Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia – Tlačová správa

Zvýšenie mier spolufinancovania fondov EÚ – podpora oživenia európskeho hospodárstva

Brusel 1. augusta 2011 – Európska komisia dnes schválila opatrenia, ktoré by mali významne prispieť k oživeniu niektorých najproblematickejších ekonomík EÚ.

Podľa návrhu sa šiestim krajinám umožní, aby na projekty, ktoré v súčasnosti spolufinancujú s Európskou úniou, prispievali menšími čiastkami. Komisia sprístupní Grécku, Írsku, Portugalsku, Rumunsku, Lotyšsku a Maďarsku v rámci spolufinancovania EÚ dodatočnú finančnú podporu nevyhnutnú na projekty rastu a podpory konkurencieschopnosti v každej z týchto krajín. Tieto krajiny tak budú v období, keď ich domáce rozpočty čelia vysokému tlaku, menej zaťažené spolufinancovaním a budú tak môcť uskutočniť aj programy, ktoré sa dosiaľ nerealizovali z dôvodu nedostatku vnútroštátneho financovania a ich ekonomiky budú povzbudené prílivom ďalších finančných prostriedkov.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso uviedol: „Tieto návrhy sú výnimočnou odpoveďou na výnimočnú situáciu. Rýchlejšie uvoľňovanie prostriedkov z fondov spolu s programami finančnej pomoci dokazujú odhodlanie Komisie podporiť prosperitu a konkurencieschopnosť v krajinách, ktoré najviac trpia následkami finančnej krízy. Komisia tak prispieva k vytvoreniu niečoho ako „Marshallovho plánu“ na oživenie hospodárstva. Vďaka tomuto rozhodnutiu vnútroštátne ekonomiky dostanú životne dôležitú finančnú injekciu a zníži sa tlak na spolufinancovanie projektov z vnútroštátnych rozpočtov. Teraz vyzývam Európsky parlament a Radu k urýchlenému schváleniu tohto rozhodnutia, aby príslušné finančné prostriedky boli k dispozícii už na začiatku budúceho roku.“

Toto opatrenie nepredstavuje nové alebo dodatočné financovanie, ale umožní rýchlejšie uhradiť už vyčlenené čiastky v rámci politiky súdržnosti EÚ, politiky rozvoja vidieka a rybného hospodárstva. Pokiaľ o to príslušný členský štát požiada, príspevok zo strany EÚ sa môže zvýšiť až na 95 %. Zároveň s tým treba uprednostňovať financovanie projektov, ktoré sa zameriavajú na rast a zamestnanosť, ako sú napríklad projekty zamerané na rekvalifikáciu pracovníkov, vytváranie podnikateľských zoskupení alebo investície do dopravnej infraštruktúry. Takto možno zvýšiť počet uskutočnených projektov, zvýšiť absorpčnú kapacitu a urýchliť prísun dodatočných finančných prostriedkov do jednotlivých ekonomík.

Týka sa to členských štátov, ktoré boli najhoršie zasiahnuté krízou a ktoré dostali finančnú podporu v rámci programu mechanizmov platobnej bilancie pre krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny (Rumunsko, Lotyšsko a Maďarsko) alebo v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu pre krajiny, ktoré sú členmi eurozóny (Grécko, Írsko a Portugalsko).

Komisia požiada Radu a Európsky parlament, aby návrh prijali zrýchleným legislatívnym postupom do konca roku 2011 a umožnili tak čo najrýchlejšiu realizáciu životne dôležitých projektov.

Táto úprava miery spolufinancovania je výnimočným dočasným opatrením, ktoré bude ukončené hneď potom, ako členské štáty prestanú dostávať podporu z programov finančnej pomoci.

Aby Komisia pomohla dotknutým členským štátom s absorpciou fondov, spolupracuje s nimi na odstraňovaní prekážok, posilňovaní ich administratívnej kapacity a na urýchľovaní vykonávania a financovania projektov. V špecifickom prípade Grécka Komisia zriadila pracovnú skupinu, ktorá bude pomáhať pri vykonávaní opatrení stanovených v programe hospodárskeho ozdravenia a podnikne všetky kroky potrebné na zabezpečenie rýchlejšieho čerpania prostriedkov EÚ.

