Životné prostredie: Premeniť odpad na zlato – ako niektoré členské štáty využívajú odpad

Európska komisia – Tlačová správa

Životné prostredie: Premeniť odpad na zlato – ako niektoré členské štáty využívajú odpad

Brusel 16. apríla 2012 – Najvýkonnejšie členské štáty recyklujú až 70 % svojho odpadu a takmer nič nekončí na skládkach, zatiaľ čo v iných krajinách sa na skládky dostanú viac ako tri štvrtiny odpadu. Ako sa v týchto najvýkonnejších krajinách podarilo premeniť odpad z problému na zdroj? Z novej správy, ktorú dnes vydala Európska komisia, vyplýva, že ide o kombináciu hospodárskych nástrojov. Medzi najúčinnejšie nástroje na dosiahnutie udržateľnejšieho toku odpadov patrí kombinácia zdanenia a zákazu skládkovania a spaľovania odpadov, schémy zodpovednosti výrobcov a platby za konkrétne množstvá odpadov. Ak chce EÚ splniť ciele stanovené v pláne efektívneho využívania zdrojov, t. j. žiadne skládkovanie, maximalizácia recyklácie a opätovného používania, obmedzenie energetického zhodnocovania na nerecyklovateľný odpad – tieto hospodárske nástroje sa budú musieť vo väčšej miere zaviesť vo všetkých členských štátoch.

Komisár pre životné prostredie Janez Potočnik uviedol: „Odpad je príliš hodnotný na to, aby sme ho jednoducho vyhodili, a správnym prístupom k nemu môžeme túto hodnotu vložiť späť do ekonomiky. Šesť členských štátov v súčasnosti takmer vôbec neskládkuje a vo vysokej miere využíva recykláciu. Tieto štáty nielenže využívajú hodnotu odpadu, ale v rámci tohto procesu vytvorili aj prosperujúce priemyselné odvetvia a mnoho pracovných miest. Táto správa ukazuje spôsob, akým to dosiahli: tým, že prostredníctvom výberu hospodárskych nástrojov zatraktívnili z ekonomického hľadiska prevenciu, opätovné použitie a recykláciu. Teraz sme spoločne s členskými štátmi a miestnymi orgánmi zodpovední za to, aby sme zabezpečili efektívne používanie a rozšírenie týchto nástrojov v celej EÚ. Toto je jeden z ústredných cieľov plánu efektívneho využívania zdrojov.“

Zo skúsenosti členských štátov vyplýva, že kombinácia týchto nástrojov predstavuje najlepší spôsob zlepšenia nakladania s odpadom.

• Zdanenie a/alebo zákaz skládkovania a spaľovania odpadov – výsledky štúdie sú jednoznačné: miery skládkovania a spaľovania odpadov sa znížili v krajinách, v ktorých sa na základe zákazu alebo daní zvýšili náklady na skládkovanie a spaľovanie odpadov.

• Schémy „plať za to, čo vyhodíš“ sa ukázali ako vysoko účinné pri prevencii tvorby odpadu, pričom nabádajú občanov, aby sa zúčastňovali na zbere separovaného odpadu.

• Schémy zodpovednosti výrobcov umožnili niektorým členským štátom zhromaždiť a prerozdeliť finančné prostriedky nevyhnutné na zlepšenie separovaného zberu a recyklácie. Nákladová efektívnosť a transparentnosť sa však v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia v závislosti od jednotlivých druhov odpadov, takže tieto schémy si vyžadujú starostlivé plánovanie a monitoring.

Podstatné rozdiely medzi členskými štátmi

Pokiaľ ide o nakladanie s odpadom, medzi jednotlivými členskými štátmi existujú podstatné rozdiely. Podľa správy, ktorú 27. marca vydal Eurostat (pozri STAT/12/48), sa v šiestich najvyspelejších členských štátoch (Belgicko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko a Holandsko) skládkuje menej ako 3 % komunálneho odpadu. Na opačnom konci sa v 9 členských štátoch ešte stále skládkuje viac ako 75 % komunálneho odpadu. Z nedávnych štatistík vydaných Eurostatom vyplýva priebežný pokrok v niektorých členských štátoch, v ktorých sa rýchlo zvyšuje miera recyklácie. Pravdepodobne z dôvodu hospodárskeho poklesu sa v niektorých členských štátoch znížil aj objem vzniknutého komunálneho odpadu.

Hospodárske nástroje potrebné na dosiahnutie cieľov EÚ

Na dosiahnutie cieľov, ktoré si EÚ stanovila vo svojich právnych predpisoch o odpadoch, ako aj cieľov v oblasti efektívnosti zdrojov bude potrebné uplatniť tieto nástroje vo všetkých členských štátoch. Preto sa počas preskúmania cieľov EÚ pre oblasť odpadového hospodárstva v roku 2014 posúdi možnosť, aby použitie týchto nástrojov bolo v niektorých prípadoch právne záväzné. Komisia takisto zahrnula vhodné odpadové hospodárstvo do podmienok na získanie prostriedkov z niektorých európskych fondov (pozri IP/11/1159 a MEMO/11/663).

Odpad – dobrý biznis

Komisia medzičasom podnecuje členské štáty k efektívnejšiemu zavádzaniu existujúcich právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva. Odvetvia odpadového hospodárstva a recyklácie v EÚ zaznamenali v roku 2008 obrat vo výške 145 miliárd EUR, čo predstavuje približne 2 milióny pracovných miest. V prípade plného súladu s politikou EÚ v oblasti odpadového hospodárstva by sa mohlo v EÚ vytvoriť ďalších 400 000 pracovných miest a ročný obrat by sa zvýšil o ďalších 42 miliárd EUR (pozri IP/12/18). Kvalitnejšie odpadové hospodárstvo by prispelo k dosiahnutiu niekoľkých cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Ďalšie informácie

Správa a podrobné výsledky pre všetky členské štáty:

http://ec.europa.eu/environment/waste/use.htm

Správa ESTAT o nakladaní s komunálnym odpadom:

STAT/12/48

Štúdia makroekonomických modelov udržateľného rozvoja a prepojení medzi ekonomikou a životným prostredím:

http://ec.europa.eu/environment/enveco/studies_modelling/index.htm#macro

Pozri tiež:

http://ec.europa.eu/environment/waste/index.htm