Navigation path

Left navigation

Additional tools

Na Frankfurtskom knižnom veľtrhu boli vyhlásení laureáti Ceny Európskej únie za literatúru za rok 2012

European Commission - IP/12/1082   09/10/2012

Other available languages: EN FR DE IT SV PT EL HU LT PL HR

Európska komisia

Tlačová správa

Vo Frankfurte/v Bruseli 9. októbra 2012

Na Frankfurtskom knižnom veľtrhu boli vyhlásení laureáti Ceny Európskej únie za literatúru za rok 2012

Na Frankfurtskom knižnom veľtrhu boli dnes vyhlásení laureáti Ceny Európskej únie za literatúru za rok 2012, ktorou sa odmeňujú nové talenty v EÚ. Víťazmi sa stali: Anna Kimová (Rakúsko), Lada Žigová (Chorvátsko), Laurence Plazenetová (Francúzsko), Viktor Horváth (Maďarsko), Kevin Barry (Írsko), Emanuele Trevi (Taliansko), Giedra Radvilavičiūtė (Litva), Gunstein Bakke (Nórsko), Piotr Paziński (Poľsko), Afonso Cruz (Portugalsko), Jana Beňová (Slovensko) a Sara Mannheimerová (Švédsko). Každý laureát (pozri ďalej uvedené informácie) získa 5 000 EUR a, čo je dôležitejšie, dostane prioritu pri rozdeľovaní finančných prostriedkov z programu EÚ pod názvom Kultúra na preloženie svojej knihy do ostatných jazykov.

„Chcela by som čo najsrdečnejšie poblahoželať všetkým tohtoročným laureátom. Dúfame, že ich toto ocenenie zviditeľní a zvýši ich renomé, a to doma aj v zahraničí. Keď literatúra prekračuje hranice, nie je to výhodné iba pre autorov a vydavateľov, ktorí chcú preniknúť na nové trhy, ale takisto pre čitateľov, ktorí majú väčší výber a môžu objavovať diela, o ktorých by inak možno nikdy nepočuli. Náš nový program Tvorivá Európa nám v budúcnosti umožní ešte viac podporovať spisovateľov a kultúrnu rozmanitosť“, uviedla Androulla Vassilliouová, európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež.

O Cenu Európskej únie za literatúru sa môže uchádzať 37 krajín zapojených do programu EÚ Kultúra (27 členských štátov EÚ ako aj Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna hora, Nórsko, Srbsko a Turecko). Každý rok vnútroštátne poroty v tretine krajín nominujú laureátov, pričom cieľom je, aby boli počas trojročného obdobia zastúpené všetky krajiny zapojené do programu.

Od prvého ročníka ceny v roku 2009 program EÚ pod názvom Kultúra poskytol finančné prostriedky 32 laureátom na preklad ich kníh do rôznych jazykov. Do dnešného dňa sa z prostriedkov EÚ financovalo celkovo vyše 100 prekladov, ktoré sa týkali 19 jazykov. Prínosom pre laureátov je takisto väčšie zviditeľnenie na Frankfurtskom knižnom veľtrhu, Londýnskom knižnom veľtrhu a festivale Passa Porta v Bruseli.

Tohtoroční laureáti si ceny prevezmú na slávnostnom udeľovaní cien v Bruseli, ktoré sa uskutoční 22. novembra za prítomnosti komisárky Androully Vassiliouovej a popredných osobností zo sveta literatúry, kultúry a politiky. Cenu organizuje Európska komisia spolu s Európskou federáciou predajcov kníh, Európskym kongresom spisovateľov a Federáciou európskych vydavateľov.

Súvislosti

Európska komisia každoročne investuje 3 milióny EUR do literárneho prekladu a ďalších viac ako 2,4 milióna EUR poskytuje na projekty spolupráce zahŕňajúce knižný sektor. Tento sektor prispieva 23 miliardami EUR k HDP EÚ a zamestnáva 135 000 ľudí na plný pracovný čas. Knihy sú po umeleckých dielach a starožitnostiach druhým najviac vyvážaným tovarom kultúrneho charakteru v EÚ.

Vydávanie kníh je významnou súčasťou kultúrnych a tvorivých sektorov, ktoré tvoria až 4,5 % HDP EÚ a poskytujú 8,5 milióna pracovných miest. Hoci tieto sektory relatívne dobre odolávali kríze, aj ony čelia veľkým výzvam vyplývajúcim z prechodu na digitalizáciu a z globalizácie, ako aj z kultúrnej a jazykovej fragmentácie trhov.

