Navigation path

Left navigation

Additional tools

IP/11/488

V Bruseli, 19. apríla 2011

Správa o vzdelávaní v EÚ: dosiahol sa dobrý pokrok, dosiahnutie cieľov si však vyžaduje väčšie úsilie

V Bruseli, 19. apríla: v novej správe o pokroku vo vzdelávaní a v odbornej príprave, ktorú dnes zverejnila Európska komisia, sa konštatuje, že krajiny EÚ v poslednom desaťročí zlepšili svoje systémy vzdelávania v kľúčových oblastiach, dosiahli však len jeden z piatich cieľov stanovených pre rok 2010. EÚ úspešne dosiahla svoj cieľ zvýšiť počet absolventov v odbore matematiky, v prírodných vedách a v technických odboroch, v ktorých sa od roku 2000 dosiahol 37 % nárast, a tak sa bez problémov prekročil stanovený cieľ 15 %. Významný, nie však dostatočný pokrok sa dosiahol pri znižovaní miery predčasného ukončovania školskej dochádzky, zvyšovaní počtu žiakov, ktorí dokončia vyššie stredoškolské vzdelanie, zlepšení zručností v oblasti porozumenia písanému textu a zvyšovaní účasti dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave. Podrobné údaje o každej krajine môžete nájsť v prílohe. V rámci stratégie Európa 2020 pre zamestnanosť a rast sa stanovil cieľ znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky na menej než 10 % a zvýšiť počet absolventov vysokých škôl na najmenej 40 %.

Androulla Vassiliou, komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež, uviedla: Dobrou správou je, že úroveň vzdelania sa v Európe výrazne zvýšila. V porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi dnes ukončí stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie viac mladých ľudí. Predčasné ukončenie školskej dochádzky však aj naďalej predstavuje problém, ktorý sa týka jedného zo siedmich mladých ľudí v Európskej únii, a jeden z piatich žiakov vo veku 15 rokov má stále nedostatočné zručnosti v oblasti porozumenia písanému textu. Z tohto dôvodu patrí vzdelávanie a odborná príprava medzi zásadné ciele stratégie Európa 2020. Aby sme dosiahli naše spoločné ciele na európskej úrovni, je potrebné ďalšie úsilie zo strany členských štátov.

Komisárka dôrazne vyzýva členské štáty, aby nekrátili rozpočtové prostriedky na vzdelávanie aj napriek ťažkej situácii, v ktorej sa ocitli v dôsledku krízy. Dodala tiež: „Výdavky na vzdelávanie sú dobrou investíciou do vytvárania pracovných miest a hospodárskeho rastu a z dlhodobého hľadiska sa vyplatia. V čase rozpočtových tlakov však zároveň musíme zabezpečiť, aby sa zdroje využili čo najefektívnejšie.“

Päť cieľov v oblasti vzdelávania na rok 2020

V roku 2009 sa ministri školstva EÚ dohodli na piatich cieľoch v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sa mali dosiahnuť v roku 2010:

  • podiel osôb s neukončeným vzdelaním alebo odbornou prípravou by mal byť menší než 10 % (súčasný podiel predstavuje 14,4 %, t. j. počet týchto osôb by bolo potrebné znížiť o najmenej 1,7 milióna);

  • podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s dokončeným vysokoškolským vzdelaním by mal byť najmenej 40 % (súčasný podiel predstavuje 32,3 %, t. j. počet absolventov by bolo potrebné zvýšiť o ďalších 2,6 milióna);

  • aspoň 95 % detí vo veku od štyroch rokov do veku, v ktorom majú začať povinnú školskú dochádzku, by sa malo zúčastniť predškolského vzdelávania (v súčasnosti sa ho zúčastňuje 92,3 % detí, a teda na dosiahnutie tohto cieľa by bolo potrebné zvýšiť ich počet o 250 000);

  • podiel 15-ročných s nedostatočnými schopnosťami v čítaní, matematike a prírodných vedách by mal byť nižší než 15 % (v súčasnosti tento podiel predstavuje okolo 20 % v každej z týchto oblastí. Na dosiahnutie tohto cieľa by bolo potrebné znížiť tento počet o 250 000);

  • priemerne aspoň 15 % dospelých (vo veku 25 – 64 rokov) by sa malo zúčastňovať programov celoživotného vzdelávania (súčasný podiel predstavuje 9,3 %. Na dosiahnutie tohto cieľa by bolo potrebné zvýšiť tento počet o 15 miliónov dospelých v programoch vzdelávania a odbornej prípravy).

