Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia – Tlačová správa

Komisia zvyšuje ochranu vyslaných pracovníkov

Brusel, 21. marec 2012 – S cieľom zlepšiť fungovanie jednotného trhu EÚ pre pracovníkov a podniky Komisia navrhuje nové pravidlá na zvýšenie ochrany pracovníkov dočasne vyslaných do zahraničia. Ochrana pracovníkov a spravodlivá hospodárska súťaž sú dvoma stranami jednej mince, pokiaľ ide o jednotný trh EÚ, zistenia však naznačujú, že minimálne pracovné podmienky sú často porušované v prípade asi jedného milióna vyslaných pracovníkov v EÚ. V záujme riešenia konkrétnych problémov zneužívania pracovníkov, ktorí nepožívajú všetky svoje práva, napríklad pokiaľ ide o mzdy alebo dni pracovného voľna, a to najmä v stavebníctve, Komisia predkladá konkrétne praktické návrhy ako súčasť smernice o presadzovaní s cieľom zlepšiť monitorovanie, dodržiavanie právnych predpisov a spôsoby uplatňovania existujúcich pravidiel týkajúcich sa vyslaných pracovníkov v praxi. Tým sa zabezpečia rovnaké podmienky medzi zainteresovanými podnikmi a vylúčia sa spoločnosti, ktoré nedodržiavajú pravidlá.

S cieľom vyslať silný signál, že práva pracovníkov a ich sloboda štrajkovať sú postavené na roveň slobode poskytovať služby, Komisia tiež predkladá nové nariadenie, ktoré vychádza z existujúcej judikatúry. To je osobitne dôležité v rámci cezhraničného poskytovania služieb, akým je vysielanie pracovníkov. Hlavným cieľom oboch návrhov je zlepšiť kvalitu pracovných miest a zvýšiť konkurencieschopnosť v EÚ prostredníctvom aktualizácie a lepšieho fungovania jednotného trhu a zároveň chrániť práva pracovníkov.

Predseda Barroso po prijatí legislatívneho balíka uviedol: „V roku 2009 som Európskemu parlamentu sľúbil, že objasníme problematiku výkonu sociálnych práv vyslaných pracovníkov. Sloboda poskytovania služieb na vnútornom trhu je dôležitou príležitosťou pre rast. Pravidlá sa však musia vzťahovať rovnako na všetkých. V prípade pracovníkov vyslaných do iného členského štátu tomu tak vždy nie je. Európska komisia dnes prijíma konkrétne opatrenia na zabránenie neprijateľnému zneužívaniu. Chceme zabezpečiť, aby vyslaní pracovníci mohli v plnej miere požívať svoje sociálne práva v celej Európe.“

Lázsló Andor, komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne veci a sociálne začlenenie vzhľadom na význam týchto návrhov pre pracovníkov i podniky zdôraznil: „Dočasné vysielanie pracovníkov by malo byť všeobecne prospešným riešením pre trhy práce EÚ ako aj pre podniky, nemožno ho ale používať ako prostriedok na obchádzanie minimálnych sociálnych noriem.“ Komisár Andor upozornil, že je jednotný trh môže fungovať účinne len za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže a uviedol: „Dnešnými návrhmi sa objasňujú pravidlá o vysielaní pracovníkov pre všetkých a zavádzajú sa praktické záruky na ochranu proti sociálnemu dumpingu a zlým pracovným podmienkam, najmä v stavebníctve, kde k vysielaniu pracovníkov a ich zneužívaniu dochádza najčastejšie“.

Súvislosti

Cieľom navrhovanej smernice o presadzovaní je zlepšiť spôsob uplatňovania smernice o vysielaní pracovníkov z roku 1996 v praxi bez toho, aby došlo k zmene jej ustanovení. Smernicou o presadzovaní by sa mali najmä:

  • stanoviť ambicióznejšie normy o poskytovaní informácií pracovníkom a spoločnostiam o ich právach a povinnostiach;

  • zaviesť jasné pravidlá spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vysielanie pracovníkov;

  • poskytnúť základy na zlepšenie vykonávania a monitorovania koncepcie vysielania pracovníkov, aby sa zabránilo množeniu „schránkových spoločností“, ktoré používajú vysielanie pracovníkov na účely obchádzania pracovných podmienok;

  • vymedziť oblasť pôsobnosti dozoru a zodpovednosti príslušných vnútroštátnych orgánov;

  • zlepšiť presadzovanie práv pracovníkov vrátane zavedenia spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v stavebníctve za mzdy vyslaných pracovníkov, ako aj za vybavovanie sťažností.

