Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

Tlačová správa

V Bruseli 18. júna 2012

Digitálna agenda: Ročná hodnotiaca tabuľka potvrdila potrebu štrukturálnej ekonomickej reformy v celej Európe, nadbytok neobsadených pozícii v sektore IKT a silný príklon k mobilným službám a technológiám

Európski občania, podnikatelia a inovátori vytvárajú digitálny dopyt, ktorý by mohol stačiť na dosiahnutie udržateľného hospodárskeho rastu. Tento potenciál sa však nemôže naplno rozvinúť pre chýbajúci dostatočný prístup k rýchlemu internetu, online obsah, výskum a príslušné zručnosti. K najvýraznejším trendom v sektore informačných a komunikačných technológií (IKT), ktorý v súčasnosti zamestnáva 8 miliónov pracovníkov a vytvára 6 % HDP EÚ, patrí narastajúca spotreba dát a príklon k mobilným technológiám (ako sú smartfóny) a mobilným službám (ako 3G internet, streaming hudby a webmail).

Podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroesová uviedla: „Európania dychtia po digitálnych technológiách a o väčšej ponuke v tejto oblasti, no vlády a priemysel nestačia s ich požiadavkami udržať krok. Zotrvávanie pri politickom myslení a obchodných modeloch 20. storočia hatí rozvoj európskej ekonomiky, čo je veľká škoda. Nedostatočným investovaním hádžeme sami sebe polená pod nohy. Ak budeme aj naďalej prešľapovať na mieste, Európu prevalcuje globálna konkurencia.“

Najdôležitejšie zistenia, ktoré priniesla hodnotiaca tabuľka Digitálnej agendy Európskej komisie (DAE):

Pozitívny vývoj:

  • Širokopásmové pripojenie na internet je v celej Európe už takmer samozrejmosťou. Prístup k pevnému širokopásmovému pripojeniu má 95 % Európanov.

  • Spotrebitelia a podniky čoraz viac uprednostňujú mobilné technológie. Pozícia mobilného internetu na trhu sa zlepšila o 62 % (čo predstavuje 217 miliónov zákazníkov so širokopásmovým mobilným pripojením).

  • V roku 2011 prvýkrát použilo internet 15 miliónov Európanov. Momentálne je 68 % Európanov online pravidelne a 170 miliónov využíva sociálne siete. Prvýkrát vôbec sa stalo, že internet používa väčšina ekonomicky znevýhodnených Európanov, no napriek tomu jeden zo štyroch Európanov doteraz nikdy internet nepoužil.

  • Grécko, Portugalsko a Írsko prešli na elektronickú verejnú správu v záujme zachovania kvalitných verejných služieb. Spolu s Českou republikou dosiahli najväčší nárast v oblasti poskytovania a využívania služieb elektronickej verejnej správy krajiny s finančnými problémami, čím sa len zdôrazňuje dôležitá úloha elektronickej verejnej správy pri úspešnej štrukturálnej reforme.

Problematické oblasti

Polovica európskej pracovnej sily nemá dostatočné IKT zručnosti, vďaka ktorým by ľudia dokázali zmeniť prácu alebo sa zamestnať. I keď 43 % populácie EÚ disponuje internetovými zručnosťami na strednej alebo vysokej úrovni a dokáže používať internet na telefonovanie alebo vytvorenie webovej stránky, takmer polovica pracovnej sily sa domnieva, že ich počítačové a internetové zručnosti nezodpovedajú požiadavkám pracovného trhu. Takmer 25 % pracovnej sily nemá žiadne IKT zručnosti. To je dôvodom, prečo je problematické obsadiť všetky voľné miesta v sektore IKT (v roku 2015 ich bude 700 000).

Online nakupovanie zatiaľ nemá cezhraničný rozmer Napriek tomu, že 58 % európskych používateľov internetu nakupuje na internete, iba jeden z desiatich si kúpil tovar na stránke v inom členskom štáte EÚ. K najväčším problémom patrí jazyková bariéra a byrokratické prekážky (napríklad neochota zasielať tovar do zahraničia a komplikácie súvisiace s autorským právom).

V prípade SMP elektronický obchod stagnuje. Väčšina MSP nepoužíva internet ani na nákup, ani na predaj, čím obmedzujú svoj potenciál v oblasti vývozu aj ziskov.

V oblasti investícií do výskumu výrazne zaostávame za konkurenciou Výskumu financovaného z verejných prostriedkov sa síce úsporné opatrenia nedotkli, no výdavky ostávajú pod hranicou 6 % ročného rastu potrebného na zdvojnásobenie verejných investícií do roku 2020. Investície do výskumu zo súkromných prostriedkov zaznamenali pokles. Intenzita výskumu a vývoja v EÚ nie je ani len polovičná v porovnaní s USA.