Ročná správa o pokroku pri napĺňaní cieľov

Vo svojej ročnej správe o ukazovateľoch a cieľoch analyzuje Komisia výkon členských krajín vzhľadom na tieto ciele a zároveň posudzuje, ako si jednotlivé krajiny počínajú, pokiaľ ide o predchádzajúci súbor cieľov stanovených pre rok 2010.

Kľúčové výsledky:

  • Ciele pre rok 2020: hoci je ešte priskoro na presné predpovede, predchádzajúce trendy naznačujú, že väčšinu cieľov pre rok 2020 možno dosiahnuť, ak budú pre členské štáty aj naďalej vysokou prioritou a ak budú členská štáty efektívne investovať do vzdelávania a odbornej prípravy. To platí najmä pre dva hlavné ciele v oblasti vzdelávania týkajúce sa predčasného ukončovania školskej dochádzky a počtu absolventov.

  • Ciele pre rok 2010: krajiny EÚ dosiahli pokrok, ale splnili len cieľ zvýšenia počtu absolventov v odbore matematiky, prírodných vedách a v technických odboroch. (Úplné údaje za rok 2010 budú k dispozícii začiatkom budúceho roka).

  • Účasť a dosiahnuté vzdelanie: Od roku 2000 sa celková účasť na vzdelávaní zvýšila rovnako ako úroveň kvalifikácie dospelých. Zvýšil sa tiež podiel detí na predškolskom vzdelávaní.

  • Rozdiely medzi ženami a mužmi zostávajú značné, a to tak vo výkonnosti, ako aj vo výbere študijných odborov. Napríklad dievčatá majú lepšie výsledky v čítaní a väčšinou sú to chlapci, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku. Medzi absolventmi matematických, prírodovedných a technických odborov prevládajú muži nad ženami.

Správa, ktorá sa týka všetkých členských štátov EÚ a tiež Chorvátska, bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Islandu, Turecka, Nórska a Lichtenštajnska, obsahuje prehľady a podrobné štatistiky o tom, Ktoré krajiny sú na tom lepšie a ktoré horšie, než je priemer EÚ, ktoré krajiny doháňajú ostatné a ktoré zaostávajú.

Ďalšie kroky

V priebehu nasledujúcich týždňov členské štáty predložia Komisii svoje národné programy reforiem, v ktorých si stanovia vnútroštátne ciele, pokiaľ ide o predčasné ukončovanie školskej dochádzky a absolventov vyššieho vzdelávania, a vysvetlia, akým spôsobom chcú tieto ciele dosiahnuť. Komisia v blízkom čase predloží návrhy nových cieľov pre oblasť zamestnateľnosti a mobility vo vzdelávaní.

Ďalšie informácie:

Odkaz na MEMO/11/253

Úplná správa Komisie

"Pokrok pri plnení lisabonských cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy – ukazovatele a ciele na roky 2010/11

Brožúra: Ciele v oblasti vzdelávania pre Európu [s rozpisom údajov pre každú krajinu]

Európska komisia:

Európska stratégia a spolupráca v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy 

PRÍLOHA

Pokrok týkajúci sa cieľov v oblasti vzdelávania na rok 2010, vývoj v rokoch 2000 - 2009

Pokrok týkajúci sa cieľov v oblasti vzdelávania na rok 2020, vývoj v rokoch 2000 - 2009

1. Účasť na predškolskom vzdelávaní

Cieľ na rok 2020: Do roku 2020 by sa minimálne 95 % detí vo veku od 4 rokov do veku, keď majú začať povinnú školskú dochádzku, malo zúčastniť na predškolskom vzdelávaní.

