Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia – Tlačová správa

Odkaz ministrom bolonského procesu – kľúčom k hospodárskemu rastu a zamestnanosti je reforma vysokého školstva

Brusel 25. apríla 2012 – Európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulla Vassiliou odkázala členským štátom, že by mali bezodkladne modernizovať svoje systémy vysokoškolského vzdelávania a odstrániť prekážky, ktoré bránia plnému využitiu európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EPVV) v reakcii na krízu a rastúcu nezamestnanosť mladých. Vo svojom prejave pred zasadnutím ministrov zodpovedných za oblasť vysokoškolského vzdelávania v rumunskej Bukurešti, ktoré sa v rámci bolonského procesu organizuje každé dva roky, komisárka Vassiliou zdôraznila nevyhnutnosť prijatia opatrení na zvýšenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti v Európe.

„Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania znamenal nepochybne reálny pokrok v užšom prepojení odlišných systémov v jednotlivých krajinách. Ale potrebujeme dosiahnuť viac: vysokoškolské vzdelávanie by malo byť ťažiskom nášho úsilia prekonať krízu a otvoriť mladým ľuďom dvere k lepším príležitostiam,“ uviedla komisárka. „Je dôležité, aby Európa ponúkala reformy, ktoré naplno rozvinú jej potenciál pri vytváraní našej budúcnosti. Naším cieľom je dosiahnuť plne fungujúci EPVV, ktorý ponúka všetkým prvotriedne vzdelávanie a zručnosti uplatniteľné v zamestnaní, podporuje inovácie a zaručuje riadne uznávanie akademických kvalifikácií.“

Tieto ciele nebude možné dosiahnuť „bez zabezpečenia dostatočného množstva finančných prostriedkov na vysokoškolské vzdelávanie, ktoré tým bude stabilne prispievať k hospodárskemu blahobytu a sociálnemu pokroku,“ dodala.

Ministri zodpovední za oblasť vysokoškolského vzdelávania zo 47 európskych krajín1 sa stretnú 26. a 27. apríla v Bukurešti, aby sa dohodli na reformách, ktoré povedú k modernejšiemu a otvorenejšiemu európskemu priestoru vysokoškolského vzdelávania. Vzhľadom na krízu a jej sociálne vplyvy sa ministri dohodli, že reformy musia byť zamerané na rozvoj nedostatočne využívaného potenciálu vysokoškolského vzdelávania zvyšovať hospodársky rast a zamestnateľnosť – to je posolstvo, ktoré sa týka aj „Programu Európskej komisie na modernizáciu systémov vysokoškolského vzdelávania v Európe“ prijatého v septembri 2011 (pozri IP/11/1043).

Dnes bola zverejnená aj správa o súčasnom stave implementácie reforiem bolonského procesu.

Kontext

Konferencia ministrov

Konferencia ministrov má pre krajiny EPVV určiť priority v ďalšej fáze bolonského procesu (2012 – 2015). Ministri prijmú bolonskú stratégiu mobility, v ktorej sa uvádza, že do roku 2020 strávi 20 % európskych absolventov vysokých škôl časť svojho štúdia v zahraničí tak, ako to určuje európsky referenčný rámec mobility vysokoškolského vzdelávania prijatý v roku 2011.

Popri konferencii bude prebiehať aj bolonské politické fórum, na ktorom sa zúčastnia krajiny mimo EPVV, čo odzrkadľuje záujem krajín na celom svete o bolonské reformy.

Bolonský proces

Cieľom Bolonského procesu je vytvoriť európsky priestor vysokoškolského vzdelávania, v rámci ktorého si študenti môžu vybrať zo širokej a prehľadnej škály kvalitných študijných predmetov a využívať výhody vyplývajúce z bezproblémových postupov uznávania.

Od svojho začiatku v roku 1999 je bolonský proces príkladom úspešnej spolupráce na celoeurópskej úrovni, vďaka ktorému môžu európske krajiny na báze dobrovoľnej spolupráce prerokúvať a implementovať reformy vysokoškolského vzdelávania. Zaznamenal pokrok, ktorý by nebolo možné dosiahnuť iba na vnútroštátnej úrovni. Európska komisia je aktívnym členom bolonského procesu spolu s ďalšími 47 členskými krajinami.

Hlavné bolonské reformy sú zamerané na štruktúru akademických titulov v troch stupňoch (bakalársky, magisterský a doktorandský), zaručenie kvality a uznávanie kvalifikácií a období štúdia.

Bolonská štruktúra akademických titulov bola vo všeobecnosti prijatá, v troch štvrtinách členských krajín EPVV navštevuje 70 až 90 % študentov študijné programy, ktoré zodpovedajú bolonskému systému bakalárskeho a magisterského štúdia.

