Navigation path

Left navigation

Additional tools

Správa Európskej komisie zaznamenala pokrok pri presadzovaní základných práv v EÚ

European Commission - IP/11/386   31/03/2011

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

IP/11/386

V Bruseli 31. marca 2011

Správa Európskej komisie zaznamenala pokrok pri presadzovaní základných práv v EÚ

Uplatňovanie Charty základných práv EÚ je právne záväzné už viac ako rok, a to predovšetkým pre inštitúcie EÚ (Európsky parlament, Radu a Európsku komisiu) pri príprave nových európskych zákonov, ale aj pre národné orgány pri implementácii práva EÚ. Európska komisia v rámci svojho úsilia o to, aby sa základné práva stali pre občanov EÚ skutočnosťou, prvý raz predkladá správu o tom, ako sa táto charta uplatňuje. Výročná správa o uplatňovaní charty svedčí o tom, že základné práva majú svoju relevanciu v širokom spektre politík – od ochrany údajov až po prisťahovalectvo a azylovú politiku – a že záujem verejnosti o chartu sa stupňuje. Správa však tiež zdôrazňuje, že často dochádza k nepochopeniu charty. V roku 2010 široká verejnosť Komisii adresovala viac ako 4 000 listov, ktoré sa zaoberajú základnými právami. Približne tri štvrtiny z dotknutých prípadov boli mimo rozsahu pôsobnosti práva EÚ. Okrem toho sa nedávnym prieskumom Európskeho ombudsmana zistilo, že 72 % Európanov má pocit, že sú o charte nedostatočne informovaní (EO/11/6). Dnes predkladaná správa predstavuje prvý krok pri riešení týchto problémov, keď objasňuje na čo sa charta vzťahuje a na čo nie. Uľahčí sa tým prístup občanov k spravodlivosti. Správa by občanom mala pomôcť zistiť na koho sa majú obrátiť, ak sú presvedčení, že ich základné práva boli porušené niektorou z inštitúcií EÚ alebo národným orgánom. Výročná správa je preto súčasťou stratégie Komisie, ktorej cieľom je zaistiť účinné uplatňovanie základných práv, aby sa o ne mohli občania v skutočnom živote oprieť (pozri IP/10/1348).

Aby sa charta v praxi dodržiavala, musia občania poznať svoje práva a spôsoby ich uplatňovania, aby sa tak spravodlivosť mohla vykonať“, uviedla podpredsedníčka Viviane Redingová, komisárka EÚ pre spravodlivosť. EÚ nie je všemocnou políciou bdejúcou nad dodržiavaním základných práv. Charta sa predovšetkým vzťahuje na inštitúcie EÚ. Práva musia presadzovať sudcovia na národnej úrovni v prvom rade podľa národných ústav.“ Ďalej dodala: „Ak sa však uplatňuje právo EÚ, nebudem tolerovať žiadne porušovanie základných práv. Táto správa nám pomáha zistiť dosiahnutý pokrok, aby sme tak podľa potreby mohli prijať príslušné opatrenia a vyvodiť závery pre budúcnosť.

Táto správa je dôležitým medzníkom na ceste k splneniu záväzku EÚ v oblasti základných práv. V oblasti tvorby jej politík a zákonov bude táto správa pre EÚ akousi príručkou, ktorá ozrejmí, v ktorej oblasti je potrebné, aby buď inštitúcie EÚ alebo členské štáty podnikli kroky pri presadzovaní základných práv v prospech každého jednotlivca v EÚ,“ povedal Morten Kiaerum, riaditeľ Agentúry EÚ pre základné práva.

Záujem a očakávania občanov sú v oblasti presadzovania Charty základných práv EÚ vysoké. Súčasne sa veľký počet doručených sťažností týkal situácií, v ktorých chartu nemožno uplatniť (pozri prílohu). Svedčí to o tom, že často dochádza k nepochopeniu, pokiaľ ide o účel charty a situácie, v ktorých sa charta uplatňuje alebo neuplatňuje, ako aj k nepochopeniu úlohy EÚ.

Cieľom dnes predkladanej správy preto je verejnosť lepšie informovať o tom, kedy sa na chartu môžu odvolať. Jej snahou je najmä objasniť na jednej strane úlohu členských štátov a ich národných systémov na ochranu práv a na druhej strane úlohu Európskej komisie. Jednotlivci, ktorí sa domnievajú, že došlo k porušeniu ich základných práv, musia vedieť na koho sa obrátiť, aby získali prístup k spravodlivosti.

Správa obsahuje prvý komplexný prehľad spôsobov implementácie základných práv v EÚ v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá z charty urobila právne záväzný dokument. Správa zdôrazňuje, ako musia inštitúcie EÚ vždy dbať na práva ukotvené v charte, pričom členské štáty sú chartou viazané iba v prípadoch, keď implementujú politiky a právo EÚ. Správa sa skladá zo šiestich kapitol, v ktorých sú premietnuté názvy šiestich hláv Charty základných práv EÚ: dôstojnosť, slobody, rovnosť, solidarita, občianstvo a spravodlivosť (pozri prílohu). Je dôkazom toho, že charta má svoju relevanciu v širokom spektre politík, za ktoré zodpovedá EÚ.

