Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia sa snaží presadiť prísnejšie pravidlá na ochranu peňazí daňovníkov pred podvodmi

Commission Européenne - IP/11/644   26/05/2011

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

IP/11/644

Brusel 26. mája 2011

Európska komisia sa snaží presadiť prísnejšie pravidlá na ochranu peňazí daňovníkov pred podvodmi

V dnes prijatom politickom dokumente Európska komisia stanovila rad opatrení, ktoré umožnia prokurátorom a sudcom v celej EÚ účinnejšie bojovať proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie. Komisia má v úmysle posilniť trestné právo hmotné prostredníctvom spresnenia definícií trestných činov, ako je sprenevera alebo zneužívanie právomoci, a súčasne zamýšľa rozšíriť možnosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Eurojustu (orgánu justičnej spolupráce EÚ). EÚ tiež zváži, ako by mohla špecializovaná Európska prokuratúra uplatňovať spoločné pravidlá v oblasti podvodov a iných trestných činov týkajúcich sa finančných prostriedkov EÚ. Realizovať tieto opatrenia umožní Lisabonská zmluva, ktorou sa EÚ udelila právomoc prijímať právne predpisy v oblasti trestného práva, čím sa rozšírili jej možnosti boja proti podvodom. Prioritou Komisie je ochrana peňazí daňovníkov. Daňovníci musia mať istotu, že finančné prostriedky Európskej únie sa využívajú len na uskutočňovanie politík schválených zákonodarcami EÚ. Nástroje, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii na odhaľovanie zneužívania finančných prostriedkov EÚ a na jeho prevenciu, nie sú vždy primerané a dostatočné. Orgány členských štátov ešte stále čelia mnohým prekážkam, ktoré bránia účinnej ochrane finančných prostriedkov EÚ pred trestnou činnosťou. Dôvodom je skutočnosť, že konania, trestné činy a tresty upravujú rôzne predpisy, čo sťažuje cezhraničné vyšetrovanie podvodov a ich stíhanie.

Podpredsedníčka Viviane Redingová, komisárka EÚ pre spravodlivosť, v tejto súvislosti uviedla: „Len v roku 2009 predstavovali prípady podozrenia na podvod v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ sumu 280 miliónov EUR, čo je menej ako 0,2 % celkového rozpočtu EÚ. V čase úsporných hospodárskych opatrení sa počíta každý cent rozpočtu EÚ. EÚ nebude tolerovať mrhanie peniazmi daňovníkov. Trestné činy, pri ktorých sa kradne z verejnej pokladnice EÚ, sú trestnými činmi proti daňovníkom EÚ. Vďaka Lisabonskej zmluve sme posilnili právne nástroje na boj proti cezhraničným podvodom.“

Komisár EÚ zodpovedný za boj proti podvodom Algirdas Šemeta sa vyjadril: „Páchatelia trestných činov sa pred hranicami nezastavia. Hranice dokonca využívajú, aby sa vyhli stíhaniu. V Európskej únii to nie je prijateľné. Musíme zabezpečiť, aby OLAF a orgány jednotlivých štátov podozrenia na podvod nielen vyšetrovali, ale aj trestne stíhali. Ani to najlepšie vyšetrovanie nemôže ochrániť peniaze daňovníkov, ak prokurátori a súdy v jednotlivých členských štátoch nebudú v danej veci jednotne konať.“

Nové nástroje na boj proti trestnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy EÚ

EÚ má teraz právne nástroje, ktoré jej umožnia túto úlohu splniť. Zmluvy o EÚ poskytujú účinné možnosti ochrany finančných záujmov EÚ, ako je napríklad ustanovenie minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov (článok 83 ZFEÚ) alebo nové vyšetrovacie právomoci orgánu justičnej spolupráce EÚ Eurojust (článok 85 ZFEÚ) a možnosť vytvorenia Európskej prokuratúry s cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy EÚ (článok 86 ZFEÚ).