Komisia navrhla nový program s názvom Tvorivá Európa s cieľom posilniť konkurencieschopnosť týchto sektorov a podporovať kultúrnu rozmanitosť. V období rokov 2014 – 2020 plánuje na tento program vyčleniť prostriedky v celkovej výške 1,8 miliardy EUR, čo predstavuje 37 % zvýšenie v porovnaní so súčasnou úrovňou financovania. Program poskytne finančné prostriedky na preklad vyše 5 000 kníh. Poskytne aj podporu 8 000 kultúrnym organizáciám a umožní 300 000 umelcom a profesionálom z oblasti kultúry, aby predstavili svoje diela za hranicami a získali medzinárodné skúsenosti (IP/11/1399).

Dňa 26. septembra Komisia predstavila stratégiu s názvom „Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ“. Cieľom je zvýšiť vývozný potenciál týchto sektorov, ako aj maximalizovať ich prínos vyplývajúci z presahovania pre iné oblasti, akými sú inovácie, IKT a obnova miest. V rámci stratégie sa vyžadujú opatrenia, ktoré podporia rozvoj zručností, prístup k financovaniu, podporu nových modelov podnikania, rozvoj publika, prístup k medzinárodným trhom a posilnenie väzieb na ostatné odvetvia (IP/12/1012).

Ocenení autori a ich knihy

Anna Kimová (Rakúsko)

Anna Kimová sa narodila v roku 1977 v juhokórejskom Tedžone. V roku 1979 sa jej rodina presťahovala do Nemecka. Anna vyštudovala filozofiu a divadelnú vedu na Viedenskej univerzite. Vydala niekoľko poviedok, esejí a básní a tiež tri romány vrátane románu Die gefrorene Zeit, ktorý bol preložený do angličtiny a albánčiny. Žije vo Viedni.

  • Die gefrorene Zeit (Zamrznutý čas)

Rozprávačkou románu Anny Kimovej je pomerne neskúsená výskumníčka pracujúca pre pobočku Červeného kríža, ktorá pomáha ľuďom z bývalej Juhoslávie pri hľadaní stratených príbuzných. Keď pomáha jednému Kosovčanovi, ktorého žena zmizla počas vojny, je konfrontovaná s hroznými výsledkami práce forenzných archeológov, lekárov a antropológov. Postupne sa vžíva do osudu svojho klienta. Sprevádza ho do Kosova, kde bezprostredne vidí výsledky konfliktu.

Lada Žigová (Chorvátsko)

Lada Žigová sa narodila v roku 1970 v Záhrebe. Na Záhrebskej univerzite vyštudovala porovnávaciu literatúru a filozofiu. Píše literárne recenzie a eseje pre mnohé denníky a časopisy venované kultúre a literatúre a súčasne vedie literárnu skupinu v rámci Spolku chorvátskych spisovateľov. Jej prvá kniha, Ljudi i novinari (Ľudia a novinári), vyšla v roku 2007 a bola vybraná do užšieho výberu pre dve literárne ocenenia. Rulet (Ruleta) je jej tretím románom. Lada Žigová je členkou Spolku chorvátskych spisovateľov a Chorvátskej organizácie umelcov na voľnej nohe. Žije a pracuje v Záhrebe.

  • Rulet (Ruleta)

V románe Ruleta Lada Žigová skúma, ako sa hranie hazardných hier môže stať jedinou nádejou pre ľudí žijúcich v spoločnosti bez akýchkoľvek vyhliadok. Hlavnou postavou je vojak, ktorý začne hrať hazardné hry potom, ako ho sklamú srbskí a chorvátski vedúci činitelia, ktorých považuje za zločincov. Súčasne však vinu za oslabenie suverenity svojej krajiny a zničenie pracovných miest ľudí na oltári liberálneho kapitalizmu pripisuje „amerikanizácii“ kultúry a jazyka. Dá sa na hranie rulety, hry, ktorá sa stáva hrou osudu, v ktorej môže všetko vyhrať alebo všetko stratiť.

Laurence Plazenetová (Francúzsko)

Laurence Plazenetová sa narodila v Paríži v roku 1968. Na vysokej škole Ecole Normale Supérieure získala diplom z klasickej literatúry. Má tiež doktorandský titul z literatúry. Kariéru začala ako učiteľka na Sorbonne. V roku 1994 absolvovala študijný pobyt na Princetone. Pred vydaním svojho prvého románu L’amour seul pracovala desať rokov ako akademická pracovníčka. Odvtedy napísala dve ďalšie knihy – La Blessure et la soif a Disproportion de l’homme. Plazenetová prednáša francúzsku literatúru na Sorbonne, je členkou francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum a Univerzitného inštitútu Francúzska a tiež podpredsedníčkou spolku Societé des Amis de Port-Royal. V súčasnosti píše svoj štvrtý román.

