Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia – Tlačová správa

Energetika: Komisia stanovila nové bezpečnostné normy pre ťažbu ropy a zemného plynu z morského dna

Brusel 27. októbra. Pravdepodobnosť vzniku rozsiahlej havárie v európskych vodách je aj naďalej neprijateľne veľká. Zavedením prísneho bezpečnostného režimu je možné znížiť riziko takejto nehody na absolútne minimum. Ak sa preventívne príjme účinný plán reakcie na núdzové situácie, je možné vo výraznej miere znížiť škody, ktoré by v dôsledku nehody postihli pobrežné ekonomiky a životné prostredie. Preto dnes Európska komisia navrhla nový právny predpis, ktorý zabezpečí, že ťažobné spoločnosti budú v celej EÚ dodržiavať najprísnejšie bezpečnostné, zdravotné a environmentálne normy na svete.

Komisár pre energetiku Günther Oettinger uviedol: „V súčasnosti sa väčšina plynu a ropy v Európe ťaží z morského dna, často v ťažkých zemepisných a geologických podmienkach. Vzhľadom na rastúci dopyt po energii budeme potrebovať všetky zásoby ropy a zemného plyn, ktoré sa nachádzajú pod hladinou našich morí. Treba však zabrániť takým haváriám, ako bola explózia plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive. Zabezpečenie najlepších priemyselných postupov vo všetkých podmorských operáciách je absolútnou nevyhnutnosťou. Dnešný návrh je dôležitým krokom smerom k bezpečnejším podmorským ťažobným činnostiam, ktorý prinesie úžitok občanom a ochráni životné prostredie.„

Janez Potočnik, komisár pre životné prostredie, povedal: „Poučili sme sa z minuloročnej havárie plošiny Deepwater Horizon. Návrh nariadenia, ktorý dnes predkladáme, nám pomôže, aby sme v budúcnosti predišli podobným haváriám vo všetkých morských vodách, nad ktorými členské štáty vykonávajú súdnu právomoc. Vyššia bezpečnosť bude prínosom nielen pre životné prostredie, ale aj pre podniky, ktoré budú môcť vykonávať svoje činnosti v predvídateľnom právnom rámci. Z minulých nehôd jasne vyplýva, že prevencia je lepšia ako liečba.“

Nový návrh nariadenia stanovuje jasné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na celý životný cyklus všetkých prieskumnými a výrobných činnosti, od naplánovania až po konečné odstránenie ťažobného zariadenia. Európske spoločnosti budú musieť pravidelne posudzovať a kontinuálne zlepšovať bezpečnostné normy pre ťažobné činnosti z morského dna, na čo budú dohliadať vnútroštátne regulačné úrady. Tento nový prístup povedie k vytvoreniu európskeho hodnotenia rizika, ktoré sa bude priebežne aktualizovať, berúc do úvahy nové technológie, know-how a riziká. Nové nariadenie obsahuje požiadavky na účinnú prevenciu veľkých havárií a ich riešenie.

  • Poskytovanie licencií. Orgány členských štátov, ktoré udeľujú licencie, budú musieť zabezpečiť, že iba subjekty s dostatočnými technickými a finančnými možnosťami, ktoré sú potrebné na kontrolu bezpečnosti podmorských činností a ochranu životného prostredia, budú môcť hľadať a ťažiť ropu a plyn vo vodách EÚ.

  • Nezávislí overovatelia. Technické riešenia, ktoré predloží spoločnosť a ktoré sú kľúčové z hľadiska bezpečnosti zariadenia, musí overiť nezávislá tretia strana pred uvedením zariadenia do prevádzky a následne ho pravidelne kontrolovať.

  • Povinné ex-ante plánovanie reakcie na núdzové situácie. Spoločnosti budú musieť pred začiatkom prieskumu alebo ťažobných činností pripraviť správu o závažných rizikách, ktorá bude obsahovať hodnotenie rizika a plán reakcie na núdzové situácie. Tieto správy budú podliehať schváleniu vnútroštátnych orgánov.

  • Inšpekcie. Nezávislé vnútroštátne orgány zodpovedné za bezpečnosť zariadení budú overovať ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti, ochrany životného prostredia a pripravenosti na núdzové situácie (vrtné súpravy a plošiny, ako aj činnosti, ktoré sa na nich vykonávajú). Ak spoločnosť nebude spĺňať minimálne normy, príslušný orgán pristúpi k presadeniu pravidiel a/alebo sankciám. Poslednou možnosťou je zákaz vrtných alebo ťažobných činností spoločnosti.

