Európska komisia

Tlačová správa

V Bruseli 10. júla 2012

Deťom s osobitnými potrebami a dospelým so zdravotným postihnutím sa ešte stále nedostáva náležité vzdelanie

Napriek tomu, že sa členské štáty zaviazali podporovať inkluzívne vzdelávanie, deti s osobitnými potrebami a dospelí so zdravotným postihnutím stále ťahajú za kratší koniec, ako vyplýva zo správy, ktorú dnes uverejnila Európska komisia. V správe sa ďalej uvádza, že mnoho z nich je umiestnených v oddelených inštitúciách a tí, ktorí sú v bežnom vzdelávacom prostredí, často nemajú adekvátnu podporu. V správe sa členské štáty vyzývajú, aby intenzívnejšie pracovali na vytvorení inkluzívnych vzdelávacích systémov a aby odstránili prekážky, ktorým čelia zraniteľné skupiny, pokiaľ ide o ich účasť a úspechy vo vzdelávaní, v odbornej príprave a v zamestnaní.

„Ak chceme zlepšiť životy detí s osobitnými vzdelávacími potrebami a dospelých so zdravotným postihnutím, musíme zintenzívniť naše úsilie, aby sme zabezpečili dostatočne financované politiky zamerané na inkluzívne vzdelávanie. Nastal čas splniť záväzky, ktoré sme prijali. Inkluzívne vzdelávanie nie je nadštandardnou možnosťou, ale základnou nutnosťou. Naša činnosť sa musí zamerať na najzraniteľnejších, aby sme zabezpečili lepší život pre všetkých,“ uviedla Androulla Vassiliouová, Európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež.

Približne 45 miliónov občanov EÚ v produktívnom veku trpí nejakým zdravotným postihnutím a 15 miliónov detí má osobitné vzdelávacie potreby. Ako vyplýva zo správy, v niektorých prípadoch nemajú tieto osoby žiadne možnosti sa vzdelávať a získať zamestnanie. Deti s osobitnými vzdelávacími potrebami často ukončujú školskú dochádzku s nedostatočným alebo žiadnym vzdelaním predtým, než prejdú na špeciálne vzdelávanie, čo v niektorých prípadoch môže ich vyhliadky na zamestnanie skôr zhoršiť než zlepšiť. V správe sa uvádza, že u ľudí so zdravotným postihnutím alebo s osobitnými vzdelávacími potrebami existuje omnoho väčšia pravdepodobnosť, že budú nezamestnaní alebo ekonomicky neaktívni, a aj tí, ktorí sú na trhu práce pomerne úspešní, často zarábajú menej než ich kolegovia bez zdravotného postihnutia.

Vo všetkých členských štátoch sú v špeciálnych školách v prevažnej miere zastúpené znevýhodnené deti (najmä chlapci) rómskej národnosti, deti z etnických menšín a zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia. Správa kladie otázku, či špeciálne vzdelávacie systémy nevedú ešte k väčšej izolácii žiakov, ktorí sú už sociálne vylúčení, a či tým skôr neznižujú ich šance na úspech v živote, než by ich zvyšovali. Z výskumu vyplýva, že tieto deti by mohli navštevovať bežné školy, keby sa investovalo viac úsilia do rozvoja ich jazykových znalostí a keby sa citlivejšie pristupovalo ku kultúrnym rozdielom.

V správe sa taktiež zdôrazňujú značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o spôsob, akým sa deti s osobitnými potrebami identifikujú, aj pokiaľ ide o to, či sa umiestňujú do bežných alebo do špeciálnych škôl. Napríklad vo flámskej časti Belgicka je v špeciálnych školách umiestnených 5,2 % žiakov s osobitnými potrebami, kým v Taliansku je ich len 0,01 %. Správa naznačuje, že je potrebné vykonať viac v záujme zosúladenia definícií a zlepšenia zberu údajov, aby jednotlivé krajiny mohli účinnejšie porovnávať svoje prístupy a učiť sa navzájom zo svojich skúseností.

Súvislosti

Správu s názvom „Education and Disability/Special Needs - policies and practices in education, training and employment for students with disabilities and special educational needs in the EU“ („Vzdelávanie a zdravotné postihnutie/osobitné potreby – politiky a postupy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti pre študentov so zdravotným postihnutím a s osobitnými vzdelávacími potrebami v EÚ“) vypracovala pre Európsku komisiu nezávislá sieť odborníkov v oblasti sociálnych aspektov vzdelávania a odbornej prípravy (NESSE).

Ďalšie kľúčové zistenia v správe

• Kým študentov so závažným postihnutím môže byť náročné začleniť do bežného vzdelávacieho prostredia, resp. je pre nich prospešnejšie oddelené vzdelávacie prostredie, je stále viac dôkazov o tom, že veľmi veľký počet študentov so zdravotným postihnutím, resp. osobitnými vzdelávacími potrebami je možné integrovať do hlavného prúdu vzdelávania a že kvalitné inkluzívne vzdelávanie je dobrým spôsobom vzdelávania pre všetkých študentov.

• Hoci má posun smerom k inkluzívnejším vzdelávacím systémom zásadný význam, vzdelávanie učiteľov a ďalší profesijný rozvoj nie sú vždy organizované v súlade s týmto inkluzívnym prístupom.