  • L’amour seul (Osamotená láska)

Louise Catherine d’Albrecht má 15 rokov, keď sa stretne so svojím tútorom, pánom de Ramon. Začnú sa tajne stretávať a ich vzťah pokračuje až dovtedy, kým ju otec neprinúti opustiť mesto a vrátiť sa na vidiek. Neskôr, po návrate do Paríža, dúfa, že ju milenec opäť vyhľadá, čaká však márne. Plná úzkosti a zbožnej úcty zasvätí svoj život štúdiu a napíše svoju prvú knihu. Po návrate De Ramona ich láska opäť vzplanie, on sa však cíti starý a nehodný jej lásky, a preto sa ju rozhodne opustiť. Louise mu začne pravidelne písať, odpoveď však nikdy nedostane. Do konca svojho života žije v asketizme, trápená prízrakom túžby.

Viktor Horváth (Maďarsko)

Viktor Horváth sa narodil v roku 1962 v Pécsi. V rokoch 2003 až 2006 absolvoval doktorandské štúdium na Univerzite v Miškovci. Od roku 2003 učí na Univerzite v Pécsi teóriu básnickej skladby a históriu básnických foriem v stredoveku a neskorom stredoveku. Prekladá z angličtiny, nemčiny a španielčiny.

  • Török tükör (Turecké zrkadlo)

Török tükör vezme čitateľa na dobrodružnú cestu do Uhorska 16. storočia, keď krajina bola ešte novým pašalíkom sultána Sulejmana Nádherného. Román opisuje nestabilné pohraničie umiestnené medzi dvoma ríšami, pestrofarebnú prehliadku udalostí, jazykov, posvätných písem, kráľov a cisárov, mocných sultánov, uhorských veľmožov a tureckých bejov, kupcov, obecných sudcov a – z času načas – dokonca aj anjelov, džinov a zvláštnych lietajúcich strojov.

Kevin Barry (Írsko)

Kevin Barry sa narodil v Limericku v roku 1969. Väčšinu svojej mladosti strávil cestovaním, v dôsledku čoho do svojich 36 rokov býval na 17 rôznych adresách. Predtým ako sa usadil v Sligu žil v Corku, Santa Barbare, Barcelone a Liverpoole. Písal pre mnoho denníkov, medzi inými pre Sunday Herald, Irish Examiner, The Guardian, The Irish TimesThe Sydney Morning Herald. Jeho novely zaznamenali veľký úspech na oboch stranách Atlantiku. V roku 2007 získal za svoju debutovú zbierku poviedok pod názvom There Are Little Kingdoms, ktorú vydalo dublinské vydavateľstvo Stinging Fly Press, Rooneyho cenu za írsku literatúru. V roku 2012 dostal za svoje poviedky cenu EFG Private Bank Short Story Award udeľovanú novinami Sunday Times.

  • City of Bohane (Mesto Bohane)

O štyridsať rokov je kedysi významné mesto Bohane ležiace na západnom pobreží Írska na kolenách, vládne v ňom neresť a rôzne gangy, ktoré si mesto podelili. Hoci má Bohane aj lepšie štvrte, skutočný život sa odohráva v slumoch a zadných uličkách Smoketownu, panelákoch v Northside Rises a strašidelných slatinách v Big Nothin'. Po mnohé roky vládol v Bohane Logan Hartnett, elegantný krstný otec gangu Hartnett Fancy. Jeho spoľahliví prisluhovači chcú však viac a jeho lepšia polovička chce, aby sa všetkého vzdal a začal konať poctivo. Okrem toho je tu ešte jeho matka...

Emanuele Trevi (Taliansko)

Emanuele Trevi sa narodil v Ríme v roku 1964. Je spisovateľom a literárnym kritikom. V minulosti pracoval ako kreatívny riaditeľ vydavateľstva Fazi a spolu s Marcom Lodolim redigoval antológiu literatúry. Trevi napísal mnoho esejí o básnikoch a spisovateľoch vrátane práce o básnikovi Pietrovi Tripodovi, za ktorú získal cenu Sandra Onofriho. V súčasnosti pracuje pre rádio Rai 3 na programe Lucifer. Písal pre mnohé časopisy vrátane Il Caffè Illustrato a Nuovi Argomenti a tiež pre talianske denníky ako napríklad La Repubblica, La Stampa a Il Manifesto.