V oznámení Komisie sa stanovuje niekoľko oblastí, kde by sa trestné právo dalo v záujme ochrany finančných záujmov EÚ ďalej zlepšovať:

  • Posilnenie konaní: Komisia uľahčí prokurátorom a sudcom z celej EÚ boj s podvodníkmi prostredníctvom rozšírenia výmeny informácií medzi jednotlivými zúčastnenými stranami vrátane polície, colných a daňových orgánov, justičných a iných príslušných orgánov; plánuje sa príprava nového návrhu o vzájomnej administratívnej pomoci v záujme ochrany finančných záujmov EÚ.

  • Posilnenie trestného práva hmotného: Komisia sa domnieva, že súčasné definície príslušných trestných činov, ako je sprenevera alebo zneužívanie právomoci, sa v jednotlivých členských štátoch EÚ značne líšia a mali by sa spresniť prostredníctvom iniciatív v oblasti ochrany finančných záujmov pomocou trestného práva.

  • Posilnenie úlohy orgánov na európskej úrovni: OLAF, ktorý sa v súčasnosti reformuje (IP/11/321 a MEMO/11/176), ako aj Eurojust je potrebné ďalej posilniť, aby mohli vyšetrovania vykonávať účinnejšie (SPEECH/11/201).

  • EÚ zváži, ako by mohla špecializovaná Európska prokuratúra uplatňovať spoločné predpisy v oblasti podvodov a iných trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ (SPEECH/10/89).

Nedostatočné právne opatrenia

V dôsledku veľkej rôznorodosti právnych systémov v Európe je ochrana finančných záujmov EÚ mimoriadne náročná. Podvody a korupcia týkajúce sa finančných prostriedkov EÚ na vnútroštátnej úrovni môžu mať rôznu podobu. Páchatelia môžu protiprávne získať finančné prostriedky EÚ na projekty v oblasti poľnohospodárstva, výskumu, vzdelávania alebo infraštruktúry. Mohli by sa tiež pokúšať úplatkami ovplyvňovať verejných činiteľov.

Polícia, prokurátori a sudcovia v členských štátoch EÚ rozhodujú o spôsobe, akým zasiahnu v záujme ochrany finančných prostriedkov EÚ, na základe predpisov svojej krajiny – ak sa vôbec rozhodnú zasiahnuť. V dôsledku toho sa miera usvedčovania páchateľov v prípadoch trestných činov namierených proti rozpočtu EÚ v jednotlivých členských štátoch EÚ značne líši, pričom sa pohybuje od 14 % do 80 %.

Vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia v jednotlivých štátoch sa už v spolupráci s OLAF-om a Eurojustom podieľajú na boji proti takejto trestnej činnosti. Čelia však niektorým závažným právnym a praktickým prekážkam.

K uvedeným prekážkam patria obmedzenia právomoci na prípady spáchané na území ich vlastnej krajiny, právne otázky spojené s použiteľnosťou dôkazov z iných krajín a rozdielne pravidlá týkajúce sa boja proti podvodom a súvisiacej trestnej činnosti. Vedie to k tomu, že vnútroštátne orgány uzatvárajú prípady bez toho, aby ich vôbec postúpili na ďalšie konanie súdu, a to dokonca aj vtedy, keď OLAF už prípad preskúmal a posúdil ho ako dostatočne závažný.

Napríklad v jednom prípade, ktorý sa týkal viacerých členských štátov EÚ a krajín mimo nej, podozrenie z rozsiahleho obchádzania colných predpisov, v dôsledku ktorého došlo k stratám v hodnote viac ako 1,5 milióna EUR, neprešetrovali orgány žiadneho zo zasiahnutých členských štátov.

Z celkového počtu 647 prípadov, ktoré OLAF postúpil od roku 2000, prokurátori v jednotlivých štátoch zamietli 93 prípadov bez udania konkrétneho dôvodu a 178 prípadov na základe vlastného uváženia.

Ďalšie informácie:

Domovská stránka podpredsedníčky Komisie a komisárky EÚ pre spravodlivosť Viviane Redingovej:

http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/reding/

Domovská stránka komisár pre dane a colnú úniu, audit a boj proti podvodom Algirdasa Šemetu:

http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/semeta/index_en.htm


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site