Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

IP/11/355

V Bruseli 23. marca 2011

EÚ posilní právo občanov na konzulárnu ochranu a pomoc v tretích krajinách

V prípade mimoriadnych udalostí a kríz, ako napríklad v Japonsku, Líbyi alebo Egypte, majú občania EÚ v zahraničí právo požiadať o pomoc konzulát alebo veľvyslanectvo ktoréhokoľvek členského štátu, ak ich členský štát nemá v danej krajine diplomatické zastúpenie. Členské štáty EÚ musia takisto pomôcť občanom pri evakuácii ako svojim vlastným štátnym príslušníkom. Zmluvy EÚ a Charta základných práv EÚ zaručujú toto právo, ktoré je kľúčovou súčasťou občianstva EÚ. Ochrana sa týka aj každodenných situácií, ako sú krádež pasu, vážna nehoda alebo choroba. Mnoho Európanov si však toto právo neuvedomuje. Keďže čoraz viac občanov EÚ žije, cestuje a pracuje v zahraničí (Európania každoročne uskutočnia viac ako 90 miliónov ciest do krajín mimo EÚ a okolo 30 miliónov občanov má bydlisko v tretích krajinách), je dôležitejšie viac ako kedykoľvek predtým zvýšiť povedomie občanov. V dnešnom oznámení o konzulárnej ochrane v tretích krajinách Európska komisia vytyčuje konkrétne opatrenia na zvýšenie povedomia občanov EÚ o ich právach. V budúcom roku Komisia navrhne opatrenia koordinácie s cieľom uľahčiť každodennú konzulárnu ochranu občanov. Okrem toho Komisia spustila webovú stránku venovanú konzulárnej ochrane. Na tejto stránke sa nachádzajú adresy konzulárnych alebo diplomatických misií v tretích krajinách a prístup k turistickým informáciám všetkých členských štátov.

„Európania podávajú pomocnú ruku ľuďom v Japonsku a Líbyi, ktorí čelia mimoriadnym udalostiam“, povedala podpredsedníčka a komisárka EÚ pre spravodlivosť Viviane Redingová. „Vo víre týchto výziev vidíme európsku solidaritu v akcii. Členské štáty úzko spolupracujú s cieľom navzájom si pomôcť pri evakuácii svojich štátnych príslušníkov. Keďže čoraz viac občanov EÚ cestuje a pracuje v zahraničí, je nevyhnutné, aby bol každý informovaný o tom, kde a ako získať pomoc v prípade krízy, nehľadiac na to, v ktorej časti sveta sa nachádza alebo akú má štátnu príslušnosť.“

Počet občanov EÚ cestujúcich do tretích krajín stúpa, zvýšil sa z viac ako 80 miliónov ciest v roku 2005 na viac ako 90 miliónov v roku 2008. Viac ako 30 miliónov občanov EÚ žije trvale v tretej krajine, ale všetkých 27 členských štátov má svoje diplomatické zastúpenie iba v troch krajinách (v Spojených štátoch, Číne a Rusku).

Výskumy verejnej mienky ukazujú, že Európania majú vysoké očakávania, pokiaľ ide o pomoc v zahraničí. 62 % očakáva takú istú pomoc od veľvyslanectva iného členského štátu EÚ, akú by získali od svojho členského štátu (pozri prílohu). Mnoho Európanov a konzulárnych úradníkov si však právo na takúto ochranu ako občana EÚ neuvedomuje. Komisia zvýši povedomie občanov EÚ a konzulárnych úradníkov o práve obrátiť sa na veľvyslanectvo/konzulát iného členského štátu, o prístupe k týmto úradom a o druhu ponúkanej pomoci. Členské štáty by mohli o tomto práve informovať svojich občanov, keď im budú vydávať nové pasy. Dvadsať členských štátov už rozhodlo o uplatňovaní tohto postupu1.

Nedávne udalosti v Japonsku, Líbyi a na Haiti poukázali na dôležitosť konzulárnej pomoci cudzím štátnym príslušníkom, ktorí uviazli počas krízových situácií v zahraničí. Keď vypukla kríza v Líbyi, nachádzalo sa tam približne 6 000 občanov EÚ, ale iba osem členských štátov tam má svoje diplomatické zastúpenie. Dňa 9. marca 2011 sa tam ešte nachádzalo 1 345 občanov EÚ. Pomoc bola koordinovaná prostredníctvom telekonferencií a bezpečnej stránky Situačného centra EÚ. Členské štáty vydávali navzájom svojim občanom náhradné cestovné preukazy a pre štátnych príslušníkov tretích krajín sprístupnili miesta v evakuačných lietadlách. Na Haiti, kde zemetrasenie v roku 2010 zasiahlo približne 2 700 občanov EÚ, má svoje diplomatické zastúpenie iba polovica členských štátov. V Japonsku, kde svoje zastúpenie nemajú iba Malta a Cyprus, svoje konzuláty kontaktovalo asi 1 000 občanov a požiadalo o pomoc pri opustení Japonska. Nemecko pomohlo pri evakuácii nemeckých občanov a najmenej ďalších 18 občanov EÚ prenajatým autobusom z mesta Sendai.

