Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia – Tlačová správa

Komisia dáva Radu na súd z dôvodu porušenia právnych predpisov EÚ o Služobnom poriadku

Brusel 11. januára 2012 – Komisia sa dnes rozhodla začať súdne konanie proti Rade na Súdnom dvore z dôvodu neprijatia nariadenia Rady o ročnej úprave odmien a dôchodkov zamestnancov EÚ, ktoré je ustanovené v Služobnom poriadku.

Podľa Služobného poriadku sú platy a dôchodky úradníkov EÚ upravované na základe politických rozhodnutí prijatých členskými štátmi o mzdách vlastných štátnych zamestnancov. Ak sa mzdy štátnych zamestnancov v jednotlivých štátoch zvyšujú alebo znižujú, rovnaká zmena sa uplatní aj na zamestnancov EÚ.

Tentoraz päť z ôsmich členských štátov, ktorých údaje sa používajú pri výpočte, zvýšilo mzdy svojich štátnych úradníkov v nominálnej hodnote: Belgicko (o 3,6 %), Francúzsko a Holandsko (o 2 %), Nemecko a Spojené kráľovstvo (o 1,3 %). Mierne sa znížili mzdy v Taliansku, Španielsku a Luxembursku. V priemere to znamená, že štátni úradníci v členských štátoch stratili 1,8 % svojej kúpnej sily v reálnom vyjadrení. Presne rovnaké zníženie sa navrhuje pre úradníkov EÚ bez ohľadu na to, kde pracujú.

Komisia preto v prísnom súlade s právnymi predpismi navrhla Rade, aby sa rovnaké zníženie uplatnilo aj na úradníkov EÚ. V návrhu Komisie sa žiada aj 1,8 % zníženie v reálnom vyjadrení, ktoré sa pre zamestnancov v Bruseli, kde inflácia dosahuje 3,6 %, premieta ako nominálna úprava o 1,7 %.

Ako sa Európsky súdny dvor už niekoľkokrát vyslovil (naposledy 24. novembra 2010 vo veci C-40/10), Rada nemá v zmysle Služobného poriadku žiadny priestor na vlastné uváženie, ale musí prijať hodnoty úpravy vypočítané Komisiou.

Jedinou možnosťou odchýlky od týchto pravidiel je využitie ustanovenia o výnimke, ktorú, ako súd zdôraznil, možno použiť len za veľmi výnimočných okolností, keď by odmeny úradníkov na základe uvedenej metódy neboli upravené dostatočne rýchlo. Komisia na žiadosť Rady pri dvoch príležitostiach preskúmala, či by sa mohlo uplatniť ustanovenie o výnimke, ktoré sa vzťahuje na náhle a vážne zhoršenie hospodárskej a sociálnej situácie v Európskej únii. Komisia dospela k záveru, že zníženie kúpnej sily zamestnancov EÚ, ktoré zodpovedá zníženiu kúpnej sily miezd úradníkov v členských štátoch, sa javí úmerné súčasnej hospodárskej a sociálnej situácii. Akékoľvek ďalšie opatrenia presahujúce mieru tohto zníženia by boli v rozpore so Služobným poriadkom a judikatúrou Súdneho dvora.

Komisia namiesto toho zohľadnila potrebu úsporných opatrení tak, že navrhuje zníženie počtu zamestnancov vo všetkých inštitúciách EÚ o 5 %, ako aj zásadné zmeny Služobného poriadku, napríklad zvýšenie týždenného pracovného času z 37,5 na 40 hodín bez kompenzácie, oddialenie veku odchodu do dôchodku do 65 rokov (alebo 67 za určitých okolností) a zmenu štruktúry kariérneho postupu sekretárskych pracovníkov a asistentov. Všetky tieto opatrenia, ak sa prijmú, prinesú viac než 1 miliardu EUR úspor počas nasledujúcich siedmich rokov a z dlhodobého hľadiska 1 miliardu EUR ročne.

Napriek uvedeným argumentom Rada prijala formálne rozhodnutie neprijať návrh Komisie. Komisia sa domnieva, že toto rozhodnutie porušuje Služobný poriadok, preto ako strážkyňa zmlúv je povinná napadnúť ho na Súdnom dvore.

Podpredseda Komisie Maroš Šefčovič povedal:Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že po podobnej situácii ako v roku 2009, musí opätovne začať súdne konanie proti Rade. Rada aj Komisia rovnako uznávajú potrebu úspory nákladov na administratívu. Takéto úspory však treba zabezpečiť v súlade s právnymi predpismi a v prípade potreby aj zmenou právnych predpisov, nie ich porušovaním.

Toto je koncepcia, na ktorej Komisia pracuje už 8 mesiacov a výsledkom toho boli formálne návrhy predložené Európskemu parlamentu a Rade v decembri 2011, ktoré by v prípade ich prijatia umožnili úsporu administratívnych výdavkov vo výške viac než 1 miliardy EUR do roku 2020 a 1 miliardy EUR ročne v dlhodobom časovom horizonte.

Súvislosti

Ročnú úpravu vypočítava každý rok Eurostat na základe štatistických údajov poskytovaných členskými štátmi o zvýšení alebo znížení miezd, ktoré poskytujú svojim štátnym zamestnancom. Rada v roku 2004 rozhodla, že sa na tento účel bude používať vzorka, ktorú tvorí osem členských štátov (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Španielsko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko). Preto zamestnanci EÚ takisto pocítia zvýhodnenie alebo znevýhodnenie štátnych úradníkov v týchto krajinách.

V roku 2010 došlo k miernemu zníženiu čistých miezd v inštitúciách EÚ, keďže zvýšenie sadzby príspevkov na dôchodok (z 11,3 % na 11,6 %) a osobitný odvod (z 5,07 % na 5,5 %) prevážili nad minimálnym nárastom hrubej mzdy (0,1 %).

Odkaz na IP/11/1532 a na návrhy týkajúce personálnej reformy a na MEMO/11/907 – otázky a odpovede k personálnej reforme.

Kontaktné osoby:

Antonio Gravili (+32 2 295 4317)

Marilyn Carruthers (+32 2 299 9451)


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site