Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia začína zrýchlené konanie o porušení proti Maďarsku týkajúce sa nezávislosti jeho centrálnej banky a úradu na ochranu údajov, ako aj opatrení, ktoré zasahujú do súdnictva

Commission Européenne - IP/12/24   17/01/2012

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

Európska komisia – Tlačová správa

Európska komisia začína zrýchlené konanie o porušení proti Maďarsku týkajúce sa nezávislosti jeho centrálnej banky a úradu na ochranu údajov, ako aj opatrení, ktoré zasahujú do súdnictva

Štrasburg, 17. január 2012 – Európska komisia dnes podala návrh na začatie konania proti Maďarsku týkajúci sa nových právnych predpisov, ktoré podľa novej maďarskej ústavy vstúpili do platnosti na začiatku roka. Po viacerých výmenách návrhov nových právnych predpisov s maďarskými úradmi, predovšetkým listov, ktoré poslali predseda José Manuel Barroso, podpredsedníčka Viviane Redingová (komisárka EÚ pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo) a podpredseda Olli Rehn (komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti a euro), teraz Komisia ukončila podrobné právne posúdenie nových právnych predpisov prijatých na začiatku januára. Podľa Komisie sú maďarské právne predpisy v rozpore s právom EÚ, pretože spochybňujú nezávislosť centrálnej banky a úradu na ochranu údajov krajiny a prijaté opatrenia zasahujú do súdnictva.

Komisia sa preto dnes rozhodla poslať Maďarsku tri formálne výzvy – to je prvá fáza konania o porušení – a prebrať s maďarskými orgánmi ďalšie s tým súvisiace otázky s cieľom zistiť, či by bola ďalšia akcia z hľadiska práva EÚ oprávnená, najmä pokiaľ ide o otázku nezávislosti súdnictva. Maďarské orgány majú teraz čas jeden mesiac, aby reagovali na obavy Komisie.

Predseda José Manuel Barroso, povedal: „Maďarsko, ako všetky členské štáty, viažu zmluvy EÚ, aby zaručovalo nezávislosť svojej Národnej centrálnej banky a Orgánu na ochranu údajov a zaistilo nediskrimináciu sudcov. Komisia je odhodlaná prijať akékoľvek právne kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby sa zachoval súlad s právnymi predpismi Európskej únie“.

Podpredsedníčka Európskej komisie pre spravodlivosť Viviane Redingová vyhlásila: „Už keď som po prvýkrát videla návrhy zákonov na začiatku decembra, upozornila som na vážne právne problémy týkajúce sa možného ohrozenia nezávislosti maďarského súdnictva a maďarského úradu na ochranu údajov. Teraz, keď boli tieto zákony prijaté bez toho, aby sa v nich zohľadnili právne obavy Komisie, je zodpovednosťou Komisie ako strážkyne zmlúv, aby zaistila dodržiavanie práva EÚ. Očakávam, že maďarské orgány budú promptne reagovať na právne obavy Komisie. Rozptýliť tieto právne obavy Komisie môžu len konkrétne zmeny príslušných právnych predpisov alebo ich okamžité zrušenie.“

Podpredseda Olli Rehn, zodpovedný za Hospodárske a menové záležitosti a euro, vyhlásil: „Nezávislosť centrálnej banky je jedným zo základných kameňov Zmluvy. Vlády sa nesmú snažiť ovplyvňovať svoju centrálnu banku. Nový zákon o MNB (Magyar Nemzeti Bank) a niektoré ustanovenia v ústave sú v rozpore s týmito zásadami. Vyzývam maďarskú vládu, aby zaistila úplnú nezávislosť centrálnej banky. To zahŕňa posúdenie všetkých relevantných právnych predpisov, vrátane ústavy. Toto sa musí vyriešiť skôr, než začneme oficiálne rokovania o požadovanej finančnej pomoci od EÚ/MMF.

Tri hlavné právne dôvody

Podľa nových maďarských právnych predpisov tiež musí povinne odísť do dôchodku 274 sudcov (vrátane sudcov Najvyššieho súdu), čo je v rozpore s pravidlami EÚ. Vláda zároveň získava právomoci nad úradom na ochranu údajov, čo je v rozpore so zmluvami EÚ. Tie vyžadujú nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov (článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie/ZFEÚ, článok 8 ods. 3 Charty základných práv) a nezávislosť národnej centrálnej banky (články 130 a 127 ZFEÚ, článok 14 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky). Centrálna banka Maďarska je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a guvernér Centrálnej banky Maďarska sa zúčastňuje Generálnej rady Európskej centrálnej banky, ktorá je tretím rozhodovacím orgánom ECB.

