Európska komisia

Tlačová správa

V Bruseli 10. októbra 2012

Komisia načrtáva ďalšie opatrenia pre rozširovanie EÚ

Európska komisia dnes vydala štvrté odporúčanie začať prístupové rokovania s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko. Zároveň odporúča udeliť štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ Albánsku za predpokladu dokončenia kľúčových reformných opatrení, a navrhuje začať rokovať o dohode o stabilizácii a pridružení s Kosovom,¹ len čo táto krajina dosiahne pokrok pri plnení celého radu krátkodobých priorít. Komisia zároveň potvrdila skutočnosť, že Chorvátsko úspešne napreduje v prípravách na členstvo. V ucelenom súbore výročných správ Komisia zároveň hodnotí pokrok v prístupovom procese, ktorý sa v priebehu posledného roka dosiahol v iných oblastiach západného Balkánu, v Turecku a na Islande.

Pri predkladaní ročného balíka opatrení spojených s rozširovaním EÚ komisár Štefan Füle uviedol: „Naše odporúčania prisudzujú zásadám právnemu štátu jednoznačne ústrednú úlohu v prístupovom procese. V záujme vytvorenia stabilnejšej a prosperujúcejšej Európy treba zachovať dynamiku tak na strane EÚ, pokiaľ ide o podmienenie procesu rozširovania zásluhami, ako aj na strane pristupujúcich krajín, pokiaľ ide o uskutočňovanie reforiem.“

Dnešné odporúčania týkajúce sa Albánska, Kosova a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, ako aj nadchádzajúce pristúpenie Chorvátska, nedávny začiatok prístupových rokovaní s Čiernou Horou a udelenie štatútu kandidátskej krajiny Srbsku – na základe jasne stanovených podmienok pre začatie rokovaní o pristúpení – poukazujú na skutočnosť, že keď sa v príslušných krajinách uskutočnia reformy, EÚ svoje záväzky splní. Tento priaznivý vývoj na západnom Balkáne je jasným signálom o transformatívnom potenciáli procesu rozširovania. Aby sa mohlo napredovať ďalej, Komisia navrhuje cielene sa orientovať na určité oblasti. Po prvé, na posilnenie demokratickej správy tým, že sa otázky právneho štátu začnú riešiť so značným predstihom pred začiatkom prístupových rokovaní. Po druhé, na posilnenie slobody prejavu a nezávislosti médií. Po tretie, na riešenie ekonomických otázok vo včasnej etape procesu s cieľom upevniť hospodársku a finančnú stabilitu a napomôcť oživeniu. A nakoniec: Komisia zdôrazňuje, že dvojstranné otázky by sa mali riešiť čím skôr, lebo nemali by brzdiť prístupový proces.

Rozširujú sa spoločné záujmy EÚ a Islandu, a to aj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a zmeny klímy, a to isté platí aj pre strategický význam politiky EÚ vo vzťahu k Arktíde. Prístupové rokovania úspešne napredujú.

Pozitívny program, ktorý bol zavedený so zámerom oživiť vzťahy s Tureckom, už prináša prvé ovocie. Aktívna podpora tomuto pozitívnemu programu zo strany Turecka a európska perspektíva tejto krajiny majú aj naďalej zásadný význam. Rastú však obavy týkajúce sa skutočnosti, že Turecko nedosahuje výrazný pokrok, pokiaľ ide o dôsledné plnenie politických kritérií, a situácia v oblasti základných práv v tejto krajine je aj naďalej dôvodom na vážne znepokojenie. Naliehavo je potrebné dôsledne plniť povinností vyplývajúce z colnej únie a dosiahnuť pokrok v normalizácii vzťahov s Cyprom, čo by mohlo dodať prístupovým rokovaniam novú dynamiku. 

Ďalšie podrobnosti o zistenom stave a odporúčaniach týkajúcich sa jednotlivých krajín:

Albánsko: MEMO/12/763

Bosna a Hercegovina: MEMO/12/764

Chorvátsko: MEMO/12/765

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko: MEMO/12/766

Island: MEMO/12/767

Kosovo: MEMO/12/768

Čierna Hora: MEMO/12/769

Srbsko: MEMO/12/770

Turecko: MEMO/12/771

Chronológia

TABUĽKA KRAJÍN

• CHORVÁTSKO: pristupujúca krajina – žiadosť o členstvo podala v roku 2003, prístupovú zmluvu podpísala v decembri 2011. V dnes predloženej komplexnej monitorovacej správe sa uvádzajú závery, že Chorvátsko završuje zosúladenie svojich právnych predpisov s právom EÚ. Komisia však napriek tomu zdôraznila rad oblastí, v ktorých je potrebné vyvinúť viac úsilia. Záverečnú monitorovaciu správu o prípravách Chorvátska predloží Komisia na jar 2013. Do konca septembra 2012 ratifikovalo prístupovú zmluvu 13 členských štátov; po skončení ratifikačného procesu by sa Chorvátsko malo stať členským štátom 1. júla 2013.

