Európska komisia – Tlačová správa

EÚ zvyšuje svoju podporu stúpencom reforiem v jej južnom a východnom susedstve

Brusel 15. mája 2012 – v máji 2011, uprostred dramatických zmien, ktoré zachvátili krajiny v jej južnom susedstve, EÚ uskutočnila rozsiahle preskúmanie svojej európskej susedskej politiky (ESP). Podľa politiky „viac za viac“ by odhodlaní stúpenci reforiem v krajinách južného a východného susedstva EÚ dostávali väčšiu a širšiu podporu EÚ.

Balík dokumentov ESP, ktorý dnes predložila Catherine Ashtonová, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Európskej komisie a Štefan Füle, komisár EÚ pre rozšírenie a susedskú politiku, hodnotí prvý rok od zavedenia nového prístupu. Obsahuje aj plán opatrení s cieľom poskytnúť ďalší impulz pre realizáciu cieľov Východného partnerstva.

Počas posledných dvanástich mesiacov EÚ reagovala rozhodne na rýchlo sa meniacu situáciu vo svojom susedstve. Spoločné oznámenie hodnotí výsledky novej politiky:

• EÚ preorientovala programy pomoci a sprístupnila o 1 miliardu EUR viac na obdobie rokov 2011 – 2013; tieto prostriedky majú byť nasmerované cez nové inovačné programy – cez program SPRING pre južných a cez program EaPIC pre východných susedov. Zvýšila stropy pôžičiek Európskej investičnej banky o 1,15 miliardy EUR a úspešne navrhla rozšírenie mandátu Európskej banky pre obnovu a rozvoj na južných susedov.

• Uplatňovaním logiky odmeňovania reforiem podľa zásady „viac za viac“ EÚ podporila tých partnerov, ktorí sa podujali na politické reformy. EÚ však takisto rýchlo obmedzila vzťahy s krajinami, ktoré hrubo porušovali ľudské práva; uložila rozsiahle sankcie pre tieto režimy a namiesto nich podporuje občiansku spoločnosť a obyvateľstvo postihnuté danou situáciou.

• Obnovenie oficiálnych rokovaní „5+2“ o urovnaní podnesterského konfliktu v Moldavskej republike sprevádzalo aj posilnenie spolupráce s moldavskou vládou, spustenie rozsiahlych opatrení EÚ na budovanie dôvery a postupné prehodnocovanie sankcií EÚ proti Podnestersku.

• Nástroj na podporu občianskej spoločnosti, ktorý je určený pre všetky krajiny ESP, bol spustený v septembri s počiatočným rozpočtom vo výške 26 mil. EUR na rok 2011 a ďalšími podobnými sumami plánovanými na roky 2012 a 2013.

Pri ukončení hodnotenia vysoká predstaviteľka Catherine Ashtonová vyhlásila: „V minulom roku sme nanovo začali realizovať našu susedskú politiku s cieľom premietnuť historické zmeny, ktoré sa dejú okolo nás. V súčasnosti už vidíme prvé výsledky tohto prehodnotenia, ktorého cieľom bolo zintenzívnenie pomoci tým, ktorí postupovali cestou demokratických a hospodárskych reforiem. V niektorých krajinách sme zaznamenali veľký pokrok. V iných ešte musíme nabádať politické vedenie, aby vykonalo rázne kroky na ceste reforiem. Vždy som hovorila, že nás budú posudzovať podľa našej spolupráce s bezprostrednými susedmi a som presvedčená, že postupujeme správnym smerom. Budeme aj naďalej pomáhať našim partnerom v ich úsilí o presadzovanie základných hodnôt a posilňovaní hospodárskych reforiem, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie ,hlbokej demokracie‘, ako to zvyknem nazývať.“

Štefan Füle dodal: „Kým na jednej strane by sme sa nemali uchyľovať k samochvále a mali by sme vždy poznať skutočný obraz účinnosti našej politiky, na druhej strane môžem vyhlásiť, že novú politiku sme vybudovali na pevných základoch a vyvinuli sme mnohé iniciatívy, ktoré podľa môjho presvedčenia už prinášajú svoje ovocie.“

Značný pokrok sa dosiahol v politickom pridružení s partnerskými krajinami. Rokovania s cieľom uzatvoriť dohodu o pridružení (AA) sa začali s Moldavskou republikou, Gruzínskom, Arménskom a Azerbajdžanom. Pokrok sa dosiahol pri hospodárskej integrácii (prostredníctvom dohôd o tzv. rozsiahlych a komplexných oblastiach voľného obchodu ako neoddeliteľnej súčasti dohôd o pridružení – DCFTA); rokovania sa začali s Moldavskom a s Gruzínskom, a v krátkom čase sa začnú aj s Arménskom. Podobné rokovania s Jordánskom, Marokom a Tuniskom by sa mohli začať ešte pred koncom tohto roka.