  • Transparentnosť. Občania budú mať k dispozícii porovnateľné informácie o štandardoch, ktorými si riadia činnosti v sektore ťažby ropy a plynu, a o aktivitách príslušných vnútroštátnych orgánov. Tieto informácie budú zverejnené na ich internetových stránkach.

  • Reakcia v prípade núdzových situácií. Spoločnosti pripravia na základe vyhodnotení rizika, ktoré sa týkajú ich vrtných súprav a plošín, plány reakcie na núdzové situácie a budú mať priebežne pripravené zdroje, ktoré sú na realizáciu takejto reakcie potrebné. Členské štáty v plnej miere zohľadnia tieto plány pri zostavovaní vnútroštátnych plánov reakcie na núdzové situácie. Spoločnosti a vnútroštátne orgány budú tieto plány pravidelne testovať.

  • Zodpovednosť. Spoločnosti ťažiace plyn a ropu budú v plnej miere zodpovedať za environmentálne škody spôsobené na chránených morských druhoch a prírodných biotopoch Pokiaľ ide o škodu na vodách, geografická zóna sa rozšíri na všetky námorné vody EÚ vrátane výhradných hospodárskych zón (až do vzdialenosti 370 km od pobrežia) a na kontinentálny šelf v tých oblastiach, nad ktorými prímorské členské štáty vykonávajú svoju súdnu právomoc. V súčasnosti sa právny rámec EÚ upravujúci zodpovednosť za škodu na vodách obmedzuje len na teritoriálne vody (približne 22 km od pobrežia).

  • Medzinárodný rozmer. Komisia bude spolupracovať so svojimi medzinárodnými partnermi, aby podporila globálne zavedenie týchto najprísnejších bezpečnostných noriem.

  • Skupina námorných orgánov EÚ. Inšpektori členských štátov budú spolupracovať, aby zabezpečili účinnú výmenu osvedčených postupov a prispeli tak k rozvoju a zlepšeniu bezpečnostných noriem.

Pozadie

Ropa a plyn sa v Európe ťažili z morského dna od 70. rokov 20. storočia. V súčasnosti pochádza 90 % ropy a 60 % plynu v EÚ a v Nórsku z podmorských ložísk. V európskych vodách je v súčasnosti v prevádzke viac ako 1 000 zariadení na ťažbu ropy alebo plynu. Aj keď sa najväčšia časť produkcie realizuje v regióne Severného mora a väčšina ropy pochádza zo Spojeného kráľovstva a Nórska, mnohé morské regióny EÚ prejavili rastúci záujem o ťažbu. Trinásť členských štátov (Spojené kráľovstvo, Holandsko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Španielsko, Grécko, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, Malta a Cyprus) udelilo licencie na ťažbu ropy a plynu z morského dna.

Ťažobné spoločnosti sa v rôznych členských štátoch riadia rôznymi environmentálnymi, zdravotnými a bezpečnostnými normami. Právne predpisy EÚ doteraz neupravovali všetky aspekty činnosti ťažobných spoločností a vnútroštátna právna úprava sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Napriek tomu, že niekoľko štátov podniklo po katastrofách v Severnom mori v 80-tych rokoch kroky na reformu svojich systémov, v EÚ aj naďalej existuje veľké riziko vážnych havárií. Za posledných 30 rokov došlo vo svete k minimálne 14 závažným nehodám (ako napríklad explózie alebo úplná strata plošín), z toho 5 sa udialo počas posledných 10 rokov. Možné dôsledky veľkej havárie sú mimoriadne závažné. Ide o straty na životoch, veľké škody na životnom prostredí a nepriame škody pre pobrežné a morské odvetvia. Ako sme videli, katastrofa v rozsahu nehody v Mexickom zálive môže spôsobiť škody vo výške až 30 miliárd EUR.

V spojitosti s predloženým nariadením Komisia navrhuje, aby EÚ pristúpila k protokolu Barcelonského dohovoru, ktorý chráni Stredozemie pred znečistením spôsobeným prieskumom a ťažbou z morského dna (pozri IP/11/1261).

Ďalšie informácie:

http://ec.europa.eu/energy/oil/offshore/standards_en.htm

MEMO/11/740

Kontakty:

Marlene Holzner (+32 2 296 01 96)

Nicole Bockstaller (+32 2 295 25 89)

Joseph Hennon (+32 2 29 53593)

Monica Westerén (+32 2 2991830)


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website