Trendy: Účasť na predškolskom vzdelávaní sa od roku 2000 zvýšila o viac ako 6 percentuálnych bodov. Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Taliansko a Španielsko majú najvyššiu mieru účasti.

Členské štáty EÚ s najlepšími výsledkami: Belgicko, Francúzsko, Holandsko

2000

2007

2008

EU 27

85.6

90.7

92.3

Belgium

99.1

99.7

99.5

Bulgaria

73.4

79.8

78.4

Czech Rep.

90.0

92.6

90.9

Denmark

95.7

92.7

91.8

Germany

82.6

94.5

95.6

Estonia

87.0

93.6

95.1

Ireland

74.6

71.7

72.0

Greece

69.3

68.2

:

Spain

100

98.1

99.0

France

100

100

100

Italy

100

99.3

98.8

Cyprus

64.7

84.7

88.5

Latvia

65.4

88.2

88.9

Lithuania

60.6

76.6

77.8

Luxembourg

94.7

93.9

94.3

Hungary

93.9

95.1

94.6

Malta

100

98.8

97.8

Netherlands

99.5

98.9

99.5

Austria

84.6

88.8

90.3

Poland

58.3

66.8

67.5

Portugal

78.9

86.7

87.0

Romania

67.6

81.8

82.8

Slovenia

85.2

89.2

90.4

Slovakia

76.1

79.4

79.1

Finland

55.2

69.8

70.9

Sweden

83.6

94.0

94.6

UK

100

90.7

97.3

Croatia

:

65.2

68.0

Iceland

91.8

95.4

96.2

MK*

17.4

26.1

28.5

Turkey

11.6

26.7

34.4

Liechtenstein

69.3

84.5

83.2

Norway

79.7

94.3

95.6

Zdroj: Eurostat (LFS). Najlepšie a najhoršie výsledky. b = prerušenia v radoch. p = dočasný údaj. (01) = 2001. (02) = 2002.

*MK= Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.

2. Žiaci s problémami

Cieľ na rok 2010/2020: Do roku 2010 by sa podiel žiakov s problémami v oblasti porozumenia písanému textu mal znížiť o 20 % (na 17 %). Do roku 2020 by mal byť podiel žiakov s problémami v oblasti porozumenia písanému textu, matematiky a prírodných vied menší ako 15 %.

Trendy: v EÚ (dostupné porovnateľné údaje pre 18 krajín) sa výkonnosť zlepšila z 21,3 % žiakov s problémami v oblasti porozumenia čítanému textu v roku 2000 na 20 % (dievčatá: 13,3 %, chlapci: 26,6 %) v roku 2009.

Členské štáty EÚ s najlepšími výsledkami: Fínsko, Holandsko a Estónsko.

2000

2006

2009

EU (18)

21.3

24.1

20.0

Belgium

19.0

19.4

17.7

Bulgaria

40.3

51.1

41.0

Czech Rep.

17.5

24.8

23.1

Denmark

17.9

16.0

15.2

Germany

22.6

20.0

18.5

Estonia

:

13.6

13.3

Ireland

11.0

12.1

17.2

Greece

24.4

27.7

21.3

Spain

16.3

25.7

19.6

France

15.2

21.7

19.8

Italy

18.9

26.4

21.0

Cyprus

:

:

:

Latvia

30.1

21.2

17.6

Lithuania

:

25.7

24.3

Luxembourg

(35.1)

22.9

26.0

Hungary

22.7

20.6

17.6

Malta

:

:

:

Netherlands

(9.5)

15.1

14.3

Austria

19.3

21.5

27.5

Poland

23.2

16.2

15.0

Portugal

26.3

24.9

17.6

Romania

41.3

53.5

40.4

Slovenia

:

16.5

21.2

Slovakia

:

27.8

22.3

Finland

7.0

4.8

8.1

Sweden

12.6

15.3

17.4

UK

(12.8)

19.0

18.4

Croatia

:

21.5

22.5

Iceland

14.5

20.5

16.8

Turkey

:

32.2

24.5

Liechtenstein

22.1

14.3

15.6

Norway

17.5

22.4

14.9

Zdroj: OECD (PISA) Najlepšie a najhoršie výsledky ( ) = nie je porovnateľné.