V aktuálnej správe o implementácii bolonského procesu pripravenej z podpory Európskej komisie, ktorá bude predložená ministrom na konferencii v Bukurešti, sa konštatuje, že vďaka výrazným zmenám uskutočneným v jednotlivých krajinách mohlo dôjsť k rozvoju európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania. Dosiahnutý pokrok však z dôvodu klesajúcej úrovne verejných výdavkov na vysokoškolské vzdelávanie nie je rovnomerný a praktické problémy naďalej pretrvávajú. Príliš veľa študentov vysokoškolské štúdium nedokončí, prípadne ho ukončí s kvalifikáciou, ktorá v praxi nemá uplatnenie. Niektorí študenti zápasia s prekážkami v uznávaní ich akademických kvalifikácií inou krajinou a vzdelávacie inštitúcie nedokážu včas prejsť na „vzdelávanie zamerané na študentov“, v ktorom by boli študijné programy šité na mieru potrieb študentov a jasne stanovovali, aké majú byť teoretické i praktické výsledky ich štúdia (tzv. „výsledky vzdelávania“). Vysokoškolské vzdelávanie zatiaľ vo všeobecnosti nevyužíva svoj potenciál na stimulovanie hospodárskeho rastu.

Mnohé nástroje vyvinuté v rámci bolonského procesu slúžia ako pomoc pri prechode na systémy vzdelávania zamerané na študentov. Európskym systémom prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) došlo k rozdeleniu kreditov na jednotlivé časti študijného programu podľa študijnej záťaže študentov tak, aby sa dosiahli konkrétne výsledky vzdelávania. Vďaka nemu je pre študentov jednoduchšie zbierať kredity z iných študijných programov, ako aj nechať si uznať zahraničné štúdium domovskou vzdelávacou inštitúciou. Tzv. „dodatok k diplomu“, ktorý sa odovzdáva s diplomom, obsahuje štandardizovaný opis dokončených štúdií uľahčujúci pochopenie obsahu akéhokoľvek diplomu nezávisle od krajiny, v ktorej bol vydaný.

Uvedené nástroje sa neustále vyvíjajú a používajú stále častejšie, ale nie vždy dostatočne systematicky, čo spôsobuje pretrvávanie určitých nedostatkov. Problémy sa vyskytujú aj s uznávaním kvalifikácií. Aj napriek ratifikácii Európskeho dohovoru o uznávaní kvalifikácie týkajúcej sa vyššieho vzdelania v európskom regióne (tzv. lisabonského dohovoru o uznávaní) jednotlivými štátmi ešte mnohé z nich nedokázali zabezpečiť súlad svojich inštitucionálnych postupov uznávania s dohovorom.

Skupina pre dohľad nad bolonským procesom

Európska komisia je členom skupiny pre dohľad nad bolonským procesom a jej pracovných skupín, pomáha bolonskému sekretariátu, ako aj sieti odborníkov na bolonský proces a finančne podporuje vypracovanie mnohých správ a organizáciu zasadnutí ministrov, ale aj iných konferencií a seminárov. Mnohé bolonské nástroje (napr. ECTS) pochádzajú z programu výmeny študentov Erasmus zriadeného Komisiou. Komisia pomáhala aj so správou o implementácii týkajúcou sa pokroku v bolonských reformách vypracovanou pre konferenciu ministrov sieťou Eurydice a Eurostatom v rámci projektu Eurostudent.

V programe Komisie na modernizáciu vysokoškolského vzdelávania bolo vytýčených päť kľúčových oblastí reforiem, t. j. zvýšiť počet absolventov tak, aby bolo možné dosiahnuť cieľ stratégie Európa 2020 – 40 % mladých ľudí s vysokoškolskými kvalifikáciami do roku 2020, zvýšiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania a prispôsobiť ho tak, aby lepšie zodpovedalo potrebám trhu práce a spoločenským požiadavkám, zlepšiť kvalitu mobility pre študentov, začleniť vysokoškolské vzdelávanie do „vedomostného trojuholníka“, ktorý tvoria vzdelávanie, výskum a inovácie, a zlepšiť jeho správu a financovanie. Bolonský proces a modernizačný program Komisie sa navzájom dopĺňajú.

Komisia podporuje intenzívnejšie výmeny medzi EPVV a ostatnými krajinami sveta. Svoju významnú úlohu zohrala pri zriadení „bolonského politického fóra“, na ktorom ministri krajín EPVV a globálni partneri diskutujú o otázkach súvisiacich s vysokoškolským vzdelávaním, a ktoré prebieha paralelne s bolonskou ministerskou konferenciou.

EÚ podporuje aj opatrenia na budovanie potenciálu zameraného na modernizáciu vysokoškolského vzdelávania v 27 susedných krajinách a na zosúladenie ich systémov s bolonskými požiadavkami. V rámci programu Tempus, ktorého súčasný ročný rozpočet je okolo 90 miliónov eur, bolo od roku 1990 finančne podporených 4 000 projektov spolupráce, do ktorých sa zapojilo viac ako 2000 univerzít z EÚ a jej partnerských krajín. Hlavný program celosvetovej akademickej spolupráce EÚ – Erasmus Mundus – ponúka študentom z celého sveta štipendiá určené na spoločné magisterské a doktorandské študijné programy.

Ďalšie informácie:

Viac o bolonskom procese http://www.ehea.info/

Viac o programe modernizácie

http://ec.europa.eu/education/higher-education/agenda_en.htm#doc

Webová stránka komisárky Androully Vassiliou

Twitter: @VassiliouEU

Kontaktné osoby :

Dennis Abbott (+32 2 295 92 58), Twitter: @DennisAbbott

Dina Avraam (+32 2 295 96 67)

1 :

Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Cyprus, Česká republika, Čierna hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Írsko, Kazachstan, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská federácia, Slovenská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Srbsko, Svätá stolica, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website