  • Qualcosa di scritto (Niečo napísané)

Rím na začiatku deväťdesiatych rokov. Spisovateľ, tridsiatnik, cynický a naivný, si nájde prácu v archíve Nadácie Piera Paola Pasoliniho, kde sa stretne s nevrlou starou ženou s menom Laura Bettiová. Stretnutie s bláznivou hrdinkou tejto knihy je určitým spôsobom stretnutie so samotným Pasolinim. Popritom sa skrytý v príbeh v Petroliovi, Pasoliniho nedokončenom románe, stáva návodom k riešeniu rozčarovania zo súčasného veku a odhaleniu tajomstiev života.

Giedra Radvilavičiūtė (Litva)

Radvilavičiūtė je pseudonymom Giedry Subačienė, ktorá sa narodila v roku 1960 v litovskom meste Panevėžys. Po skončení strednej školy absolvovala Vilniusku univerzitu s diplomom z litovského jazyka a literatúry. Predtým, ako sa stala novinárkou vo Vilniuse, pracovala ako učiteľka v regióne, z ktorého pochádza. V rokoch 1994 až 1998 žila v Chicagu, kde jej manžel, Giedrius Subačius, učil na univerzite. V súčasnosti žije vo Vilniuse a pracuje v štátnej správe ako jazyková korektorka.

  • Šiąnakt aš miegosiu prie sienos (Dnes v noci budem spať pri stene)

Témou poviedok sú prevažne každodenné udalosti, zdanlivo bezvýznamné skúsenosti a vnemy. Niektoré z príbehov sa zameriavajú na ženu v strednom veku, ktorá žije so svojou dcérou v malom byte v starobylom centre Vilniusu. V jednej kapitole (Čaro textu) autorka stanovuje päť kritérií pre dobré literárne dielo, ktoré následne dokladá príkladmi vo svojich ďalších príbehoch. V ďalšom príbehu (Koho by som rada opäť stretla: úvod) sa zamýšľa nad celým radom veľmi odlišných postáv.

Gunstein Bakke (Nórsko)

Gunstein Bakke sa narodil v roku 1968 v Setesdale na juhu Nórska. Ako autor debutoval v roku 2000 románom Kontoret. Všetky jeho romány boli prijaté dobre, no vďaka románu Maud a Aud konečne získal uznanie ako jeden z najoriginálnejších nórskych autorov. Bakke vo svojej knihe, ktorá nabáda k premýšľaniu, kombinuje poetickú reč, mnohohlasné rozprávanie a bystrú analýzu. Bakke v súčasnosti delí svoj čas medzi Oslo a Gotland.

  • Maud og Aud: ein roman om trafikk (Maud a Aud: román o premávke)

V tomto románe sa strieda rozprávanie s poetickými opismi a úvahami o premávke a fyzických aspektoch ľudského života v spoločnosti, v ktorej technológia nadobúda čoraz dôležitejšie miesto. V centre deja je rodina zničená autonehodou, pri ktorej matka zahynie a otec prežije iba vďaka umelým orgánom; dvojičky Maud a Aud prežijú s jazvami na tele a na duši.

Piotr Paziński (Poľsko)

Piotr Paziński, narodený v roku 1973, je autorom troch kníh: monografie o Ulysseovi Jamesa Joycea, subjektívneho sprievodcu po stopách Joyceovho Dublinu a románu Pensjonat, ktorý v roku 2010 vydalo vydavateľstvo Nisza Publishing House. Za tento román získal Paszport Polityki, kultúrne ocenenie udeľované poľským týždenníkom Polityka. Paziński žije vo Varšave, kde pracuje ako šéfredaktor židovského časopisu Midrash, a pracuje na knihe poviedok.

  • Pensjonat (Penzión)

Román Pensjonat je na prvý pohľad pomerne jednoduchým príbehom, ktorý opisuje jednodenný výlet mladého muža do penziónu mimo Varšavy. Ako malý chlapec tam často chodil navštíviť svoju starú mamu a teraz sa stretáva s viacerými staršími hosťami, ktorí si ho pamätajú ako dieťa. Nejde však o bežný penzión: jeho obyvateľmi sú Židia, ktorí prežili holokaust, takže všetko, čo sa tam odohráva, je ako sen o minulosti, vyvolávanie duchov, oživovanie ľudí, udalostí, rozhovorov a ideologických sporov z dávnych čias.