Cyprus a Malta sa tohto prieskumu ešte nezúčastnili. Výsledok EÚ: pre 18 krajín s porovnateľnými údajmi.

*MK= Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.

3. Študenti, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku

Cieľ na rok 2010/2020 (tiež hlavný cieľ stratégie EÚ 2020): Do roku 2010/2020 by podiel študentov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, mal dosiahnuť maximálne 10 %.

Trendy: V EÚ 27 podiel osôb, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku (vo veku 18 – 24 rokov) klesla zo 17, 6 % v roku 2000 na 14, 4 % v roku 2009 (ženy: 12,5%, muži: 16.3%).

Členské štáty EÚ s najlepšími výsledkami: Poľsko, Česká republika a Slovensko.

2000

2008

2009

EU 27

17.6

14.9

14.4

Belgium

13.8

12.0

11.1

Bulgaria

20.5 (01)

14.8

14.7

Czech Rep.

5.7 (02)

5.6

5.4

Denmark

11.7

11.5

10.6

Germany

14.6

11.8

11.1

Estonia

15.1

14.0

13.9

Ireland

14.6 (02)

11.3

11.3

Greece

18.2

14.8

14.5

Spain

29.1

31.9

31.2

France

13.3

11.9

12.3

Italy

25.1

19.7

19.2

Cyprus

18.5

13.7

11.7

Latvia

16.9(02)

15.5

13.9

Lithuania

16.5

7.4

8.7

Luxembourg

16.8

13.4

7.7

Hungary

13.9

11.7

11.2

Malta

54.2

39

36.8

Netherlands

15.4

11.4

10.9

Austria

10.2

10.1

8.7

Poland

7.4 (01)

5.0

5.3

Portugal

43.6

35.4

31.2

Romania

22.9

15.9

16.6

Slovenia

6.4 (01)

5.1u

5.3u

Slovakia

6.7 (02)

6.0

4.9

Finland

9.0

9.8

9.9

Sweden

7.3

12.2

10.7

UK

18.2

17.0

15.7

Croatia

8.0 (02)

3.7 u

3.9 u

Iceland

29.8

24.4

21.4

MK*

n/a

19.6

16.2

Turkey

59.3

45.5

44.3

Norway

12.9

17.0

17.6

Zdroj: Eurostat (LFS). Najlepšie a najhoršie výsledky. b = prerušenia v radoch. p = dočasný údaj. u = nespoľahlivý údaj, (01) = 2001. (02)= 2002.

*MK= Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.

4. Úroveň dosiahnutého vzdelania mládeže

Cieľ na rok 2010: do roku 2010 by najmenej 85 % 22-ročných mladých ľudí v EÚ malo dosiahnuť vyššie stredoškolské vzdelanie.

Trendy: Od roku 2000 úroveň dosiahnutého vyššieho stredoškolského vzdelania v EÚ mierne stúpla zo 76,6 % v roku 2000 na 78,6 % v roku 2009 (ženy:81,4 %, muži 75,9 %).

Členské štáty EÚ s najlepšími výsledkami: Slovensko, Česká republika a Poľsko.

2000

2008

2009

EU 27

76.6

78.4

78.6

Belgium

81.7

82.2

83.3

Bulgaria

75.2

83.7

83.7

Czech Rep.

