Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európsky semester 2014: podpora hospodárskej obnovy

European Commission - IP/13/1064   13/11/2013

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO HR

Európska komisia

Tlačová správa

Brusel 13. novembra 2013

Európsky semester 2014: podpora hospodárskej obnovy

Najväčšou výzvou, ktorej európske hospodárstvo momentálne čelí, je udržanie naštartovaného procesu obnovy. To je ústredné posolstvo aktuálneho ročného prieskumu rastu (RPR), ktorý dnes prijala Komisia. Začína sa tak štvrtý európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík, pričom rast sa pomaly vracia a členské štáty napredujú v náprave nerovnováh, ktoré vznikli ešte pred krízou.

Komisia preto zachovala vyváženú stratégiu pre rast a zamestnanosť, ako aj päť hlavných prioritných oblastí na nadchádzajúci rok:

  1. presadzovanie diferencovanej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast

  2. obnovenie poskytovania úverov pre hospodárstvo

  3. podpora rastu a konkurencieschopnosti v súčasnosti a v budúcnosti

  4. boj proti nezamestnanosti a sociálnym dôsledkom krízy

  5. modernizácia verejnej správy

Predseda Komisie Barroso vyhlásil: „Pre hospodárstvo EÚ je to zlomový okamih. Jej tvrdé úsilie sa začína vyplácať a rast sa pomaly vracia. Ročný prieskum rastu na rok 2014 poukazuje na oblasti, v ktorých sa musíme s väčšou odvahou popasovať s reformami potrebnými na zabezpečenie udržateľnej obnovy a tvorby pracovných miest.“

RPR ukazuje, že členské štáty sa prispôsobujú novo posilnenému procesu koordinácie hospodárskych politík v rámci európskeho semestra a že lepšie spolupracujú riadiac sa spoločnými pravidlami.

Rozpočtová koordinácia v eurozóne dosiahla tento rok nebývalú úroveň: Komisia po prvýkrát posúdi návrhy rozpočtových plánov v eurozóne na rok 2014 predtým, než rozpočty schvália národné parlamenty, a vypracuje prehľad fiškálnej pozície v eurozóne ako celku. Výsledok tohto posúdenia sa uverejní 15. novembra.

Ročný prieskum rastu: správa o pokroku

Členské štáty pokročili v každej z piatich prioritných oblastí, ktoré Komisia stanovila v roku 2013. Rovnaké priority sa navrhujú aj na rok 2014, no vzhľadom na meniace sa hospodárske prostredie v EÚ i v medzinárodnom meradle sa pozornosť preorientuje na iné prvky.

  1. Fiškálna konsolidácia: Došlo k výraznému pokroku a priemerný rozpočtový deficit v EÚ klesol zhruba o polovicu od svojho maxima na úrovni takmer 7 % HDP v roku 2009. Dlh je však stále vysoký a jeho kulminácia sa očakáva v roku 2014 na úrovni takmer 90 %, potom by mal začať klesať. Včasná reakcia umožnila členským štátom spomaliť konsolidačné tempo, takže sa môžu viac sústrediť na zvyšovanie kvality verejných výdavkov a modernizáciu verejnej správy na všetkých úrovniach. Krajiny s väčším fiškálnym manévrovacím priestorom by mali stimulovať súkromné investície a spotrebu, pričom sa však treba vyhnúť rozpočtovým škrtom v oblasti dlhodobých investícií do vzdelávania, výskumu a inovácií, energetiky a ochrany klímy. Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na spotrebu, majetok či znečisťovanie.

  2. Obnovenie poskytovania úverov: Došlo k určitému pokroku v náprave finančného sektora a trhové tlaky sa od polovice roku 2012 výrazne oslabili. Úsilie EÚ o vytvorenie bankovej únie posilní schopnosť bánk čeliť budúcim rizikám. Z krátkodobého hľadiska však treba spraviť viac pre zníženie vysokého súkromného dlhu (napríklad zavedením či zdokonalením režimov platobnej neschopnosti právnických a fyzických osôb), prípravu bánk na nové kapitálové požiadavky a stresové testy, ako aj pre uľahčenie prístupu firiem k financovaniu.

  3. Rast a konkurencieschopnosť: V celej Európe dochádza v dôsledku krízy k výraznej zmene rovnováhy a rast viac závisí od vývozu. Pokrok však nie je dostatočný, pokiaľ ide o otvárane trhov s tovarmi a službami hospodárskej súťaži – platí to najmä pre trh s energiou a regulované profesie. Zároveň treba modernizovať výskumné systémy.

  4. Nezamestnanosť a vývoj v sociálnej oblasti: Členské štáty pokročili v modernizácii pracovných trhov, čo by časom malo pomôcť zapojiť do pracovnej sily viac ľudí. Teraz sa treba sústrediť na posilnenie aktívnej podpory a vzdelávania nezamestnaných, a to aj zlepšením verejných služieb zamestnanosti, zavedením záruk pre mladých ľudí a modernizáciou vzdelávacích systémov. Zároveň by členské štáty mali monitorovať mzdy v záujme podpory konkurencieschopnosti i domáceho dopytu a zaistiť, aby systémy sociálnej ochrany boli dostupné pre tých najzraniteľnejších.

