Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

Tlačová správa

Brusel, 26 marec 2013

Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ: v štvrťročnej správe sa skúma čoraz hlbšia spoločenská kríza

Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ aj v štvrtom štvrťroku 2012 zostali na kritickej úrovni. Podľa štvrťročnej správy Európskej komisie o stave zamestnanosti a sociálnej situácii v EÚ miera zamestnanosti klesla a zamestnanosť sa naopak zvýšila, pričom finančná situácia domácností bola aj naďalej znepokojujúca. V niektorých členských štátoch sa krátenie verejných rozpočtov a zvyšovanie daní čoraz citeľnejšie prejavuje v podobe nepriaznivých účinkov na zamestnanosť a životnú úroveň. V správe sa takisto uvádza, že čisté prisťahovalectvo z nečlenských štátov EÚ sa spomalilo a kríza nepriaznivo vplývala aj na plodnosť.

Európsky komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor vyhlásil: „Spoločenská kríza v Európe sa prehlbuje a v mnohých členských štátoch je hmatateľné zlepšenie v nedohľadne. Tí najchudobnejší často trpia najviac. Vlády musia investovať prostriedky, aby dosiahli inkluzívny rast a dali ľuďom skutočnú možnosť zarobiť si na dôstojný život. Balík o sociálnych investíciách, ktorý nedávno predložila Komisia, zdôraznil spôsoby, ako uspieť v tejto snahe. Najviac však potrebujeme solidaritu – ako v jednotlivých krajinách, tak aj vzájomne. Túto krízu prekonáme, iba ak budeme držať spolu.“

V januári 2013 nezamestnanosť ešte stúpla, a to na úroveň 26,2 milióna v EÚ (19 miliónov v eurozóne), čo predstavuje 10,8 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva (11,9 % v eurozóne). Rozdiel v miere nezamestnanosti medzi juhom/perifériou eurozóny a jej severom v roku 2012 dosiahol nebývalú úroveň – až desať percentuálnych bodov. Počas štvrtého štvrťroka 2012 sa HDP v EÚ znížil o 0,5 %, čo je najväčší pokles od začiatku roka 2009. Celková zamestnanosť v EÚ sa v roku 2012 prepadla o 0,4 %, pričom pozitívny vývoj bolo badať len v prípade práce na kratší pracovný čas. Iba v štvrtom štvrťroku 2012 zamestnanosť v porovnaní s predošlým štvrťrokom klesla o 0,2 %.

Výdavky na sociálnu ochranu klesajú rýchlejšie než pri predošlých hospodárskych krízach

Sprísňovanie verejných rozpočtov sa nepriaznivo prejavilo na zamestnanosti jednak priamo znižovaním zamestnanosti vo verejnom sektore, jednak nepriamo oslabovaním celkového makroekonomického dopytu. Zmeny v systémoch daní a dávok a krátenie miezd vo verejnom sektore viedli k výraznému poklesu reálnych príjmov domácností, čím sa nesmierne ochromila životná úroveň domácností s nízkymi príjmami. Krátenie výdavkov a zvyšovanie daní malo na skupiny s vysokými a nízkymi príjmami rozličný dosah. Z analýzy vyplýva, že ak sa má vyhnúť nepomernému zaťaženiu najchudobnejších vrstiev, kľúčové sú obozretné rozpočtové reformy, ako sa ukázalo v niekoľkých krajinách (napr. v Estónsku alebo Litve). Podiel obyvateľstva EÚ, ktoré vykazuje finančné ťažkosti, je výrazne nad úrovňami z ktoréhokoľvek obdobia v poslednom desaťročí. Nepriaznivé účinky krízy pociťuje takmer každá štvrtá domácnosť s nízkymi príjmami.

Výdavky na sociálnu ochranu v počiatočných štádiách krízy zohrali významnú úlohu pri nahrádzaní príjmových strát domácností a pomohli ustáliť hospodárstvo. Od polovice roka 2010 tento pozitívny vplyv začal klesať a v roku 2012 bol zanedbateľný dokonca i v krajinách, kde sa aj naďalej zvyšovala nezamestnanosť. Toto obmedzenie sociálnych výdavkov bolo omnoho silnejšie než pri predošlých recesiách, čím sa v kontexte krízy eurozóny čiastočne ukázala mimoriadna potreba fiškálnej konsolidácie. V mnohých členských štátoch toto obmedzenie potlačilo hospodársko-stabilizačnú funkciu systémov sociálnej ochrany a zrejme – aspoň z krátkodobého hľadiska – prispelo k zhoršeniu recesie.