91.2

91.6

91.9

Denmark

72.0

71.0

70.1

Germany

74.7

74.1

73.7

Estonia

79.0

82.2

82.3

Ireland

82.6

87.7

87.0

Greece

79.2

82.1

82.2

Spain

66.0

60.0

59.9

France

81.6

83.4

83.6

Italy

69.4

76.5

76.3

Cyprus

79.0

85.1

87.4

Latvia

76.5

80.0

80.5

Lithuania

78.9

89.1

86.9

Luxembourg

77.5

72.8

76.8

Hungary

83.5

83.6

84.0

Malta

40.9

53.0

52.1

Netherlands

71.9

76.2

76.6

Austria

85.1

84.5

86.0

Poland

88.8

91.3

91.3

Portugal

43.2

54.3

55.5

Romania

76.1

78.3

78.3

Slovenia

88.0

90.2

89.4

Slovakia

94.8

92.3

93.3

Finland

87.7

86.2

85.1

Sweden

85.2

85.6

86.4

UK

76.7

78.2

79.3

Croatia

90.6 (02)

95.4

95.1

Iceland

46.1

53.6

53.6

MK*

n/a

79.7

81.9

Turkey

n/a

48.9

50.0

Norway

95.0

70.1b

69.7

Zdroj: Eurostat (LFS). Najlepšie a najhoršie výsledky. b = prerušenia v radoch. p = dočasný údaj. (01) = 2001. (02)= 2002

*MK= Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.

5. Absolventi v odboroch matematika a prírodné vedy a v technických odboroch

Cieľ na rok 2010: Do roku 2010 by sa mal celkový počet absolventov v odboroch matematika a prírodné vedy a v technických odboroch zvýšiť najmenej o 15 % a nerovnováha medzi mužmi a ženami by sa mala znížiť.

Trendy: Počet absolventov v odboroch matematika a prírodné vedy a v technických odboroch vzrástol od roku 2000 o 37, 2 % a podiel žien sa zvýšil z 30,7 % na 32,6 % v roku 2008.

Členské štáty EÚ s najlepšími výsledkami: Rast od roku 2000: Portugalsko, Slovensko a Česká republika.

growth 2000 - 2008

share of females

2000

2008

EU 27

37.2

30.7

32.6

Belgium

20.9

25.0

25.9

Bulgaria

21.8

45.6

37.0

Czech Rep.

141.3

27.0

30.1

Denmark

14.3

28.5

36.4

Germany

53.5

21.6

31.1

Estonia

57.1

35.7

42.1

Ireland

1.0

37.9

30.4

Greece

26.5*

:

41.9

Spain

14.8

31.5

30.2

France

5.4

30.8

28.2

Italy

62.9

36.6

38.4

Cyprus

58.3

31.0

37.4

Latvia

11.5*

31.4

32.2

Lithuania

36.4

35.9

33.5

Luxembourg

:

:

48.2

Hungary

18.9

22.6

25.7

Malta

33.9*

26.3

28.4

Netherlands

39.3

17.6

18.9

Austria

66.4

19.9

24.2

Poland

100.0

35.9

40.3

Portugal

193.2

41.9

34.1

Romania

89.1*

35.1

43.1

Slovenia

16.0

22.8

26.5

Slovakia

185.8

30.1

36.8

Finland

59.5

27.3

33.1

Sweden

13.3

32.1

33.4

UK

17.8

32.1

31.2

Croatia

81.7*

:

33.2

Iceland

39.9

37.9

n/a

MK*

68.0

41.6

42.8

Turkey

70.8

31.1

30.6

Liechtenstein

41.1*

:

25.8

Norway

11.0

26.8

29.6

Zdroj: Eurostat (UOE). *= kumulatívny rast extrapolovaný na základe dostupných rokov.

*MK= Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.

6. Dokončené vysokoškolské vzdelanie

Cieľ na rok 2020 (tiež hlavný cieľ stratégie EÚ 2020): Podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s dokončeným vysokoškolským vzdelaním by mal byť najmenej 40 %.

Trendy: podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s dokončeným vysokoškolským vzdelaním sa zvýšil z 22, 4 % v roku 2000 na 32,3 % (ženy: 35,7 %, muži 28,9 %) v roku 2009, teda takmer o 10 percentuálnych bodov.

Členské štáty EÚ s najlepšími výsledkami: Írsko, Dánsko a Luxembursko.