  5. Verejná správa: Viaceré členské štáty sa usilujú o zefektívnenie verejného sektora, a to aj zlepšovaním spolupráce medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy. Sústrediť sa treba na prechod k poskytovaniu verejných služieb online a znižovanie byrokracie.

V RPR sa formulujú aj odporúčania na prehĺbenie európskeho semestra. Keďže je potrebné posilniť zodpovednosť za plnenie odporúčaní EÚ pre jednotlivé krajiny na národnej úrovni, členské štáty by mali do tohto procesu intenzívnejšie zapojiť národné parlamenty, sociálnych partnerov a občanov, aby sa zabezpečilo pochopenie a akceptovanie kľúčových reforiem. Členské štáty eurozóny by mali venovať viac času koordinácii zásadných reforiem (najmä na trhu práce a produktov), kým sa prijmú na vnútroštátnej úrovni. Zároveň by členské štáty mali lepšie vykonávať odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré dostávajú každú jar. Komisia v týchto otázkach vypracuje podnety pre decembrové zasadnutie Európskej rady.

Správa o mechanizme varovania: obnova musí byť vyvážená

Správa o mechanizme varovania na rok 2014, ktorou sa začína nový ročný cyklus v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, poskytuje objektívnu analýzu ekonomík členských štátov na základe prehľadu ukazovateľov vnútornej a vonkajšej konkurencieschopnosti.

Tohtoročná správa ukazuje, že viacero členských štátov pokročilo v znižovaní deficitu bežného účtu a zvrátilo klesajúcu konkurencieschopnosť. Zároveň z nej však vyplýva, že treba urobiť viac pre riešenie vysokého dlhu a čistej medzinárodnej investičnej pozície najviac zadlžených ekonomík, zatiaľ čo v niektorých krajinách pretrváva výrazný prebytok bežného účtu, čo môže poukazovať na neefektívnu úroveň úspor a investícií, ako aj na potrebu posilniť domáci dopyt.

V správe sa odporúča hĺbkové preskúmanie hospodárskeho vývoja v 16 členských štátoch čeliacich rôznym výzvam a potenciálnym rizikám, ktoré by sa mohli rozšíriť aj do zvyšku eurozóny alebo do celej EÚ. Správa nerobí žiadne predčasné závery, pokiaľ ide o výsledky týchto preskúmaní – ich cieľom je posúdiť, či nastala nerovnováha a či nerovnováha zistená v minulých obdobiach pretrváva, alebo sa napravuje.

• V Španielsku a Slovinsku sa v rámci predošlého kola hĺbkových preskúmaní zverejnených v apríli minulého roka zistila nadmerná nerovnováha. V nadchádzajúcom hĺbkovom preskúmaní sa preto posúdi, či táto nerovnováha bola odstránená a nakoľko k vyriešeniu situácie prispeli politiky prijaté dotknutými členskými štátmi.

• V predošlom kole hĺbkových preskúmaní sa zistila vo Francúzsku, v Taliansku a Maďarsku nerovnováha vyžadujúca rázne politické kroky. V nadchádzajúcom hodnotení sa posúdi, či nerovnováha pretrváva.

• Pokiaľ ide o ostatné členské štáty, v ktorých bola zistená nerovnováha (Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Malta, Holandsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo), hĺbkové preskúmanie pomôže vyhodnotiť, do akej miery táto nerovnováha pretrváva, resp. bola odstránená. Rovnako, ako sa nerovnováha zisťuje podrobnou analýzou v rámci hĺbkového preskúmania, by sa mal aj záver, že nerovnováha bola odstránená, prijať až po dôkladnom zvážení všetkých relevantných faktorov v ďalšom hĺbkovom preskúmaní.

• Hĺbkové preskúmanie sa pripraví aj v prípade Nemecka a Luxemburska v záujme podrobnejšieho posúdenia ich externej pozície, analýzy vnútorného vývoja a rozhodnutia, či v niektorej z týchto krajín nedochádza k nerovnováhe.

• A napokon je nevyhnutné aj hĺbkové preskúmanie nového člena EÚ – Chorvátska, keďže treba pochopiť povahu externej pozície, výsledkov v oblasti obchodu, konkurencieschopnosti a vnútorného vývoja, ako aj potenciálne súvisiace riziká.

Návrh spoločnej správy o zamestnanosti: zameranie na pracovné miesta a vývoj v sociálnej oblasti

Podľa návrhu spoločnej správy o zamestnanosti, ktorý je prílohou RPR, badať určité pozitívne náznaky, že nezamestnanosť prestala stúpať a členské štáty v uplynulom roku pokročili v reformách trhu práce. Nezamestnanosť (najmä u mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť) je však stále neprijateľne vysoká a podľa údajov z nového prehľadu ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie, ktorý správa obsahuje po prvýkrát, vznikli medzi členskými štátmi, najmä v rámci eurozóny, pretrvávajúce rozdiely v mierach nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých, príjmov domácností, nerovnosti a chudoby.