Afonso Cruz (Portugalsko)

Afonso Cruz sa narodil vo Figueira da Foz v roku 1971. Pracuje ako režisér animovaných filmov, ilustrátor, hudobník a spisovateľ. Cruz študoval na Umeleckej strednej škole Antónia Arroiu v Lisabone, na Vysokej škole výtvarných umení a na Madeirskom inštitúte tvorivých umení. Ako animátor sa podieľal na viacerých filmoch a seriáloch. V roku 2007 nahral so svojou bluesovou skupinou The Soaked Lamb album, pre ktorý zložil hudbu, napísal text a hral na gitare, bendže a ukulele. Kariéru spisovateľa beletrie odštartoval v roku 2008 románom A Carne de Deus (Božie telo).

  • A Boneca de Kokoschka (Kokoschkova bábka)

Román je metaforou príbehu priateľstva o tom, ako je ten Druhý nevyhnutný pre našu vlastnú identitu. Medzi postavy románu patrí Isaac Dresner, Žid, ktorý začal krívať na ľavú nohu v dôsledku traumy zo spomienky na to, ako mu počas Druhej svetovej vojny pred očami zabili najlepšieho kamaráta. Čitateľ sa stretne aj s Bonifazom Vogelom, mužom bez svedomia, Tsiliom Kacevom, ortodoxným Židom, ktorý má stigmy, a milionárom Zsigmondom Vargom, ktorý chce pomocou hydraulickej váhy vážiť zlo a hriech ľudskej duše.

Jana Beňová (Slovensko)

Jana Beňová, narodená v roku 1974, je autorkou básní a próz. Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení. Písala pre časopisy Dotyky, FragmentSlovenské pohľady, neskôr pracovala ako novinárka pre denník SME, do ktorého prispievala pod menom Jana Parkrová. V súčasnosti pracuje ako redaktorka v Divadelnom ústave v Bratislave. Debutovala zbierkou básní pod názvom Svetloplachý. Je tiež autorkou ďalších dvoch zbierok básní Lonochod a Nehota, románu Parker a zbierky poviedok Dvanásť poviedok a Ján Med.

  • Café Hyena

Café Hyena, tradičná kaviareň v centre Bratislavy, v ktorej sa miešajú turisti so štamgastami a milencami. Kniha o tom, aké dôležité je odprevádzať a chrániť milované bytosti. Zvlášť na ceste petržalským bludiskom. Zvlášť potom, čo sa z neho nenápadne vytratil Minotaurus.

Sara Mannheimerová (Švédsko)

Sara Mannheimerová vyrástla v Gothenburgu vo Švédsku a študovala v Spojených štátoch amerických, Holandsku a Českej republike. V súčasnosti žije v Štokholme. Okrem písania vedie sklársku dielňu Stockholm Heta Glas. V rokoch 2011 a 2012 uviedla na doskách štokholmského Stadsteater kritikou ocenené tanečno-divadelné dielo Come Rushing, na ktorom spolupracovala s choreografkou Birgittou Egerbladhovou. Jej román z roku 2008 pod názvom Reglerna bol nominovaný na Augustovu cenu a získal cenu novín Borås Tidning pre debutujúcich spisovateľov. Jej román Handlingen bol nominovaný na cenu Švédskeho rozhlasu za romány.

  • Handlingen (Konanie)

Handlingen je príbehom o žene poháňanej túžbou zdolať Knižnicu, ktorá obsahuje všetku svetovú literatúru. Jej neurotická potreba ovládať svet okolo seba a zvládnuť zložitosť teórií Rolanda Barthesa a Júlie Kristevovej vychádza z jej nesmierneho smútku nad stratou nenarodeného dieťaťa. V poetickom diele Mannheimerovej sa prelínajú mágia a realizmus. Podarilo sa jej zachytiť často veľmi dobre skrytú krehkosť každodenného života a vymazať jemnú deliacu čiaru medzi realitou a predstavami.

Viac informácií:

Webová stránka týkajúca sa ceny: http://www.euprizeliterature.eu/

Portál Európskej únie týkajúci sa programu Kultúra: http://ec.europa.eu/culture

Webová stránka Androully Vassiliouovej

Sledujte Androullu Vassiliouovú na Twitteri: @VassiliouEU

Kontaktné osoby:

Dennis Abbott (+32 2 295 9258); Twitter: @DennisAbbott

Dina Avraam (+32 2 295 9667)


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website