1) Nezávislosť národnej centrálnej banky

Komisia identifikovala viacero porušení primárneho práva, predovšetkým porušenie článku 130 ZFEÚ, v ktorom sa zakotvuje úplná nezávislosť centrálnej banky a článku 127 ods. 4 ZFEÚ, podľa ktorého musí byť ECB požiadaná o radu „pri návrhoch právnych predpisov v oblasti jej pôsobnosti“.

  • V článku 130 sa ustanovuje, že: „Európska centrálna banka ani národná centrálna banka..... nesmie žiadať alebo prijímať pokyny tak od inštitúcií Spoločenstva ako ani od žiadnej vlády členského štátu alebo od iného orgánu“.

  • V článku 127 ods. 4 sa ustanovuje, že: „Európska centrálna banka musí byť požiadaná o radu […] pri návrhoch právnych predpisov v oblasti jej pôsobnosti“.

Navyše nebol dodržaný článok 14 ods. 2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ani článok 4 rozhodnutia Rady (98/415/ECB) o včasnej konzultácii ECB. Pri mnohým záležitostiach Komisia vyzvala maďarské orgány, aby poskytli objasnenie.

Porušenia identifikované vo formálnej výzve sa týkajú aj zákona o MNB („Magyar Nemzeti Bank“), ale aj novej ústavy.

Podľa zákona o MNB sa môže minister priamo zúčastňovať zasadnutí Menovej rady, čím sa vláde poskytuje možnosť ovplyvňovať MNB zvnútra. Podobne, program zasadnutí MNB sa má vopred posielať vláde, čím sa obmedzuje možnosť Menovej rady viesť dôverné rokovania. Aj zmeny v režime odmeňovania guvernéra sa opäť okamžite vzťahujú na súčasného guvernéra, hoci by sa mali uplatňovať až od nového funkčného obdobia, aby sa zabránilo tomu, aby sa cez mzdy vyvíjal tlak na MNB. A napokon, guvernér a členovia Menovej rady musia zložiť prísahu (vernosti krajine a jej záujmom), znenie ktorej je problematické, keďže guvernér MNB je zároveň členom Generálnej rady ECB.

Komisia má pochybnosti o pravidlách odvolania guvernéra a členov Menovej rady, ktoré môžu podliehať politickému vplyvu (aj parlament môže navrhnúť, aby bol odvolaný niektorý člen Menovej rady) a môžu byť zneužité. Časté zmeny inštitucionálneho rámca MNB môžu viesť aj k pochybnostiam, napríklad prostredníctvom zvýšenia počtu členov Menovej rady spolu s možnosťou zvýšenia počtu zástupcov guvernéra bez náležitého zváženia potrieb MNB.

Okrem toho, jedným ustanovením ústavy sa upravuje možnosť zlúčiť MNB s finančným dozorným orgánom. Zatiaľ čo zlúčenie samotné nie je problémom, guvernér MNB by sa stal len podpredsedom novej štruktúry, čo je prípad štrukturálneho zásahu do jeho nezávislosti.

2) Nezávislosť súdnictva

Konanie o porušení, ktoré je zásahom do súdnictva, sa zameriava na nový vek odchodu do dôchodku pre sudcov a prokurátorov a týka sa rozhodnutia Maďarska znížiť od 1. januára 2012 povinný vek odchodu do dôchodku pre sudcov, prokurátorov a notárov zo 70 rokov na bežný vek odchodu do dôchodku (62 rokov).

Pravidlami EÚ o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (Smernica 2000/78/ES) sa zakazuje diskriminácia na pracovisku z dôvodu veku. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ musí vláda svoje rozhodnutie znížiť dôchodkový vek pre jednu skupinu ľudí a pre inú nie objektívne a primerané zdôvodniť. Táto zásada bola potvrdená, keď Súdny dvor 13. septembra 2011 rozhodol, že zakazovať pilotom leteckých dopravných spoločností pracovať po dosiahnutí veku 60 rokov je diskrimináciou na základe veku.

V prípade Maďarska Komisia ešte nenašla objektívne odôvodnenie, prečo by sa so sudcami a prokurátormi malo zaobchádzať inak než s ostatnými skupinami, a to najmä v čase, keď sa vek odchodu do dôchodku v Európe postupne zvyšuje a nie znižuje. Situácia je právne dokonca ešte viac spochybniteľná, pretože vláda už Komisii oznámila, že zamýšľa zvýšiť všeobecný vek odchodu do dôchodku na 65 rokov.

Pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, Komisia žiada od Maďarska aj viac informácií týkajúcich sa nových právnych predpisov o organizácii súdnych dvorov. Podľa zákona má predseda nového Národného súdneho úradu právomoci týkajúce sa prevádzkového riadenia súdov, ľudských zdrojov, rozpočtu a prideľovania prípadov. Už neexistuje kolegiálne rozhodovanie prevádzkového riadenia súdov alebo iné primerané záruky. Teraz môže jedna osoba sama prijať dôležité rozhodnutia týkajúce sa súdnictva, vrátane rozhodnutí týkajúcich sa menovania sudcov. Okrem toho mandát bývalého predsedu Najvyššieho súdneho dvora, ktorý bol zvolený v júni 2009 na 6 rokov, bol predčasne ukončený na konci roka 2011. Naopak, ostatní bývalí sudcovia Najvyššieho súdneho dvora pokračujú vo svojom mandáte ako sudcovia nového Dvora (Curia), ktorý nahradil Najvyšší súdny dvor. Komisia očakáva podrobné odpovede maďarských orgánov, aby mohla rozhodnúť, či sú potrebné ďalšie konania o porušení.

3) Nezávislosť dozorného orgánu na ochranu údajov

Prípad dozorného úradníka na ochranu údajov sa týka nedávneho rozhodnutia Maďarska vytvoriť novú Národnú agentúru na ochranu údajov, ktorou sa od 1. januára 2012 nahrádza súčasný Úrad Komisára pre ochranu údajov. Výsledkom je, že šesťročné funkčné obdobie súčasného komisára pre ochranu údajov, ktorý bol vymenovaný v roku 2008, bude predčasne ukončené. Do roku 2014, kedy sa končí funkčné obdobie súčasného komisára, neexistujú prechodné opatrenia. Novými pravidlami sa vytvára aj možnosť, že predseda vlády a prezident by mohli svojvoľne odvolať nového dozorného úradníka.

Nezávislosť dozorných úradníkov na ochranu údajov je zaručená v článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 8 Charty základných práv. Okrem toho, pravidlá EÚ o ochrane údajov (Smernica 95/46/ES) od členských štátov vyžadujú, aby zriadili dozorný orgán, ktorý má úplne nezávisle monitorovať uplatňovanie smernice. Potvrdil to aj Súdny dvor. Vo svojom rozsudku tykajúcom sa Nemecka (C-518/07 z 9. marca 2010) Súdny dvor zdôraznil, že dozorné orgány na ochranu údajov musia ostať oslobodené od akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu, vrátane priameho alebo nepriameho vplyvu štátu. Súdny dvor rozhodol, že samotné riziko politického vplyvu prostredníctvom štátneho dohľadu postačuje, aby sa bránilo nezávislému výkonu úloh dozorného orgánu.

Súvislosti:

Po množstve obáv, ktoré vyjadrili Rada Európy, členovia európskeho parlamentu a iní, sa Európska komisia v roku 2011 zaviazala, že bude podrobne monitorovať vývoj v súvislosti s novou ústavou Maďarska. V posledných mesiacoch bola Komisia v úzkom kontakte s maďarskými orgánmi, v súvislosti s prípravou návrhu hlavných zákonov, ktorými sa vykonáva ústava. Komisia upozornila na viacero obáv so zlučiteľnosťou týchto zákonov s právom EÚ (pozri Memo/12/9). Predseda Barroso, podpredseda Rehn a podpredsedníčka Redingová poslali v decembri listy, v ktorých vyjadrili tieto obavy. Okrem toho, podpredsedníčka Neelie Kroesová bola počas roku 2011 opakovane v kontakte s maďarskými orgánmi. Už v januári 2011 Komisia intervenovala, aby zmenila štyri aspekty maďarského zákona o médiách, ktorý nedodržiaval právo EÚ.

Ďalšie informácie

Webová stránka predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa:

http://ec.europa.eu/president

Webová stránka podpredsedníčky Európskej komisie, komisárky EÚ pre spravodlivosť Viviane Redingovej:

http://ec.europa.eu/reding

Webová stránka podpredsedu Európskej komisie Olli Rehna, komisára EÚ pre hospodárske záležitosti a euro:

http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/rehn/index_en.htm

Pozri aj: MEM0/12/12

Kontaktné osoby :

Pia Ahrenkilde Hansen (+32 2 295 30 70)

Cezary Lewanowicz (+32 2 298 05 09)

Matthew Newman (+32 2 296 24 06)

Amadeu Altafaj Tardio (+32 2 295 26 58)

Mina Andreeva (+32 2 299 13 82)

Vandna Kalia (+32 2 299 58 24)


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site