Kontext

Komisia navrhuje Európskemu parlamentu a Rade, aby sa v prípade Grécka, Írska, Portugalska, Rumunska, Lotyšska a Maďarska upravil súčasný systém spolufinancovania EÚ v oblasti kohéznej politiky a politiky rybného hospodárstva a rozvoja vidieka. Každý členský štát bude musieť predložiť žiadosť, aby mohol profitovať z tohto nového systému. V tabuľke je zobrazený očakávaný maximálny vplyv vyjadrený v miliónoch eur.

Členský štát

Spolu

Pre všetkých 6 členských štátov

2 884

Podrobne za členský štát

Grécko

879

Maďarsko

308

Írsko

98

Lotyšsko

255

Portugalsko

629

Rumunsko

714

Ktorých fondov sa to týka a aké sú ich ciele?

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR)

Cieľom EFRR je posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Európskej únii. Zameriava sa na regionálne rozdiely a podporuje programy v oblasti regionálneho rozvoja, hospodárskych zmien, posilnenej konkurencieschopnosti a územnej spolupráce v rámci Únie. Cieľom fondu je zlepšenie infraštruktúry, rozvoj konkurencieschopnosti, stimulácia výskumu a inovácie a trvalo udržateľného regionálneho rozvoja. Investuje do projektov so zameraním napríklad na inovácie a znalostnú ekonomiku, životné prostredie a prevenciu rizika, energetickú efektívnosť a prepojenosť dopravy a telekomunikácií.

Kohézny fond (KF)

Kohézny fond sa zameriava na dopravnú a environmentálnu infraštruktúru, ako aj na energetickú efektívnosť a obnoviteľnú energiu pre členské štáty s hrubým národným dôchodkom (HND) nižším ako 90 % priemeru EÚ. Slúži na zníženie ich hospodárskeho a sociálneho zaostávania, ako aj na stabilizáciu ich hospodárstva. Fond investuje do projektov, ktoré rozvíjajú transeurópske dopravné a energetické siete, podporujú energetickú efektívnosť a využitie obnoviteľnej energie a posilnenie verejnej dopravy.

Európsky sociálny fond (ESF)

Európsky sociálny fond podporuje programy venované dosiahnutiu vyšších úrovní zamestnanosti a sociálneho začlenenia v EÚ. Členským štátom pomáha pri lepšom zabezpečení európskej pracovnej sily a spoločností s cieľom čeliť novým globálnym výzvam. Fond napríklad pomáha pracovníkom pri získavaní nových zručností alebo podnikom pri podstupovaní zmien.

Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH)

Cieľom Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo je poskytovať finančnú pomoc na podporu trvalo udržateľnej rovnováhy medzi zdrojmi a rybolovnou kapacitou flotily EÚ, na podporu trvalo udržateľného rozvoja vnútrozemského rybolovu, posilnenie konkurencieschopnosti odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry, ochranu a zintenzívnenie ochrany životného prostredia, pokiaľ ide o činnosti rybného hospodárstva a akvakultúry, podporu trvalo udržateľného rozvoja a zlepšenie kvality života v oblastiach s činnosťami v odvetviach rybného hospodárstva a akvakultúry.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV)

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka má za cieľ posilnenie politiky rozvoja vidieka EÚ. Fond prispieva k zlepšeniu 1. konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva 2. životného prostredia a vidieka a 3. kvality života a riadenia hospodárskych činností vo vidieckych oblastiach. EPFRV dopĺňa vnútroštátne, regionálne a miestne akcie, ktoré prispievajú k prioritám Spoločenstva.

Ďalšie informácie:

Mechanizmy finančnej pomoci

Mechanizmus platobnej bilancie pre krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny

http://ec.europa.eu/economy_finance/eu_borrower/balance_of_payments/index_en.htm

Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM) pre krajiny, ktoré sú členmi eurozóny

http://ec.europa.eu/economy_finance/eu_borrower/efsm/index_en.htm

Kontaktné osoby:

Karolina Kottova (+32 2 298 70 19)

Ton Van Lierop (+32 2 296 65 65)


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site