2000

2008

2009

EU 27

22.4

31.1

32.3

Belgium

35.2

42.9

42.0

Bulgaria

19.5

27.1

27.9

Czech Rep.

13.7

15.4

17.5

Denmark

32.1

46.3

48.1

Germany

25.7

27.7

29.4

Estonia

30.8

34.1

35.9

Ireland

27.5

46.1

49.0

Greece

25.4

25.6

26.5

Spain

29.2

39.8

39.4

France

27.4

41.3

43.3

Italy

11.6

19.2

19.0

Cyprus

31.1

47.1

44.7

Latvia

18.6

27.0

30.1

Lithuania

42.6

39.9

40.6

Luxembourg

21.2

39.8

46.6p p p

Hungary

14.8

22.4

23.9

Malta

7.4

21.0p

21.1p

Netherlands

26.5

40.2

40.5

Austria

:

22.2

23.5

Poland

12.5

29.7

32.8

Portugal

11.3

21.6

21.1

Romania

8.9

16.0

16.8

Slovenia

18.5

30.9

31.6

Slovakia

10.6

15.8

17.6

Finland

40.3

45.7

45.9

Sweden

31.8

42.0p

43.9p

UK

29.0

39.7

41.5

Croatia

16.2(02)

18.5u

20.5u

Iceland

32.6

38.3

41.8

MK*

:

12.4

14.3

Turkey

:

13.0

14.7

Norway

37.3

46.2

47.0

Zdroj: Eurostat (UOE), (02) = 2002.

*MK= Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, u = nespoľahlivý údaj.

7. Účasť dospelých na programoch celoživotného vzdelávania

Cieľ na rok 2010/2020: Priemerná miera účasti osôb v produktívnom veku na programoch celoživotného vzdelávania v EÚ by mala dosiahnuť aspoň 12,5 % v roku 2010 a 15 % v roku 2020.

Trendy: Na úrovni EÚ vzrástla miera účasti zo 7,1 % v roku 2000 na 9,3 % v roku 2009 (ľudia vo veku 25-64; muži 8,5 %, ženy: 10,2 %). K značnej časti tohto nárastu však došlo z dôvodu prerušení v časových radoch okolo roku 2003. Miera účasti od roku 2005 mierne poklesla.

Členské štáty EÚ s najlepšími výsledkami: Dánsko, Švédsko a Fínsko

2005

2008

2009

EU 25

9.8

9.5

9.3

Belgium

8.3

6.8

6.8

Bulgaria

1.3

1.4

1.4

Czech Rep.

5.6

7.8 p

6.8

Denmark

27.4

30.2

31.6

Germany

7.7

7.9

7.8

Estonia

5.9

9.8 p

10.5

Ireland

7.4

7.1

6.3

Greece

1.9

2.9

3.3

Spain

10.5

10.4

10.4

France

7.1

7.3

6.0

Italy

5.8

6.3

6.0

Cyprus

5.9

8.5

7.8

Latvia

7.9

6.8

5.3

Lithuania

6.0

4.9

4.5

Luxembourg

8.5

8.5

13.4 p

Hungary

3.9

3.1

2.7

Malta

5.3

6.2

5.8 p

Netherlands

15.9

17.0

17.0

Austria

12.9

13.2

13.8

Poland

4.9

4.7

4.7

Portugal

4.1

5.3 p

6.5

Romania

1.6

1.5

1.5

Slovenia

15.3

13.9

14.6

Slovakia

4.6

3.3

2.8

Finland

22.5

23.1

22.1

Sweden

17.4 p

22.2 b

22.2 p

UK

27.6

19.9 b

20.1

Croatia

2.1

2.2

2.3

Iceland

25.7

25.1

25.1

MK*

:

2.5

3.3

Turkey

1.9

1.8

2.3

Norway

17.8

19.3

18.1

Zdroj: Eurostat (LFS). Najlepšie a najhoršie výsledky. b = prerušenia v časových radoch. p = dočasný údaj.

*MK= Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website