• Na to, aby inkluzívny prístup dobre fungoval v praxi, zohrávajú v tejto oblasti dôležitú úlohu nielen učitelia, ale aj pomocní učitelia a triedni asistenti.

• V niektorých európskych krajinách sú učebné osnovy štandardizované a neflexibilné, čo sťažuje začlenenie detí so zdravotným postihnutím. Zásady začleňovania tiež narúša prax opakovania ročníka.

• U ľudí so zdravotným postihnutím existuje menšia pravdepodobnosť, že postúpia do vyššieho vzdelávania, než u ľudí bez zdravotného postihnutia.

• Ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí získajú vyššie vzdelanie, sú stále znevýhodňovaní na trhu práce, majú však väčšie šance získať zamestnanie než zdravotne postihnutí ľudia s nižším vzdelaním.

• Neexistujú žiadne celoeurópske porovnateľné údaje o počte zdravotne postihnutých študentov vo vysokoškolskom vzdelávaní, ani o ich zdravotnom postihnutí a o ich výsledkoch.

• Nie je k dispozícii dostatok aktuálnych a spoľahlivých údajov o počte zdravotne postihnutých osôb, ktoré majú zamestnanie, v rôznych krajinách EÚ.

• Invalidné dôchodky a dávky zmierňujú nebezpečenstvo chudoby a sociálneho vylúčenia, ale pravdepodobne budú v dôsledku súčasného znižovania verejných výdavkov v celej Európe taktiež znížené.

• Opatrenia „flexiistoty“ sú užitočné v tom, že zdravotne postihnutým ľuďom umožňujú pracovať na čiastočný úväzok bez toho, aby prišli celkom o svoje dávky.

• V Európe dochádza k významnému zbližovaniu názorov, pokiaľ ide o zdravotné postihnutie a politiky zamestnanosti, keďže väčšina krajín prijíma podobné opatrenia na podporu zamestnanosti. Podpora zamestnanosti a programy odbornej rekvalifikácie sa však líšia, pokiaľ ide o ich účinnosť pri uvádzaní zdravotne postihnutých ľudí na trh práce, alebo o to, v akom rozsahu im pomáhajú udržať si zamestnanie v prípade, že sa stali postihnutými počas vykonávania práce.

Niekoľko iniciatív EÚ, ktoré už existujú na účely podpory vzdelávania osôb s osobitnými potrebami:

• Strategický rámec európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ podnecuje členské štáty, aby zabezpečili úspešné začlenenie všetkých žiakov a študentov vrátane tých, ktorí majú osobitné potreby. Tento odkaz sa zdôraznil aj v Záveroch Rady o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy z mája 2010.

• V poslednom štvrťroku 2012 Komisia uverejní pracovný dokument o spravodlivosti vo vzdelávaní a odbornej príprave. Tento dokument bude obsahovať kapitolu o inkluzívnom vzdelávaní, kde budú uvedené príklady úspešných politík a osvedčených postupov.

• Okrem toho Európska komisia finančne podporuje Európsku agentúru pre rozvoj špeciálneho vzdelávania. Táto agentúra sa usiluje o zlepšenie znalostí o inkluzívnom vzdelávaní a podporuje spoluprácu medzi jednotlivými krajinami a výmenu skúseností v tejto oblasti.

Ďalšie informácie:

Úplné znenie správy

Európska komisia: Vzdelávanie a odborná príprava

Webová stránka komisárky Androully Vassiliouvej

Sledujte Androullu Vassiliouovú na Twitteri @VassiliouEU

Počet žiakov povinnej školskej dochádzky a percentuálny podiel žiakov v oddelených špeciálnych školách a špeciálnych triedach

* Údaje týkajúce sa Anglicka zahŕňajú len žiakov, ktorých potreby boli predmetom vyhlásenia („Statement of Need“).

Zdroj : Európska agentúra pre rozvoj špeciálneho vzdelávania, údaje týkajúce sa jednotlivých krajín za rok 2010.

Žiaci identifikovaní ako žiaci s osobitnými vzdelávacími potrebami (percentuálny podiel z celkového počtu žiakov)

Zdroj : Európska agentúra pre rozvoj špeciálneho vzdelávania, údaje týkajúce sa jednotlivých krajín za rok 2010.

Poznámka: Štatistické údaje týkajúce sa Bulharska a Talianska boli prevzaté z údajov pre jednotlivé krajiny zozbieraných Európskou agentúrou pre rozvoj špeciálneho vzdelávania za rok 2008, keďže vo zverejnených údajoch za rok 2010 nie sú uvedené.

Žiaci v špeciálnych školách a triedach (percentuálny podiel z celkového počtu žiakov)

Zdroj : Európska agentúra pre rozvoj špeciálneho vzdelávania, údaje týkajúce sa jednotlivých krajín za rok 2010.

Poznámka: Štatistické údaje týkajúce sa Bulharska a Talianska boli prevzaté z údajov pre jednotlivé krajiny zozbieraných Európskou agentúrou pre rozvoj špeciálneho vzdelávania za rok 2008, keďže vo zverejnených údajoch za rok 2010 nie sú uvedené.