Napríklad, pokiaľ ide o skenery tela na letiskách, Komisia zdôraznila potrebu dodržiavania takých základných práv, ako je ľudská dôstojnosť, súkromný a rodinný život a ochrana údajov. V oblasti riadenia hraníc Komisia navrhla nové pravidlá, ako zvýšiť efektívnosť hraničného dozoru na mori a súčasne zaistiť dodržiavanie základných práv migrantov zadržaných na mori. Komisia takisto navrhla zmeniť a doplniť pravidlá, ktorými sa riadi agentúra FRONTEX, ktorá je zodpovedná za vonkajšie hranice EÚ (pozri IP/10/184). Tieto návrhy požadujú, aby úradník hraničnej kontroly prešiel školením v oblasti základných práv a aby sa o každej udalosti počas operácií, a to vrátane udalostí súvisiacich so základným právami, podala národným orgánom správa a prijali nadväzujúce opatrenia.

Súdny dvor EÚ zohral pri presadzovaní charty tiež významnú úlohu. Najmä pokiaľ ide o právo na ochranu osobných údajov, Súdny dvor 9. novembra 2010 zrušil platnosť časti legislatívy EÚ, ktorá požadovala zverejňovanie mien fyzických osôb, ktoré boli príjemcami finančných prostriedkov pochádzajúcich z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. V kľúčovom prípade týkajúcom sa rovnosti medzi ženami a mužmi Súdny dvor 1. marca 2011 rozhodol, že rozdielne poistné pre ženy a mužov predstavuje diskrimináciu na základe pohlavia a nie je zlučiteľné s chartou (MEMO/11/123). Členské štáty sa nesmú od tejto dôležitej zásady vo svojej národnej legislatíve odchýliť.

Komisia v roku 2010 prijala opatrenia, aby zaistila právo presťahovať sa a usadiť sa v inej krajine EÚ pre všetkých občanov, ako aj právo nebyť vystavený diskriminácii. Na zaistenie týchto práv Komisia v nadväznosti na vyhostenie občanov EÚ rómskeho pôvodu z Francúzska, ktoré sa udialo v lete 2010, okamžite prijala príslušné opatrenia (SPEECH/10/428MEMO/10/502). Komisia podrobne skontrolovala, či boli príslušné operácie vykonané v plnom súlade s požiadavkami EÚ. V nadväznosti na opatrenia Komisie Francúzsko a ostatné členské štáty menia svoje pravidlá s cieľom dosiahnuť ich plný súlad s pravidlami EÚ v oblasti voľného pohybu.

Kontext

Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa Charta základných práv Európskej únie stala právne záväznou.

Komisia v októbri 2010 prijala stratégiu na zaistenie efektívneho uplatňovania charty. S cieľom posilniť hodnotenie vplyvov jej legislatívnych návrhov na základné práva, vypracovala tzv. kontrolný zoznam základných práv (pozri prílohu). Komisia sa zaviazala, že občanom poskytne informácie o tom, kedy je oprávnená konať v otázkach základných práv, a že uverejní výročnú správu o uplatňovaní charty, ktorá bude mapovať dosiahnutý pokrok. Táto správa sa zverejňuje na základe staršej žiadosti Európskeho parlamentu.

Ďalšie informácie

Výročná správa Komisie o uplatňovaní Charty základných práv EÚ je k dispozícii na internetovej adrese:

http://ec.europa.eu/justice/news/intro/news_intro_en.htm

Domovská stránka podpredsedníčky Viviane Redingovej, komisárky EÚ pre spravodlivosť:

http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/reding/index_en.htm

ANNEX

1. Overview of letters and questions to the Commission on fundamental rights

2. Share of letters according to topic

3. The Commission's “Fundamental Rights "Check List"

1. Which fundamental rights are affected?

2. Are the rights in question absolute rights (which may not be subject to limitations, examples being human dignity and the ban on torture)?

3. What is the impact of the various policy options under consideration on fundamental rights? Is the impact beneficial (promotion of fundamental rights) or negative (limitation of fundamental rights)?

4. Do the options have both a beneficial and a negative impact, depending on the fundamental rights concerned (for example, a negative impact on freedom of expression and beneficial one on intellectual property)?

5. Would any limitation of fundamental rights be formulated in a clear and predictable manner?

6. Would any limitation of fundamental rights:

- be necessary to achieve an objective of general interest or to protect the rights and freedoms of others (which)?

- be proportionate to the desired aim?

- preserve the essence of the fundamental rights concerned?

4. Explaining when the Charter applies and when it does not


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website