava len na vyrovnávanie rozdielov, no nerieši počiatočnú nevýhodu.

Integračný model (príklad: Írsko)

Vyznačuje sa dobre vypracovanými politikami spolupráce a medzikultúrneho vzdelávania. Prepojenie medzi školami, rodičmi a miestnou komunitou je systematické, medzikultúrne vzdelávanie je riadne integrované do učebných osnov a presadzuje sa aj v každodennom fungovaní škôl. Nezameriava sa na jazykovú podporu.

Model podpory s centralizovaným vstupom (príklady: Francúzsko, Luxembursko)

Tento model je zameraný na centralizovaný príjem detí migrantov a poskytovanie akademickej podpory. Zabezpečuje dobre vypracované cielené podporné programy pre žiakov so slabšími výsledkami, ako aj jazykovú podporu a aktívnu podporu pre rodičov.

Nezávislú štúdiu pre Komisiu vypracoval litovský Inštitút verejnej politiky a manažmentu.

V rámci stratégie pre zamestnanosť a rast Európska únia nabáda členské štáty, aby viac investovali do vzdelávania, čím posilnia svoje hospodárstvo a poskytnú mladým ľuďom zručnosti žiadané na trhu práce. Krajiny EÚ sa zaviazali do roku 2020 znížiť podiel mladých ľudí, ktorí majú slabé základné zručnosti (čítanie, matematika, prírodné vedy) a ktorí predčasne ukončia štúdium. Dohodli sa, že podiel 15-ročných žiakov s nedostatočnými schopnosťami v oblasti čítania, matematiky a prírodných vied by mal byť do roku 2020 pod 15 %, podiel prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky by mal byť pod 10 % a podiel osôb vo veku 30 až 34 rokov s vysokoškolským vzdelaním by mal byť aspoň 40 %.

Saldo migrácie do Európy sa od roku 1960 strojnásobilo. Vzdelávanie detí migrantov sa stáva kľúčovou témou – napr. v školskom roku 2009/2010 bolo v rakúskych školách registrovaných 17,6 % žiakov s iným materinským jazykom ako nemčina a v Grécku percentuálny podiel žiakov zo zahraničia na základných a stredných školách za posledných päť rokov vzrástol zo 7,3 % na 12 %.

Ďalšie informácie

Záverečná správa

Európska komisia: vzdelávanie a odborná príprava

Internetová stránka Androully Vassiliouovej

Androulla Vassiliouová na Twitteri: @VassiliouEU

Kontaktné osoby:

Dennis Abbott (+32 2 295 9258); Twitter: @DennisAbbott

Dina Avraam (+32 2 295 9667)


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website