Navigation path

Left navigation

Additional tools

Konkurencieschopný priemysel – kľúč k oživeniu hospodárstva

European Commission - IP/11/1192   14/10/2011

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

Európska komisia – Tlačová správa

Konkurencieschopný priemysel – kľúč k oživeniu hospodárstva

Brusel 14. októbra 2011 – Európska komisia dnes predstavila oznámenie „Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti“, v ktorom sa špecificky zaoberá konkurencieschopnosťou priemyslu jednotlivých členských štátov.

Oživovanie hospodárstva EÚ prebieha relatívne pomaly a ide stále o krehký proces. Prejavuje sa to na zhoršenej nálade celého európskeho hospodárstva. Z finančných trhov, zvyšovania cien energií a nerastných surovín a potreby rozpočtovej konsolidácie okrem toho vyplývajú jasné riziká negatívneho vývoja. Priemysel EÚ je však v dobrom stave a má potenciál stimulovať európske hospodárstvo späť k rastu.

Medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely: priemerná produktivita práce vo výrobe sa pohybuje od takmer 125 % hrubej pridanej hodnoty na zamestnanca v Írsku až pod 20 % v Bulharsku. Podiel inovatívnych podnikov kolíše od 80 % v Nemecku až po 25 % v Lotyšsku. Najlepšie výsledky priaznivej regulácie pre podnikanie má Fínsko, pričom Taliansko je na poslednej pozícii. V reakcii na tieto skutočnosti sa v dnešnom oznámení členské štáty vyzývajú, aby promptne zaviedli opatrenia, vďaka ktorým posilnia svoju konkurencieschopnosť a ktoré budú v súlade s politikou eura a vnútorného trhu.

Toto vyžaduje od členských štátov robustné a koordinované priemyselné politiky a politiky MSP. S týmto cieľom je Komisia pripravená na podporu a monitorovanie štrukturálnych zlepšení, pretože európske hospodárstvo sa urýchlene potrebuje vrátiť na cestu rastu.

Podpredseda Európskej komisie Antonio Tajani, zodpovedný za priemysel a podnikanie, uviedol: Európsky priemysel je v dobrom stave a pripravený súťažiť. Spomalenie oživovania by však malo byť impulzom pre ešte intenzívnejšiu politickú prioritizáciu konkurencieschopnosti a rastu. Potrebujeme štrukturálne reformy, ktoré sa budú zameriavať na rozvinutie plného potenciálu našich podnikateľov, hlavných aktérov hospodárskeho oživenia“.

K dnešnému oznámeniu je priložená „Európska správa o konkurencieschopnosti 2011“ a správa „Výkonnosť a politika členských štátov v oblasti konkurencieschopnosti“. Viac informácií nájdete na:

Priemyselná konkurencieschopnosť: „Priemyselná politika vo veku globalizácie“

Kľúčové oblasti činnosti

Zvyšovanie globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu je nevyhnutné, pretože 75 % vývozu EÚ pochádza od vyrábajúcich firiem, ktoré tiež tvoria 80 % priemyselného výskumu a vývoja. V oznámení sa určili tieto kľúčové oblasti, v ktorých by mohla byť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ ešte viac posilnená, aby sa dosiahol významný pokrok smerom k naplneniu cieľov stratégie Európa 2020:

(1) uľahčenie štrukturálnych zmien v hospodárstve s cieľom smerovať k odvetviam, ktoré budú vo väčšej miere založené na inováciách a znalostiach, ktoré majú vyšší rast produktivity a ktoré boli v menšej miere negatívne poznamenané globálnou hospodárskou súťažou (ako napríklad ekologické odvetvie, elektrické a optické zariadenia);

(2) umožnenie inovácií v odvetviach, najmä spájaním nedostatkových zdrojov, znižovaním roztrieštenosti systémov podpory inovácií a zvyšovaním zamerania trhu na výskumné projekty. Očakáva sa napríklad, že trhy s kľúčovými aktivačnými technológiami (napr. nanotechnológie, pokrokové materiály, priemyselné biotechnológie) do roku 2015 narastú o 50 %, čím sa vytvoria tisícky nových pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou;

(3) podpora udržateľnosti a účinnosti zdrojov, najmä podporou inovácií a používaním čistejších technológií, zabezpečením spravodlivého prístupu k nerastným surovinám a energiám a ich nedeformovaných cien a modernizovaním a prepájaním energetických distribučných sietí;