Európska rada na zasadnutí, ktoré sa konalo v marci 2013, potvrdila, že boj proti nezamestnanosti a sociálnym dôsledkom krízy je jednou z kľúčových priorít EÚ a vnútroštátnych politík. Vo februári 2013 Komisia predložila balík o sociálnych investíciách, v ktorom sa členským štátom poskytujú usmernenia, ako v reakcii na vážne výzvy, ktorým v súčasnosti čelia, vytvoriť efektívnejšie a účinnejšie sociálne politiky (pozri IP/13/125, MEMO/13/117, MEMO/13/118 a SPEECH/13/141). V balíku sa zdôrazňuje, že ak sa sprísňujú verejné rozpočty, musia sa udržať alebo posilniť verejné investície do oblastí, akými sú starostlivosť o deti, vzdelávanie alebo podpora aktívneho a zdravého starnutia, lebo bez podobných investícií sa mnoho ľudí nedokáže začleniť do spoločnosti či rozvinúť vlastný ekonomický potenciál.

Nezamestnanosť a neaktivita mladých na rekordnej úrovni

Nielenže nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ dosiahla nový vrchol (v januári 2013 nemalo prácu 23,6 % aktívnych mladých ľudí), ale predĺžilo sa aj obdobie ich nezamestnanosti. V treťom štvrťroku 2012 7,1 % aktívnych mladých ľudí nemalo prácu viac než dvanásť mesiacov, pričom rok predtým toto číslo dosahovalo 6,3 %. Tento trend predstavuje vážnu hrozbu, že mladí ľudia stratia kontakt s trhom práce a s celou spoločnosťou. Nezanedbateľným dôvodom na obavy je aj stúpajúci počet mladých ľudí vo veku do 25 rokov, ktorí nie sú zamestnaní ani zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET – Not in Employment, Education or Training). V súčasnosti táto skupina zahŕňa osem miliónov osôb.

Komisia 5. decembra 2012 prijala balík pre nezamestnanosť mladých s cieľom odstrániť neprijateľne vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí (pozri IP/12/1311, MEMO/12/938 a SPEECH/12/910). V rámci neho sa predložil návrh odporúčania Rady o zavedení systému záruk pre mladých ľudí vo všetkých členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že mladí do 25 rokov dostanú do štyroch mesiacov od ukončenia formálneho vzdelávania alebo od chvíle, keď prišli o zamestnanie, kvalitnú ponuku práce, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže. Rada ministrov 28. februára 2013 dosiahla politickú dohodu o tomto odporúčaní (pozri MEMO/13/152). Komisia v záujme boja proti nezamestnanosti mladých nedávno navrhla aj prevádzkové pravidlá urýchleného vykonania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (pozri IP/13/217). Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí s rozpočtom šesť miliárd EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 predložila Európska rada na zasadnutí, ktoré sa konalo 7. a 8. februára 2013.

Kríza zasiahla plodnosť

V štvrťročnej správe sa skúma aj nepriaznivý účinok krízy na plodnosť. Od roku 2009 sa plodnosť v krajinách EÚ-27 prestala zvyšovať a ustálila sa tesne pod hranicou 1,6 dieťaťa na ženu. Priemerný vek ženy pri pôrode sa neustále zvyšuje a už dosiahol hranicu 30 rokov. Na druhej strane čoraz viac rastie stredná dĺžka života, ktorá dosiahla úroveň 77,4 rokov u mužov a 83,1 rokov u žien. Migrácia z nečlenských štátov EÚ sa oproti vrcholu z roku 2007 znížila, ale dokonca aj v roku 2011 krajiny EÚ-27 vykázali čistý nárast o pol milióna, čo predstavuje jedného prisťahovalca z nečlenských štátov EÚ na tisíc obyvateľov EÚ. Počet ľudí, ktorí získali štátne občianstvo v jednej z krajín EÚ, sa zvýšil na takmer jeden milión. Trhy práce v rámci EÚ musia aj naďalej čeliť nespochybniteľným dlhodobým výzvam, ktoré spôsobuje čoraz menšia a starnúca pracovná sila.

Ďalšie informácie

Štvrťročná správa o stave zamestnanosti a sociálnej situácii

Balík o sociálnych investíciách

Balík pre zamestnanosť mladých

Balík pre zamestnanosť

Webová stránka o analýzach v oblasti zamestnanosti a sociálnych záležitostí

Webová stránka Lászlóa Andora

László Andor na Twitteri

Bezplatný informačný spravodajca

Kontaktné osoby:

Jonathan Todd (+32 2 299 41 07)

Cécile Dubois (+32 2 295 18 83)


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website