Telekomunikačné spoločnosti aj naďalej účtujú zákazníkom nehorázne poplatky za roaming V rokoch 2011 – 2012 viacero spoločností s týmto prístupom skoncovalo a začali ponúkať cenové balíky alebo roamingové poplatky zodpovedajúce vnútroštátnym poplatkom. Napriek tomu však zákazníci aj naďalej platia za hovory v roamingu priemerne 3,5-krát viac ako za vnútroštátne hovory.

Zo 101 opatrení Digitálnej agendy (IP/10/581MEMO/10/199 and MEMO/10/200) sa zrealizovalo 34. 52 prebieha podľa plánu a v 15 prípadoch už nastalo alebo hrozí oneskorenie. V hodnotiacej tabuľke Digitálnej agendy sa analyzuje aj stav európskeho telekomunikačného trhu a digitálnej konkurencieschopnosti Európy (pozri MEMO/12/446).

Súvislosti

Európska komisia je zodpovedná za vytváranie regulačného a obchodného prostredia, ktoré podporuje konkurencieschopnosť a investície na európskych trhoch s digitálnymi technológiami.

V hodnotiacej tabuľke Digitálnej agendy z roku 2012 sa posudzuje pokrok, ktorý sa na európskej a vnútroštátnej úrovni dosiahol pri vytváraní takéhoto prostredia, na základe hodnotenia 78 opatrení Digitálnej agendy, ktoré má vykonať Komisia, a 23 opatrení, ktoré majú vykonať členské štáty.

V záujme uskutočnenia týchto cieľov sa v rokoch 2011 – 2012 predložili okrem iného tieto legislatívne návrhy:

  • Nové nariadenie o roamingu s cieľom rozšíriť uplatňovanie cenových stropov na dáta a podnietiť ďalšiu hospodársku súťaž.

  • Ministri EÚ dospeli k predbežnej dohode (pozri IP/12/583) o Nástroji na prepojenie Európy vrátane príspevku EÚ vo výške viac ako 7 miliárd EUR na podporu súkromných investícií do širokopásmového pripojenia budúcej generácie a na vývoj základných online služieb (elektronické verejné obstarávanie, elektronické zdravotníctvo a starostlivosť, elektronická justícia a Europeana).

  • V rámci programu Horizont 2020 (nový program EÚ na financovanie výskumu a inovácii) navrhuje Komisia investície vo výške 80 miliárd EUR, z ktorých najväčšia časť je určená pre sektor IKT.

  • Nariadenie o harmonizácii elektronických podpisov a iných dôveryhodných služieb, ktoré sú zásadné z hľadiska dosiahnutia úspor, ktoré prináša elektronické verejné obstarávanie, a o vzájomnom uznávaní elektronickej identifikácie v rámci členských štátov EÚ.

  • Akčný plán v oblasti elektronického obchodu, ktorý má uľahčiť cezhraničný prístup k online výrobkom a obsahu a vyriešiť problémy s platbami a dodávkami, ako aj problémy súvisiace s ochranou a informovaním spotrebiteľov (pozri IP/12/10).

Predseda Komisie Barroso požiadal členské štáty, aby vymenovali tzv. digitálneho lídra ako kontaktnú osobu medzi rôznymi sektormi a „verejne známu tvár“, kým Neelie Kroesová vyzvala sektor IKT, sektor vzdelávania a iné skupiny, aby vytvorili „veľkú koalíciu“ v záujme obsadenia voľných pracovných pozície IKT a vytvorenia lepších príležitostí na odbornú prípravu v tejto oblasti (SPEECH/12/282).

Stratégie EÚ v oblasti cloud computingu a internetovej bezpečnosti budú predstavené v priebehu roka 2012.

Ďalšie informácie:

Tabuľka výsledkov Digitálnej agendy

Profily jednotlivých krajín: prehľad týchto tém pre každú krajinu: širokopásmové pripojenie, používanie internetu, elektronická verejná správa, regulácia telekomunikačných služieb, trend v oblasti výskumu.

Webová stránka Digitálnej agendy

Webová stránka Neelie Kroesovej

Sledujte Neelie Kroesovú na Twitteri

Kontaktné osoby:

Ryan Heath (+32 2 296 17 16), Twitter: @ECspokesRyan

Linda Cain (+32 2 299 90 19)

Príloha


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site