(4) zlepšovanie podnikateľského prostredia, najmä znižovaním administratívneho zaťaženia podnikov a podporovaním hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi služieb, ktorí využívajú širokopásmové pripojenie, energiu a dopravnú infraštruktúru;

(5) využívanie výhod jednotného trhu podporou služieb využívajúcich inovácie a plným implementovaním právnych predpisov v oblasti jednotného trhu, najmä smernice o službách; úplná implementácia smernice o službách by mohla priniesť v celej EÚ hospodárske zisky takmer 140 miliárd EUR, čo predstavuje potenciál rastu 1,5 % HDP;

(6) podpora malých a stredných podnikov (MSP), najmä podporovaním prístupu k financiám, zjednodušením internacionalizácie a prístupom k trhom a zabezpečením, že verejné správy zredukujú lehoty pre platby.

Hlavné výsledky správ

  • Produktivita práce (na zamestnanú osobu vo výrobe): Miera produktivity je v Írsku, Holandsku, Rakúsku, Fínsku, Belgicku, Luxembursku a Švédsku vyššia ako priemer EÚ a na Slovensku, v Poľsku, Slovinsku, na Cypre, v Maďarsku, Českej republike, Portugalsku, Estónsku, Litve, Rumunsku, Lotyšsku a Bulharsku je naopak nižšia.

  • V EÚ je málo mladých inovačných podnikov: Spoločnosti v EÚ majú horší výkon, pokiaľ ide o uplatnenie a komerčné využitie výskumu a inovácií v porovnaní so Spojenými štátmi a Japonskom. Podiel inovačných podnikov medzi všetkými podnikmi je obzvlášť vysoký v Luxembursku, Nemecku, Belgicku a Portugalsku, zatiaľ čo v Maďarsku, Poľsku, Lotyšsku a Litve je nízky.

  • Priemysel je čoraz viac prepojený so službami: Najmä služby podnikov náročné na znalosti podniky čoraz viac využívajú ako priame a nepriame vstupy, čo predstavuje až 9 % vývozu EÚ-12 a 18 % vývozu EÚ-15.

  • Priemysel EÚ zlepšuje efektívnosť nerastných surovín: Čoraz viac používa recyklované a inovačné náhradné materiály, prístupnosť a cenová dostupnosť neenergetických nerastných surovín je však rozhodujúca pre konkurencieschopnosť viacerých výrobných odvetví v EÚ, ktoré sú náročné na nerastné suroviny.

  • Výkonnosť priemyslu: EÚ je vedúcim činiteľom v mnohých prípadoch, vo všeobecnosti pred Spojenými štátmi a približuje sa k Japonsku. Medzi členskými štátmi a priemyselnými odvetviami EÚ sú však významné výkonnostné rozdiely.

  • Vládna regulácia priaznivá pre podnikanie: Do skupiny krajín, v ktorých je znížené bremeno, patria Luxembursko, Fínsko, Estónsko, Cyprus, Dánsko a Švédsko, pričom sa podniky najčastejšie sťažujú v Belgicku, Portugalsku, Grécku, Maďarsku a Taliansku. Pre ďalšie podrobnosti pozri MEMO/11/702.

Kontext

Komisia začala realizovať ako súčasť stratégie Európa 2020 novú priemyselnú politiku1, ktorá kladie dôraz na opatrenia potrebné na zvýšenie príťažlivosti Európy ako miesta pre investície a výrobu a ktorej súčasťou je záväzok pravidelne monitorovať politiky členských štátov v oblasti konkurencieschopnosti.

Výročná „Európska správa o konkurencieschopnosti“ a správa „Výkonnosť a politika členských štátov v oblasti konkurencieschopnosti“ prispeje k hodnoteniu členských štátov v širšom rámci európskeho semestra a stratégie Európa 2020.

Viac informácií

Oznámenie „Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti“

„Európska správa o konkurencieschopnosti 2011“

Správa „Výkonnosť a politika členských štátov v oblasti konkurencieschopnosti 2011“

MEMO/11/701 Oznámenie „Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti“

MEMO/11/702 „Prehľad o konkurencieschopnosti 27 členských štátov“

Priemyselná konkurencieschopnosť: „Priemyselná politika vo veku globalizácie“

http://ec.europa.eu/enterprise/policies/industrial-competitiveness/industrial-policy/index_en.htm

Stratégia Európa 2020 a európsky semester

http://ec.europa.eu/europe2020/index_sk.htm

Kontaktné údaje:

Carlo Corazza +32 2 295 17 52

Andrea Maresi +32 2 299 04 03

1 :

Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie. Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu. KOM(2010) 614.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website