Je preto nevyhnutné vytrvať v úsilí o zvyšovanie pružnosti pracovných trhov. Zároveň bude dôležité posilniť tvorbu pracovných miest v rýchlo sa rozvíjajúcich sektoroch, čím sa časom znížia nerovnosti a chudoba, posilní sa sociálna ochrana a zabezpečia cielené investície v sociálnej oblasti.

Správa o integrácii jednotného trhu: ako zlepšiť fungovanie jednotného trhu

V druhej výročnej správe Komisie o integrácii jednotného trhu sa analyzuje situácia z hľadiska integrácie jednotného trhu v oblastiach s najväčším rastovým potenciálom. Tohtoročná správa konštatuje, že hoci došlo k pokroku v reformovaní finančného, digitálneho a dopravného sektora, treba v týchto oblastiach viac popracovať na rozprúdení toku investícií, tvorbe pracovných miest a zvýšení spokojnosti spotrebiteľov. V správe sa poukazuje najmä na nedostatočný pokrok v otváraní trhov s energiou, keďže ešte dva roky po termíne 14 členských štátov do svojich vnútroštátnych právnych predpisov stále riadne netransponovalo tretí energetický balík EÚ. Vyplýva z nej aj to, že členským štátom zostáva úloha plne implementovať smernicu EÚ o službách, čím by sa celkový rast mohol v najbližších 5 –10 rokoch zvýšiť až o 2,6 % HDP.

Ďalšie kroky

Komisia 15. novembra prijme stanoviská k návrhom rozpočtových plánov, ktoré predložilo 13 členských štátov eurozóny (vynímajúc štyri, ktoré sú zapojené do programov makroekonomickej pomoci), a navrhne stanoviská Rady k programom ekonomického partnerstva, ktoré predložilo päť členských štátov eurozóny v rámci postupu pri nadmernom deficite. Zároveň komisia poskytne zhrnutie rozpočtového výhľadu eurozóny ako celku a bude informovať o opatreniach, ktoré prijali krajiny mimo eurozóny v rámci postupu pri nadmernom deficite.

Ročný prieskum rastu prediskutujú ministri členských štátov (v Rade) a vedúci predstavitelia EÚ ho potvrdia na samite v marci 2014. Komisia zároveň očakáva vstupy z Európskeho parlamentu.

Správu o mechanizme varovania v decembri prediskutujú ministri financií a lídri EÚ, ktorí sa dohodnú na hlavných oblastiach ďalšej koordinácie hospodárskych politík a reforiem. Komisia zatiaľ vypracuje hĺbkové preskúmania 16 krajín podľa správy o mechanizme varovania, ktoré sa zverejnia na jar 2014.

Súvislosti

Európsky semester vznikol v roku 2010 a zabezpečuje, aby členské štáty v určitých termínoch každého roku konzultovali rozpočtové a hospodárske plány so svojimi partnermi na úrovni EÚ. Môžu sa tak k jednotlivým plánom vzájomne vyjadrovať a Komisia má priestor na politické usmernenia predtým, než sa prijmú rozhodnutia na národnej úrovni. Komisia zároveň sleduje, či členské štáty pracujú na plnení cieľov dlhodobej rastovej stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, inovácií, klímy a znižovania chudoby.

Cyklus sa začína každý rok v novembri (pozri obrázok nižšie), keď Komisia predloží ročný prieskum rastu (všeobecné hospodárske priority EÚ), v ktorom sa členským štátom poskytuje politické usmernenie na nadchádzajúci rok. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré sa uverejňujú na jar, sa členským štátom poskytuje individuálne poradenstvo v oblasti hlbších štrukturálnych reforiem, ktoré si často vyžadujú viac ako jeden rok.

Rozpočtový dohľad nad eurozónou sa zintenzívňuje ku koncu roka, keď členské štáty predkladajú návrhy rozpočtových plánov. Tie posudzuje Komisia a diskutujú o nich ministri financií eurozóny. Komisia zároveň hodnotí fiškálnu situáciu eurozóny ako celku.

Implementáciu priorít a reforiem monitoruje Komisia priebežne po celý rok, pričom sa zameriava najmä na eurozónu a členské štáty vo fiškálnych alebo finančných ťažkostiach. Viac podrobností sa nachádza v MEMO/13/979.

Ďalšie informácie

Webová stránka stratégie Európa 2020: http://ec.europa.eu/europe2020/index_sk.htm

MEMO/13/970 Tretia správa o mechanizme varovania pred makroekonomickými nerovnováhami v členských štátoch EÚ

MEMO/13/976 Návrh spoločnej správy o zamestnanosti – často kladené otázky

MEMO/13/979 Správa ekonomických záležitostí EÚ v kocke

Kontaktné osoby:

Pia Ahrenkilde Hansenová (+32 2 295 3070)

Sarah Collinsová (+32 2 296 8076)

Simon O'Connor (+32 2 296 7359)

Jonathan Todd (+32 2 299 4107)

Chantal Hughesová (+32 2 296 4450)

Emer Traynorová (+32 2 292 1548)


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website