Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Tabuľka výsledkov investícií do výskumu a vývoja: napriek kríze popredné firmy v EÚ aj naďalej investujú do inovácií

Commission Européenne - IP/12/1324   06/12/2012

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

Európska komisia

Tlačová správa

Brusel 6. decembra 2012

Tabuľka výsledkov investícií do výskumu a vývoja: napriek kríze popredné firmy v EÚ aj naďalej investujú do inovácií

V čase pokračujúcej hospodárskej a finančnej krízy konkurenčná výhoda významných firiem so sídlom v EÚ aj naďalej pramení z investícií do výskumu a vývoja. Ich objem sa zvýšil zo 6,1 % v roku 2010 o 8,9 % v roku 2011. Týmto nárastom sa firmy z EÚ takmer vyrovnajú firmám z USA (9 %), predbiehajú celosvetový priemer (7,6 %) a japonské spoločnosti ostávajú v porovnaní s nimi ďaleko pozadu (1,7 %). Odvetvia intenzívne využívajúce možnosti výskumu a vývoja mali sklon vykazovať nadpriemerný rast zamestnanosti. Tieto údaje sú kľúčovými zisteniami v „tabuľke výsledkov investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ“, ktorú za rok 2012 vypracovala Európska komisia v súvislosti s 1 500 poprednými investormi do výskumu a vývoja v celosvetovom meradle. V celosvetovej prvej päťdesiatke sa nachádza 15 spoločností z EÚ, 18 z USA a 12 z Japonska. Rebríček vedie japonský výrobca automobilov Toyota a tretie miesto obsadila popredná spoločnosť z EÚ – Volkswagen (s investíciami v objeme 7,2 miliardy EUR). Nedávno zverejnené údaje Eurostatu poukazujú na to, že kombinované výdavky na verejný a súkromný výskum v EÚ vzrástli z 2,01 % HDP v roku 2010 na 2,03 % v roku 2011. Dôvodom je hlavne nárast výdavkov súkromného sektora.

Komisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire Geoghegan-Quinnová uviedla: „Poznatky zohrávajú z hľadiska európskej konkurencieschopnosti životne dôležitú úlohu, takže zvyšovanie investícií európskych spoločností do výskumu a vývoja je výzvou v našom úsilí posilňovať rast a zamestnanosť. Teraz je našou úlohou zvýšiť investície do výskumu a vývoja na vnútroštátnej a európskej úrovni, aby sme dosiahli rovnakú úroveň ambícií ako súkromný sektor. Lídri EÚ by mali vyslať jasný signál a schváliť ambiciózny rozpočet pre Horizont 2020 – náš budúci program pre výskum a inovácie.“

Celkový objem investícií spoločností v tabuľke výsledkov naznačuje, že Spojené štáty americké majú pred EÚ stále náskok (178,4 miliardy EUR v porovnaní so 144,6 miliardy EUR). Vysvetľuje to vyšší počet firiem v USA, ktoré pôsobia v oblasti špičkových technológií. Spoločnosti, ktoré spomedzi 100 spoločností s najlepšími výsledkami dosahujú najväčší nárast výdavkov na výskum a vývoj, pôsobia v odvetví IKT. Patrí k nim napríklad spoločnosť Huawei (48,4 %), Apple (36,3 %) a STMicroeleectronics (34,5 %). Ďalšie spoločnosti, ktoré v prvej stovke zaznamenali prudké zvýšenie objemov svojich investícií do výskumu a vývoja, sa zaoberajú výrobou automobilov a ich súčastí, pričom niektoré z nich majú sídlo v EÚ, ako napríklad BMW (21,6 %) a Renault (19,4 %).

Rast investícií do výskumu a vývoja v EÚ v roku 2011 podnecuje prevažne automobilový priemysel (rast vo výške 16,2 %), ktorý má na investíciách do výskumu a vývoja v EÚ najväčší podiel (25 %). Spoločnosti so sídlom v Nemecku, ktorých podiel na celkovom objeme investícií do súkromného výskumu a vývoja v EÚ dosahuje približne jednu tretinu, posilnili rast výskumu a vývoja o 9,5 %. Spoločnosti v Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku, ktoré takisto dosahujú veľký podiel na súkromnom výskume, vykázali rast vo výške 13,1 % a 7,6 %.

