Správa Komisie vyzdvihuje nutnosť inovácií v Európe a analyzuje pokrok členských štátov

Európska komisia – tlačová správa

Správa Komisie vyzdvihuje nutnosť inovácií v Európe a analyzuje pokrok členských štátov

Brusel, 9. júna 2011 - Európska Komisia dospela vo svojej Správe o konkurencieschopnosti iniciatívy Inovácia v Únii k záveru, že ak sa má v rámci stratégie Európa 2020 splniť cieľ inteligentného udržateľného rastu, musí sa EÚ v prípade inovácií v mnohých oblastiach významne zlepšiť. Európa potrebuje viac „inteligentnejších“ investícií do verejného aj súkromného výskumu a vývoja - a to nielen to na podporu rastu v strednodobom horizonte – ale takisto z dôvodu proticyklického účinku v čase krízy. Je potrebná väčšia spolupráca vo výskume v rámci EÚ i na medzinárodnej úrovni, spolu s lepším využívaním výsledkov výskumu, vrátane prísnejšieho režimu duševného vlastníctva. Vzdelávací systém sa musí prispôsobiť inovačným potrebám podnikateľskej sféry. Inovatívne a rýchlo rastúce MSP potrebujú viac povzbudenia. Je potrebné spoločné úsilie, aby sa mohlo stavať na sľubných výsledkoch Európy v oblastiach, kde sa pomocou inovácií riešia globálne výzvy ako zmena klímy. Rodové rozdiely vo vede a výskume musia zaniknúť.

„V tejto správe sa zdôrazňuje, že cesta k Inovácii v Únii je dlhá, náročná a sú na nej veľké prekážky. Ale zároveň sa v nej potvrdzuje, že EÚ sa zaviazala k správnym politikám, ktoré ju na koniec tejto cesty dostanú. Uvedenie iniciatívy Inovácia v Únii do praxe na európskej aj vnútroštátnej úrovni je ekonomická povinnosť, pre udržateľný rast rovnako dôležitá ako vyriešenie verejných financií“ uviedla európska komisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire Geoghegan-Quinn.

V správe sa analyzujú silné a slabé stránky vnútroštátnych výskumných a inovačných systémov a poskytujú sa spoľahlivé dôkazy, na základe ktorých možno zvoliť národné politiky. Vychádza z prehľadu výsledkov iniciatívy Inovácia v Únii. Obsahuje takisto základné informácie, kde sú podrobnosti týkajúce sa výskumu a inovácií v každom členskom štáte.

Kľúčové zistenia v správe

• Európa musí urýchliť investície do výskumu a inovácií. EÚ pomaly postupuje smerom k svojmu cieľu investovať 3 % HDP do výskumu a vývoja (2,01 % v roku 2009), ale náskok hlavných konkurentov sa značne zvyšuje najmä vinou slabších investícií podnikateľského sektora do výskumu a vývoja. V roku 2008 bolo 24 % z celkových svetových výdavkov na výskum a vývoj vynaložených v rámci EÚ (29 % v roku 1995). V pomere k HDP podniky investovali dvakrát viac v Japonsku alebo v Južnej Kórei než v Európe.

• V čase hospodárskej krízy majú vyššie investície do výskumu a inovácií proticyklický účinok. Krajiny, ktoré zvýšili svoje investície do výskumu a inovácií, majú lepšie vyhliadky dostať sa z krízy. Sedemnásť členských štátov bolo schopných udržať si alebo zvýšiť svoje rozpočty na výskum a vývoj v roku 2009 a šestnásť v roku 2010.

