Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia – Tlačová správa

Podľa správy má mobilita bulharských a rumunských pracovníkov celkovo pozitívny vplyv na hospodárstvo EÚ

Brusel 11. novembra 2011 – V dnešnej novej správe Európska komisia zdôrazňuje celkový pozitívny vplyv bulharských a rumunských pracovníkov (krajiny EÚ – 2) na hospodárstvo prijímajúcich krajín. Títo pracovníci prispeli k zastúpeniu rôznych zručností, ako aj k zaplneniu pracovných miest v sektoroch s nedostatkom pracovných síl, napríklad v stavebníctve a domácich sektoroch stravovacích služieb. V odhadoch sa tiež ukazuje pozitívny dlhodobý vplyv voľného pohybu rumunských a bulharských pracovníkov na HDP EÚ, s rastom okolo 0,3 % v krajinách EÚ – 27 (0,4% v krajinách EÚ – 15). Vo výskume sa tiež uvádza, že nedošlo k žiadnemu významnému vplyvu na nezamestnanosť a platy miestnych pracovníkov v prijímajúcich krajinách: v krajinách EÚ – 15 sú podľa výskumov platy v priemere iba o 0,28 % nižšie než by boli bez mobility krajín EÚ – 2. V správe sa tiež zdôrazňuje, že neexistuje žiadny dôkaz o neprimeranom využívaní dávok a iných výhod občanmi migrujúcimi v poslednom období v rámci EÚ a že vplyv nedávnych prílevov na vnútroštátne verejné financie je zanedbateľný alebo pozitívny.

László Andor, eurokomisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie v rozhovore s novinármi mimo hlavného programu konferencie vo Viedni zdôraznil pozitívny vplyv mobility a povedal: „Mobilita medzi krajinami ponúka skutočné možnosti a hospodárske výhody pre hostiteľské krajiny ako aj pre EÚ ako celok. Vidíme, že geografická mobilita v podstatnej miere závisí od trendov hospodárstva a miesta výskytu pracovných príležitostí.“ Vyjadril tiež silné želanie, aby sa zrušili všetky obmedzenia na pracovnom trhu a dodal: Obmedziť voľný pohyb pracovníkov v Európe nie je odpoveďou na vysokú nezamestnanosť. Potrebujeme zamerať naše snahy na tvorbu nových pracovných príležitostí.“

Mobilita po rozšírení možno predstavovala hospodárske a sociálne náklady pre prijímajúce krajiny, ale aj pre vysielajúce krajiny, ktoré strácajú výrobnú kapacitu. Komisia je však presvedčená, že obmedzením pracovnej mobility by sa mohla krátkodobo časť týchto nákladov znížiť, z dlhodobého hľadiska sa ale musí nerovnováha na pracovnom trhu riešiť osobitnými politikami. Existujú dôkazy o tom, že prechodné opatrenia mali obmedzený účinok na mobilitu v EÚ a že prílevy sú viac ovplyvňované faktormi ako napríklad dopytom po pracovnej sile alebo jazykovými zručnosťami. Skúsenosti s rozšírením v roku 2004 tiež ukázali, že obmedzovať voľný pohyb pracovníkov môže mať negatívne účinky, napríklad na rast nelegálnej práce.

Hlavné destinácie bulharských a rumunských pracovníkov boli Taliansko a Španielsko a v údajoch sa uvádza, že koncom roku 2010 žilo v porovnaní s rokom 2006 dvakrát toľko Bulharov a Rumunov (2,9 milióna) v krajinách EÚ – 25. V relatívnom vyjadrení zároveň predstavujú štátni príslušníci krajín EÚ – 2, žijúci v členskom štáte EÚ – 25, iba 0,6 % celkovej populácie krajín EÚ – 25. Najvyšší podiel je na Cypre (4,1 %), v Španielsku (2,2 %) a v Taliansku (1,8 %). Okrem toho je miera zamestnanosti krajín EÚ – 2 (63 %) podobná miere zamestnanosti krajín EÚ – 25 (65 %). Od hospodárskeho poklesu si však štátni príslušníci krajín EÚ – 2, ktorí prišli do prijímajúcej krajiny, pracovné miesto hľadajú ťažšie: okolo 16 % bolo nezamestnaných v roku 2010 v porovnaní s 9 % v roku 2007. Je zrejmé, že ľudia sťahujúci sa za prácou z krajín EÚ – 2 zohrávali veľmi malú úlohu na kríze trhu práce, ktorá je priamym následkom finančnej a hospodárskej krízy, ako aj štrukturálnych problémov trhu práce.

Správa Komisie bude slúžiť ako základ, na ktorom bude Rada vykonávať hodnotenie, ako fungovali prechodné opatrenia týkajúce sa voľného pohybu bulharských a rumunských pracovníkov v praxi.

Súvislosti

Prostredníctvom aktu o pristúpení z roku 2005 môžu krajiny EÚ – 25 dočasne obmedziť voľný prístup bulharských a rumunských pracovníkov na svoje trhy práce, aby sa pripravili na plnú pracovnú mobilitu EÚ. Celkové sedemročné prechodné obdobie sa delí na tri fázy:

Prvé dva roky: vnútroštátnym právom ostatných členských štátov sa reguluje prístup bulharským a rumunským pracovníkom na ich trhy práce.

Nasledujúce tri roky: členské štáty môžu pred ukončením prvej fázy predĺžiť vnútroštátne opatrenia, ak o tom informujú Komisiu, v opačnom prípade platí zákon EÚ, ktorým sa zaručuje voľný pohyb pracovnej sily.

Posledné dva roky: členský štát, ktorý si na konci druhej fázy zachová vnútroštátne opatrenia, môže v prípade vážnych narušení svojho trhu práce alebo v prípade hrozby narušenia tohto trhu a po tom, čo informuje Komisiu, naďalej uplatňovať tieto opatrenia až do konca sedemročného obdobia po dátume pristúpenia.

Členské štáty môžu prostredníctvom ochrannej doložky a v rámci sedemročného obdobia znovu zaviesť obmedzenia v prípade vážnych narušení trhu práce alebo v prípade hrozby takéhoto narušenia.

Súčasná druhá fáza prechodných opatrení skončí v decembri 2011. V súčasnosti stále obmedzuje desať členských štátov (BE, DE, IRL, FR, IT, MT, NL, AT, LU, UK) prístup bulharským a rumunským pracovníkom. Obmedzenia si po 31. decembri 2011 môžu ponechať iba v prípade, že do 31. decembra informujú komisiu o vážnom narušení (alebo hrozbe narušenia) trhu práce. Rumunskí pracovníci čelia tiež obmedzeniam prístupu k španielskemu trhu práce potom, čo Komisia schválila žiadosť Španielska obmedziť svoj trh práce rumunským pracovníkom do 31. decembra 2012 z dôvodu vážnych narušení svojho trhu práce. (IP/11/960)

Prechodné opatrenia neodvolateľne skončia 31. decembra 2013.

Odkaz na správu EK o fungovaní prechodných opatrení o voľnom pohybe bulharských a rumunských pracovníkov:

http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=7204&langId=en

Ďalšie informácie: http://ec.europa.eu/social/free-movement-of-workers

Pozri tiež MEMO/11/773

Kontaktné osoby:

Cristina Arigho +32 22985399

Maria Javorova +32 22998903


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site