• TURECKO: kandidátska krajina – žiadosť predložila v roku 1987. Prístupové rokovania sa začali v októbri 2005; v súčasnosti je 13 kapitol otvorených, z nich jedna je predbežne uzavretá. Komisia v máji 2012 predložila pozitívny program s cieľom oživiť prístupový proces. Je potrebné, aby Turecko vyvíjalo viac úsilia v oblasti politických reforiem a predovšetkým slobody prejavu.

• ISLAND: kandidátska krajina – žiadosť o členstvo predložila v roku 2009. Prístupové rokovania sa začali v júni 2010; V súčasnosti je 18 kapitol otvorených, z nich 10 je predbežne uzavretých. Keďže Island je už členom EHP a schengenského priestoru, veľká časť jeho právnych predpisov je už zosúladená s právom EÚ.

• ČIERNA HORA: kandidátska krajina – žiadosť predložila v roku 2008. Prístupové rokovania sa začali v júni 2012. Prebieha technická fáza, preverovanie úrovne zosúladenia právnych predpisov Čiernej Hory s právom EÚ.

• BÝVALÁ JUHOSLOVANSKÁ REPUBLIKA MACEDÓNSKO: kandidátska krajina – žiadosť predložila v roku 2004. Krajina aj naďalej dostatočne plní politické kritériá. Dosiahli sa ďalšie pozitívne výsledky a dialóg na vysokej úrovni o pristúpení viedol v poslednom roku tomu, že sa začala väčšia pozornosť venovať reformám. Komisia odporúčala už v rokoch 2009, 2010 a 2011, aby sa otvorili prístupové rokovania. Rada ešte zatiaľ neprijala rozhodnutie v tejto veci. Komisia sa nazdáva, že rozhodnutie o otvorení prístupových rokovaní by takisto prispelo k vytvoreniu podmienok na nájdenie riešenia otázky názvu štátu.

• SRBSKO: kandidátska krajina – žiadosť o členstvo predložila v roku 2009 a kandidátsky štatút získala v marci 2012. Srbsko aj naďalej úspešne plní politické kritériá. Predtým, než Komisia bude môcť potvrdiť, že prístupové rokovania sa môžu začať, je potrebné oživiť dynamiku reforiem a dosiahnuť ďalší pokrok smerom k zjavnému a udržateľnému zlepšeniu vzťahov s Kosovom.

• ALBÁNSKO: potenciálna kandidátska krajina – žiadosť predložila v roku 2009. Zlepšenie dialógu medzi vládou a opozíciou umožnilo dosiahnuť výrazný pokrok vo veci zásadných reforiem. Vzhľadom na to Komisia odporúča prideliť Albánsku kandidátsky štatút za predpokladu zavŕšenia kľúčových opatrení v oblasti reformy justície a verejnej správy a revízie rokovacieho poriadku parlamentu. Keď dôjde k realizácii týchto opatrení, Komisia predloží správu Rade, pričom vezme do úvahy aj záväzok Albánska bojovať proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Aby mohla Komisia odporučiť otvorenie prístupových rokovaní, je potrebné predovšetkým trvale plniť záväzky týkajúce sa reforiem a dokončiť zostávajúce kľúčové reformy. Rozhodujúcou skúškou bude priebeh parlamentných volieb v roku 2013.

• BOSNA A HERCEGOVINA: potenciálna kandidátska krajina – európsku perspektívu má rovnako ako ostatné krajiny západného Balkánu. Po voľbách, ktoré sa uskutočnili v roku 2010 bola v tejto krajine vytvorená celoštátna vláda. Začatie dialógu na vysokej úrovni s Bosnou a Hercegovinou bolo pozitívnym krokom, avšak jeho výsledky zatiaľ nie sú také priaznivé, ako sa očakávalo. Treba vyvinúť viac úsilia na splnenie podmienok umožňujúcich ratifikáciu dohody o stabilizácii a pridružení a podanie vierohodnej žiadosti o členstvo.

• KOSOVO: potenciálna kandidátska krajina – európsku perspektívu má rovnako ako ostatné krajiny západného Balkánu. V marci 2011 sa začal dialóg medzi Prištinou a Belehradom, ktorý sa uskutočňuje za pomoci EÚ. Dnes predložená štúdia o Kosove prináša pozitívne hodnotenie uskutočniteľnosti dohody o stabilizácii a pridružení za situácie, keď členské štáty EÚ zastávajú rozdielne názory na otázku štatútu Kosova.

Ďalšie informácie

Príslušné dokumenty možno nájsť na internetových stránkach:

http://ec.europa.eu/enlargement/countries/strategy-and-progress-report/index_en.htm