• Investície do inovácií musia byť „inteligentnejšie“. Najúspešnejšie členské štáty v oblasti inovácií sústredili svoje investície na inteligentné stratégie, v rámci ktorých kombinujú politiky zamerané na stranu ponuky (napr. verejné dotácie na vysokoškolské vzdelávanie, výskum a vývoj v podnikateľskom sektore, rizikový kapitál a vedecko-technologická infraštruktúra) a politiky zamerané na stranu dopytu (napr. verejné obstarávanie inovatívnych produktov, štandardizácia orientovaná na výkon a regulácia trhu v prospech konkurencieschopných výrobkov)

• Vzdelávanie vysokokvalifikovaných ľudí musí zodpovedať potrebám podnikateľského sektora. Iba 46 % výskumných pracovníkov v EÚ pracuje v podnikateľskom sektore (80 % v USA). Členské štáty by mali prispôsobiť svoje vzdelávacie systémy, aby mohli zvyšovať počty (výskumných pracovníkov) a zároveň zistiť lepší súlad s potrebami podnikateľského sektora.

• Integrácia a internacionalizácia výskumu zvyšuje výnosy z investícií. Internacionalizácia a efektívnosť vedeckej excelentnosti sa navzájom posilňujú. Znalostné toky (t. j. študentov, spoločných publikácií, spolupráce pri spoločnom patentovaní) sú v Európe silnou stránkou a budú sa ďalej posilňovať v rámci dokončovania Európskeho výskumného priestoru. Sú však sústredené len medzi niekoľkými západoeurópskymi štátmi.

• Slabé rámcové podmienky bránia transformácii znalostí na predajné produkty a služby. Európa stráca pôdu pod nohami, čo sa týka využívania výsledkov výskumu. EÚ je najväčším vydavateľom odborných vedeckých publikácií na svete (29 % v roku 2009), ale tempo rastu patentových prihlášok v Japonsku a Južnej Kórei v rámci Zmluvy o patentovej spolupráci je takmer dvakrát vyššie než v EÚ. Polovica členských štátov vôbec patenty v rámci špičkových technológií podľa Európskeho patentového úradu nevydáva. Je preto potrebné podniknúť ďalšie kroky smerom k poskytovaniu viac nákladovo efektívnej ochrany a riadenia duševného vlastníctva. Patent EÚ, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, bude dôležitým začiatkom.

• Európa má veľký potenciál v technologických vynálezoch, ktoré riešia spoločenské problémy. V roku 2007 mala EÚ 40 % patentov týkajúcich sa technológií, ktoré súvisia so zmenou klímy. Z toho vyplýva, že cielený výskum a demonštračné investície v kľúčových oblastiach v kombinácii s opatreniami na podporu rozvoja trhu môžu viesť k novým technológiám a inováciám. To je v duchu „európskych partnerstiev v oblasti inovácie“, ktoré spustila Inovácia v Únii.

• Potrebujeme viac inovatívne a rýchlo rastúce MSP. EÚ musí udržať krok s USA v intenzite výskumu v oblasti priemyselných odvetví súvisiacich so špičkovými a stredne vyspelými technológiami. Inými slovami, potrebuje štrukturálne zmeny v rámci sektorov aj medzi nimi. Niektoré európske krajiny ako Rakúsko a Dánsko dosiahli štrukturálne zmeny smerom k znalostnému hospodárstvu. Mnohé z týchto krajín sa takisto lepšie spamätali z hospodárskej krízy. Spoločné rysy za týmto úspechom sú inovatívne a rýchlo rastúce MSP, ktoré ťažia z vedeckej excelentnosti verejného výskumu a priaznivých rámcových podmienok pre zavádzanie nových poznatkov na trh.

Kontext

Každé dva roky sa v rámci správy o konkurencieschopnosti iniciatívy Inovácia v Únii - pokrýva všetkých 27 členských štátov a šesť pridružených krajín - prispieva k stratégii Európa 2020 tým, že sa poskytujú hĺbkové štatistické a ekonomické analýzy týkajúce sa hlavných charakteristík efektívneho systému výskumu a inovácií. Toto je prvé vydanie v rámci iniciatívy Inovácia v Únii (IP/10/1288) a nahrádza predchádzajúcu Správu o vede, technológii a konkurencieschopnosti .

Správa o konkurencieschopnosti iniciatívy Inovácia v Únii: http://ec.europa.eu/iuc2011

Inovácie v Únii: http://ec.europa.eu/innovation-union

Európa 2020 http://ec.europa.eu/europe2020