Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia – Tlačová správa

Výrazné posilnenie úspor energie a energetickej efektívnosti

Brusel 22. júna 2011 – Najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme. Odpočítavanie sa začalo: EÚ prijíma opatrenia, aby do roku 2020 dosiahla cieľ, ktorým je 20 % zvýšenie energetickej efektívnosti. Ak sa v nasledujúcich rokoch nič nezmení, EÚ splní tento cieľ len z polovice. Ohrozuje sa tým naša konkurencieschopnosť, naše úsilie o znižovanie emisií CO2 a naša bezpečnosť dodávok energie, pričom stále vysoké náklady pociťujú peňaženky všetkých spotrebiteľov. Európska komisia dnes navrhla nový súbor opatrení zameraných na zvýšenie energetickej efektívnosti s cieľom dohnať tento rozdiel a nasmerovať EÚ tým správnym smerom. Návrh tejto novej smernice zahŕňa opatrenia, ktoré majú zvýšiť úsilie členských štátov o efektívnejšie využívanie energie vo všetkých štádiách energetického reťazca – od výroby energie a jej distribúcie až po jej konečnú spotrebu.

„Náš návrh má za cieľ zefektívniť spôsob, akým využívame energiu v našom každodennom živote, a pomôcť občanom, verejným orgánom a priemyslu lepšie regulovať ich spotrebu energie, čo by malo viesť aj k zníženiu účtov za energie. Návrh má takisto výrazný potenciál, pokiaľ ide o vytváranie nových pracovných miest v celej EÚ,“ vyhlásil Günther Oettinger, európsky komisár zodpovedný za energetiku.

Komisia v skratke navrhuje tieto jednoduché, ale zároveň ambiciózne opatrenia:

  • Právna povinnosť zaviesť režimy úspor energie vo všetkých členských štátoch: od distribútorov energie alebo maloobchodných predajcov energie sa bude požadovať, aby prostredníctvom vykonávania opatrení zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti (ako napríklad zlepšovaním efektívnosti vykurovacích systémov, inštaláciou okien z dvojitého skla alebo izoláciou striech) znížili každoročne objem predaja energie konečným spotrebiteľom o 1,5 %. Iné mechanizmy úspor energie môžu navrhnúť aj členské štáty, napríklad programy financovania alebo dobrovoľné dohody, ktoré by viedli k rovnakým výsledkom, ale neukladali by povinnosti energetickým spoločnostiam.

  • Verejný sektor by mal ísť príkladom: verejné orgány budú podporovať zavádzanie energeticky účinných výrobkov a služieb na trh prostredníctvom právnej povinnosti kupovať energeticky hospodárne budovy a energeticky účinné výrobky a služby. Takisto budú musieť prehĺbiť svoje úsilie postupne znižovať spotrebu energie vo svojich priestoroch tým, že každoročne vykonajú požadované renovačné práce aspoň na 3 % svojej celkovej plochy.

  • znamné úspory energie pre spotrebiteľov: spotrebitelia budú mať odteraz možnosť lepšie regulovať svoju spotrebu energie vďaka ľahkému a bezplatnému prístupu k údajom o spotrebe energie v reálnom čase a k historickým údajom prostredníctvom presnejších individuálnych meraní. Fakturácia by mala vychádzať zo skutočnej spotreby a mala by sa opierať o údaje z meraní.

  • Priemysel: malým a stredným podnikom sa poskytnú stimuly, aby sa podrobili energetickým auditom a aby šírili najlepšie postupy, zatiaľ čo pre veľké spoločnosti bude audit ich spotreby energie povinný s cieľom pomôcť im identifikovať potenciál znižovania spotreby energie.

  • Efektívnosť výroby energie: monitorovanie úrovní efektívnosti nových kapacít na výrobu energie, vypracovanie celoštátnych plánov vykurovania a chladenia ako základu dôkladného plánovania efektívnej vykurovacej a chladiacej infraštruktúry vrátane zhodnocovania odpadového tepla.

  • Prenos a distribúcia energie: zvýšenie efektívnosti tým, že sa zabezpečí, aby vnútroštátne regulačné orgány v oblasti energetiky brali v rámci rozhodovania (najmä pri schvaľovaní sieťových sadzieb) do úvahy kritériá energetickej efektívnosti.

Kontext

Návrh Komisie reaguje na najnovšie výzvy Európskej rady (zo 4. februára 2011), Rady pre energetiku (z 10. júna 2011) a Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o potrebu konať v úsilí dosiahnuť cieľ znížiť do roku 2020 predpokladanú spotrebu energie EÚ o 20 %. Z najnovších odhadov Komisie, v ktorých sa zohľadnili celoštátne ciele, ktoré si členské štáty stanovili v kontexte stratégie Európa 2020 v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020, vyplýva, že EÚ musí k splneniu cieľa prejsť ešte dlhú cestu.

Európska komisia v reakcii na túto výzvu predložila najprv 8. marca 2011 nový plán energetickej efektívnosti, v ktorom navrhla celý rad opatrení zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti, ktoré sa v záujme dosiahnutia ďalších úspor energie majú vykonávať vo všetkých odvetviach hospodárstva. Rada pre energetiku aj Európsky parlament tento plán s potešením uvítali.

Komisia dnes predložila legislatívny návrh smernice o energetickej efektívnosti, ktorou sa mnohé kľúčové opatrenia navrhované v pláne energetickej efektívnosti menia na záväzné. Smernica vychádza z existujúcich smerníc o kogenerácii a energetických službách1 a spája ich do jedného komplexného právneho nástroja, ktorým sa rieši otázka energetickej efektívnosti z hľadiska ponuky energie a konečnej spotreby energie.

V smernici sa takisto počíta s tým, že Komisia v roku 2014 uskutoční hodnotenie pokroku pri plnení cieľa EÚ zvýšiť do roku 2020 energetickú efektívnosť o 20 % a prípadne prijme ďalší legislatívny návrh, aby stanovila povinné celoštátne ciele v oblasti energetickej efektívnosti.

Ďalšie informácie:

Smernica o energetickej efektívnosti:

http://ec.europa.eu/energy/efficiency/eed/eed_en.htm

Ďalšie informácie sú uvedené v MEMO/11/440.

Kontaktné osoby:

Marlene Holzner (+32 2 296 01 96)

Nicole Bockstaller (+32 2 295 25 89)

1 :

Smernica 2004/8/ES o kogenerácii a smernica 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website