Počas týchto mimoriadnych udalostí zohrávala kľúčovú úlohu európska solidarita. V Líbyi prijala EÚ urýchlené opatrenia a spustila mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, ktorý pomáha koordinovať a spolufinancovať prepravné náklady na evakuáciu. Výsledkom je napríklad, že Maďarsko letecky evakuovalo z Tripolisu 29 Rumunov, 27 Maďarov, 20 Bulharov, osem Nemcov, šesť Čechov a šesť ďalších občanov EÚ a tretích krajín. Žiaden občan EÚ by nemal byť ponechaný sám na seba. Zastúpenia EÚ ako súčasť Európskej služby pre vonkajšiu činnosť môžu tiež zvýšiť povedomie občanov o ochrane poskytovanej členskými štátmi a poskytnúť pomoc. To sa už stalo počas krízy v Gaze v roku 2009, keď takmer 100 osôb bolo evakuovaných v pancierových autobusoch zásluhou podpory delegácií EÚ.

Právo na konzulárnu ochranu je kľúčovým nielen v čase krízy, ale týka sa aj každodenných situácii, ako sú strata alebo krádež pasu, vážna nehoda alebo choroba alebo situácia po násilnom trestnom čine. Konzulárne právo členských štátov sa však líši. Úroveň ponúkanej ochrany môže byť rôzna v závislosti od krajiny, na ktorú sa občan EÚ obráti. Členské štáty môžu poskytnúť finančné zálohy hlavne na malé sumy (ako je napríklad let domov alebo ubytovanie v hoteli). Členský štát, poskytujúci pomoc musí predtým požiadať o povolenie domovský členský štát občana, ktorý túto sumu vráti. Domovský členský štát môže potom svojho občana žiadať o vyrovnanie.

Členské štáty dostávajú kompenzáciu aj v prípade evakuácie nezastúpených občanov EÚ. V praxi sa však súčasné pravidlá o náhrade výdavkov často neuplatňujú. S cieľom zabezpečiť rovnakú pomoc nezastúpeným občanom EÚ a vyzvať členské štáty, aby prevzali proaktívnu úlohu počas krízových udalostí, ktoré sa netýkajú ich občanov, Komisia skúma možnosti ďalšieho posilnenia a zjednodušenia postupov náhrady výdavkov.

Komisia tiež predloží počas budúcich 12 mesiacov právne návrhy s cieľom:

zlepšiť právnu istotu, pokiaľ ide o rozsah, podmienky a postupy týkajúce sa konzulárnej ochrany, a optimalizovať využitie zdrojov, a to aj v časoch krízy,

zaviesť opatrenia koordinácie a spolupráce potrebné na posilnenie každodennej konzulárnej ochrany nezastúpených občanov EÚ a venovať sa otázke finančnej kompenzácie za poskytnutie konzulárnej ochrany v krízových situáciách.

Kontext

Zmluvy EÚ zaručujú všetkým občanom EÚ právo na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o ochranu poskytovanú diplomatickými a konzulárnymi orgánmi akéhokoľvek členského štátu, keď cestujú alebo žijú mimo EÚ a ich členský štát tam nemá zastúpenie [pozri článok 20 ods. 2 písm. c) a článok 23 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; článok 46 Charty základných práv EÚ]. V takmer všetkých krajinách na svete nemá aspoň jeden členský štát EÚ svoje zastúpenie.

Vo svojej správe o občianstve z októbra 2010 (pozri IP/10/1390 a MEMO/10/525) sa Komisia, prostredníctvom návrhu legislatívnych opatrení a lepšieho informovania občanov na osobitnej webovej stránke a účelových komunikačných opatrení, zaviazala zvýšiť účinnosť uplatňovania práva občanov EÚ na pomoc poskytovanú diplomatickými a konzulárnymi orgánmi všetkých členských štátov v tretích krajinách, a to aj v časoch krízy.

Ďalšie informácie

Webová stránka Európskej komisie o konzulárnej ochrane:

http://ec.europa.eu/consularprotection

Domovská stránka podpredsedníčky Viviane Redingovej, komisárky EÚ pre spravodlivosť:

http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/reding/index_en.htm

PRÍLOHA

Očakávania občanov EÚ týkajúce sa pomoci v rámci konzulárnej ochrany

Príslušné zmluvné ustanovenia

Článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

1. Týmto sa ustanovuje občianstvo Únie. Občanom únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho.

2. Občania Únie požívajú práva a podliehajú povinnostiam ustanoveným v zmluvách.

Majú okrem iného:

(…)

c) právo požívať na území tretej krajiny, v ktorej nie je zastúpený členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov ktoréhokoľvek členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu;

(…)

Tieto práva sa uplatňujú v súlade s podmienkami a obmedzeniami vymedzenými v zmluvách a opatreniami prijatými na ich vykonanie.

Článok 23 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Každý občan Únie má na území tretej krajiny, v ktorej sa nenachádza diplomatické zastupiteľstvo členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, právo na poskytnutie ochrany diplomatickými alebo konzulárnymi úradmi ktoréhokoľvek iného členského štátu a za tých istých podmienok ako štátni príslušníci daného štátu. Členské štáty prijmú potrebné ustanovenia a začnú medzinárodné rokovania potrebné na zabezpečenie tejto ochrany.

Rada môže v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po porade s Európskym parlamentom prijať smernice zavádzajúce opatrenia koordinácie a spolupráce potrebné na uľahčenie takejto ochrany.

Článok 46 Charty základných práv EÚ

Diplomatická a konzulárna ochrana

Každý občan Únie má na území tretej krajiny, v ktorej sa nenachádza zastúpenie členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, právo na poskytnutie ochrany diplomatickými alebo konzulárnymi orgánmi ktoréhokoľvek iného členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci takéhoto štátu.

1 :

Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site