Hoci rokovania o dohode o pridružení (vrátane DCFTA) s Ukrajinou už boli ukončené a dohoda bola v marci parafovaná, pretrvávajúce obavy, pokiaľ ide o vnútornú politickú situáciu v Ukrajine, vyvolávajú pochybnosti, či podpis a ratifikácia tejto dohody sa môžu čoskoro uskutočniť, ak sa tieto obavy nerozptýlia.

Značný pokrok sa dosiahol aj v oblasti mobility. Vykonali sa určité kroky smerujúce k liberalizácii vízového režimu s východnými partnermi, konkrétne s Moldavskou republikou, Ukrajinou a Gruzínskom. Nedávno bolo zriadené partnerstvo v oblasti mobility s Arménskom a čoskoro by sa mohli začať rokovania o partnerstve v oblasti mobility aj s Azerbajdžanom. Osobitná ponuka v tejto oblasti bola adresovaná Bielorusku. Na juhu sa začal dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s Marokom a Tuniskom, ktorý otvára cestu pre partnerstvá v oblasti mobility. V oznámení sa navrhuje aj otvorenie dialógu s Jordánskom.

Na základe požiadavky zo zasadnutia Európskej rady v marci 2012 sa v pracovnom dokumente s názvom „Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu“ navrhuje plán opatrení, ktorý zahŕňa ciele, nástroje a opatrenia na uplatňovanie politík EÚ vo vzťahu k partnerom južného Stredozemia.

V zmysle dohody na samite Východného partnerstva vo Varšave v roku 2011 bolo vydané samostatné spoločné oznámenie obsahujúce návrh plánu na obdobie do samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutoční na jeseň roku 2013. V tomto oznámení sa po prvý raz uvádza celý rozsah dvojstranných a viacstranných aktivít v rámci Východného partnerstva. Plán opatrení opätovne potvrdzuje spoločný záväzok EÚ a partnerských krajín z východnej Európy uskutočniť demokratické reformy a hospodársku transformáciu a stanovuje ambiciózny pracovný program so zreteľom na samit, ktorý sa bude konať na budúci rok vo Vilniuse. Samit poskytne ďalší impulz cieľom Východného partnerstva, a to: zrýchlenie politického pridruženia a prehĺbenie hospodárskej integrácie partnerských krajín s EÚ; zvýšenie mobility občanov v bezpečnom a dobre riadenom prostredí a podporu spolupráce v širokej škále odvetví.

„Východné partnerstvo rieši otázku nedokončenej transformácie“ uviedla vysoká predstaviteľka Catherine Ashtonová. Som si istá, že tento plán pomôže partnerským krajinám urýchliť ich prechod k demokracii a trhovo orientovanému hospodárstvu tým, že poskytne monitorovací nástroj na podporu ich reformného procesu. Čím viac viditeľného pokroku dosiahnu partnerské krajiny v ich reformnom úsilí, tým väčšmi bude EÚ pripravená podporiť ich. Je tiež nevyhnutné, aby partneri vyvinuli opätovné úsilie o vyriešenie konfliktov, ktoré už príliš dlho sužujú príslušné regióny. EÚ je pripravená posilniť podporu tým, ktorí sú pripravení prijať odvážne rozhodnutia a obrátiť list.“

Komisár Füle dodal: „Som rád, že tento politický nástroj bol vypracovaný v konzultácii s členskými štátmi EÚ, našimi východoeurópskymi partnermi a občianskou spoločnosťou. V pláne opatrení sa pre všetkých partnerov transparentným spôsobom stanovuje rozsah cieľov Východného partnerstva, očakávané politické opatrenia zo strany našich partnerov, podpora EÚ na dosiahnutie týchto cieľov, ako aj orientačné údaje, čo je možné dosiahnuť do termínu ďalšieho samitu Východného partnerstva, ktorý sa má uskutočniť na jeseň 2013.“

K dokumentom, ktoré sú k dispozícii, patria:

• spoločné oznámenie: „Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky“,

• spoločné oznámenie: „Plán opatrení na obdobie do samitu Východného partnerstva plánovaného na jeseň 2013“,

• dva spoločné pracovné dokumenty, v ktorých sa uvádzajú podrobnosti o dvojstranných a viacstranných dimenziách Východného partnerstva v rámci plánu opatrení,

• dvanásť spoločných pracovných dokumentov o hodnotení pokroku, ktorý dosiahli jednotlivé partnerské krajiny ESP (správy za jednotlivé krajiny),

• správa „Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu“, týkajúca sa južného Stredozemia vrátane plánu opatrení,

• správa o „Východnom partnerstve“,

• štatistická príloha,

súbor 16 krátkych správ typu Memo, v ktorých je zhrnutý súčasný stav v susedských krajinách.