Navrhované nariadenie Monti II sa zaoberá obavami, že na jednotnom trhu by mohli prevažovať ekonomické slobody nad právom na štrajk, a zdôrazňuje, že pokiaľ ide o právo na kolektívne akcie a voľný pohyb služieb, nemá jedno prednosť pred druhým. Taktiež stanovuje nový mechanizmus varovania pred pracovnými konfliktami v cezhraničných situáciách s vážnymi dôsledkami. Toto nariadenie sa v žiadnom prípade nedotýka vnútroštátnych právnych predpisov o práve na štrajk, ani nevytvára prekážky pri uplatňovaní tohto práva.

Každý rok je asi jeden milión pracovníkov v EÚ vyslaných svojimi zamestnávateľmi do zahraničia na účely poskytovania služieb (títo pracovníci predstavujú 0,4 % pracovnej sily EÚ). Najväčšími „vysielajúcimi" krajinami sú Poľsko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko, Belgicko a Portugalsko. Títo pracovníci hrajú dôležitú úlohu pri vypĺňaní medzier v pracovných silách a kvalifikáciách v rôznych odvetviach a regiónoch, napríklad v stavebníctve, poľnohospodárstve a doprave. Vysielanie pracovníkov tiež zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní špecializovaných, vysokokvalifikovaných služieb, ako sú napríklad služby v oblasti informačných technológií.

Jednotný trh EÚ umožňuje spoločnostiam poskytovať služby v iných členských štátoch vrátane možnosti dočasne vysielať pracovníkov do iných členských štátov, aby tam vykonávali konkrétne projekty. To spoločnostiam umožňuje ponúkať ich špecializované služby v rámci celého jednotného trhu EÚ a prispievať tak k vyššej efektivite a hospodárskemu rastu.

Vyslaní pracovníci nevstupujú na trh práce hostiteľskej krajiny, pretože sú stále zamestnaní vo svojej spoločnosti vo vysielajúcom štáte.

Na uľahčenie vysielania pracovníkov, zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a zaručenie zodpovedajúcej úrovne ochrany vyslaných pracovníkov vymedzuje smernica z roku 1996 súbor základných pracovných podmienok, ktoré musí poskytovateľ služieb dodržiavať počas vyslania v hostiteľskom štáte. K týmto podmienkam patrí uplatniteľná minimálna mzda, dni pracovného voľna, maximálna dĺžka pracovného času a minimálny čas odpočinku, ako aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

Tieto základné pracovné podmienky sa v praxi často nesprávne uplatňujú alebo sa nepresadzujú v hostiteľskom členskom štáte. Vysielanie pracovníkov môžu zneužívať spoločnosti, ktoré sa fiktívne usadili v zahraničí len preto, aby mali úžitok z nižšej úrovne ochrany pracovníkov alebo z nižších príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia. Vyslaní pracovníci sú vzhľadom na ich situáciu v zahraničí často zraniteľnejší. Novým návrhom by sa zaviedli účinnejšie opatrenia, ktoré majú zabezpečiť účinnejšie uplatňovanie smernice o vysielaní pracovníkov z roku 1996 v praxi.

Rozsudky Európskeho súdneho dvora vo veciach Viking LineLaval vyvolali intenzívnu debatu o tom, do akej miery sú odbory schopné chrániť práva pracovníkov v cezhraničných situáciách, ktoré zahŕňajú vysielanie pracovníkov alebo premiestňovanie spoločností. Podľa výkladu niektorých zainteresovaných strán tieto rozsudky znamenajú, že ekonomické slobody prevažujú nad sociálnymi právami, najmä nad právom na štrajk. Nová smernica o presadzovaní a nariadenie Monti II potvrdzujú, že tomu tak nie je.

Ďalšie informácie

Webová stránka GR EMPL o vysielaní pracovníkov: http://ec.europa.eu/social/posted-workers

Návrh smernice o presadzovaní ustanovení uplatniteľných na vysielanie pracovníkov v súvislosti s poskytovaním služieb:

http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=7479&langId=en

Návrh nariadenia o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci ekonomických slobôd na jednotnom trhu:

http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=7480&langId=en

Dokument útvarov Komisie, hodnotenie vplyvu, revízia legislatívneho rámca týkajúceho sa vysielania pracovníkov v súvislosti s poskytovaním služieb, SWD(2012) 63:

http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=7481&langId=en

Pozri tiež MEMO/12/199 + MEMO/12/202

Kontaktné osoby:

Cristina Arigho (+32 2 298 53 99)

Nadège Defrère (+32 2 299 04 03)


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website