Súvislosti

Tabuľka výsledkov na rok 2012 vychádza zo vzorky 1 500 spoločností, ktoré sú celosvetovými poprednými investormi do výskumu a vývoja a ktorých výdavky v tejto oblasti dosahujú takmer 90 % celkových výdavkov spoločností na výskum a vývoj na celom svete. V tabuľke sa meria celková hodnota ich celosvetových investícií do výskumu a vývoja financovaných z vlastných zdrojov bez ohľadu na miesto, kde sa príslušný výskum a vývoj realizuje. Z 1 500 spoločností má 405 sídlo v EÚ, 503 v USA, 296 v Japonsku a 296 v iných krajinách vrátane Švajčiarska, Južnej Kórey, Číny, Indie a ďalších 23 krajín. Každá z krajín v tabuľke investovala v roku 2011 do výskumu a vývoja 35 miliónov EUR alebo viac.

Z údajov v tabuľke vyplýva, že rast zamestnanosti je vo všeobecnosti vyšší v odvetviach intenzívne využívajúcich možnosti výskumu a vývoja. Údaje o celkovej zamestnanosti týkajúce sa 815 spoločností v tabuľke sa v rokoch 2003 – 2011 zvýšili o 22,3 %, pričom najväčší nárast bol zaznamenaný v odvetviach mimoriadne intenzívne využívajúcich možnosti výskumu a vývoja (36,1 %). Vo vzorke spoločností z EÚ zamestnanosť rástla veľmi výrazne v odvetviach pôsobiacich v oblasti špičkových technológií (38 %). Tento rast v odvetviach využívajúcich možnosti výskumu a vývoja stredne intenzívne dosiahol 20 % a v nízkej intenzite 19 %.

V novej štúdii sa zdôrazňuje, že Európska únia je atraktívnym miestom na realizáciu výskumu a vývoja pre firmy so sídlom mimo EÚ a že zahraničné investície do výskumu a vývoja predstavujú veľký zdroj zamestnanosti a konkurencieschopnosti v Európe. Ide najmä o firmy z USA, ktoré zvýšili svoje výdavky na výskum a vývoj v EÚ z 12 miliárd USD v roku 2000 na 23 miliárd USD do roku 2008. Firmy z USA vynakladajú na výskum a vývoj v EÚ desaťnásobne viac prostriedkov než v Číne a Indii spoločne. Popredné firmy v EÚ v nedávnom prieskume (IP/12/905) poukázali na výrazný pozitívny vplyv, ktorý majú investície do verejného výskumu a vývoja na súkromný výskum a vývoj, vrátane fiškálnych stimulov, vnútroštátnych grantov, finančnej pomoci EÚ a verejno-súkromných partnerstiev na úrovni jednotlivých štátov aj EÚ.

Horizont 2020, ktorý Komisia predstavila ako súčasť svojho návrhu rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020, je novým programom EÚ pre výskum a inovácie. V záujme posilnenia výskumu a inovácií ako hybnej sily rastu a zamestnanosti Komisia v porovnaní s 55 miliardami EUR v súčasnom rámcovom programe RP7 navrhla rozpočet vo výške 80 miliárd EUR.

Európska únia stanovila cieľ, na základe ktorého by spoločné výdavky na verejný a súkromný výskum mali do roku 2020 dosiahnuť 3 % HDP. Tento hlavný ukazovateľ v rámci stratégie Európa 2020 by sa mal urýchlene doplniť o hlavný ukazovateľ pre inovácie (momentálne sa na ňom pracuje).

Ďalšie informácie a úplný rebríček 50 spoločností s najlepšími výsledkami nájdete v MEMO/12/948.

Ďalšie podrobné informácie nájdete v „tabuľke výsledkov investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ“ na rok 2012, „prieskume trendov v oblasti investícií podnikateľského sektora do výskumu a vývoja v EÚ“ na rok 2012 a ďalších správach IRMA (Monitorovanie a analýza investícií do priemyselného výskumu):

http://iri.jrc.ec.europa.eu/reports.htm

Štúdia o internacionalizácii podnikateľských investícií do výskumu a vývoja a analýza ich hospodárskeho vplyvu:

http://ec.europa.eu/research/innovation-union/index_en.cfm?pg=other-studies

Ďalšie informácie o programe Horizont 2020:

http://ec.europa.eu/research/horizon2020/

Ďalšie informácie o iniciatíve Inovácia v Únii:

http://ec.europa.eu/research/innovation-union/index_en.cfm

Kontaktné osoby:

Michael Jennings (+32 2 296 33 88)

Monika Wcislo (+32 2 298 65 95)


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site