Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Nový prehľad výsledkov inovácie v Únii: napriek pokroku v mnohých členských štátoch majú hlavní konkurenti lepšie výsledky ako EÚ

Commission Européenne - IP/11/114   01/02/2011

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

IP/11/114

V Bruseli 1. februára 2011

Nový prehľad výsledkov inovácie v Únii: napriek pokroku v mnohých členských štátoch majú hlavní konkurenti lepšie výsledky ako EÚ

EÚ sa nedarí prekonať medzeru v inovačnej výkonnosti medzi EÚ a jej hlavnými medzinárodnými konkurentmi, ktorými sú Spojené štáty a Japonsko. Hoci vo väčšine členských štátov EÚ sú trendy napriek hospodárskej kríze sľubné, pokrok nie je dostatočne rýchly. EÚ má síce naďalej zreteľný náskok pred rozvíjajúcimi sa hospodárstvami Indie a Ruska, Brazília však vykazuje stály pokrok a Čína sa rýchlo približuje. V rámci EÚ je najvýkonnejšie Švédsko, za ním nasleduje Dánsko, Fínsko a Nemecko. Ďalšiu skupinu tvoria Spojené kráľovstvo, Belgicko, Rakúsko, Írsko, Luxembursko, Francúzsko, Cyprus, Slovinsko a Estónsko v uvedenom poradí. Sú to niektoré z najvýznamnejších záverov prehľadu výsledkov inovácie v Únii za rok 2010, ktorý dnes zverejnila Európska komisia. Ide o prvé vydanie v rámci iniciatívy Únia inovácií (IP/10/1288) a nahrádza sa ním predchádzajúci európsky prehľad výsledkov inovácie. Tento prehľad výsledkov je zdrojom informácií nedávno zverejneného ročného prieskumu rastu (IP/11/22), ktorý má členským štátom pomôcť identifikovať slabé a silné stránky a zvýšiť výkonnosť v oblasti inovácií prostredníctvom ich národných programov reforiem Európa 2020.

„Z tohto prehľadu výsledkov vyplýva, že musíme zvýšiť úsilie pri vytváraní inovačnejšej Európy, aby sme dobehli našich hlavných konkurentov a opäť sa dostali na cestu silného a udržateľného rastu“, zdôraznil podpredseda Antonio Tajani, komisár pre priemysel a podnikanie.

„Tento nový a zlepšený prehľad výsledkov inovácie v Únii zdôrazňuje naliehavú potrebu inovácie v Európe. Inovácie majú pre úspešné moderné hospodárstvo taký kľúčový význam, ako voda pre život. Inovácie sú kľúčom pri tvorbe hospodárskej politiky a hlavným spôsobom vytvárania pracovných miest v hospodárstve. Tento prehľad výsledkov je teda základným stavebným kameňom stratégie Európa 2020. Od členských štátov chceme, aby ho využili na ďalšie budovanie svojich silných stránok a riešenie svojich slabých stránok“, uviedla Máire Geoghegan-Quinn, komisárka pre výskum, inovácie a vedu.

Prehľad výsledkov za rok 2010 je založený na 25 ukazovateľoch týkajúcich sa výskumu a inovácií a vzťahuje sa na 27 členských štátov EÚ, ako aj na Chorvátsko, Srbsko, Turecko, Island, bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, Nórsko a Švajčiarsko. Ukazovatele sú zatriedené do troch hlavných kategórií:

  • Predpoklady“, t. j. základné stavebné kamene, ktoré umožňujú realizáciu inovácií (ľudské zdroje, financie a podpora, otvorené, excelentné a atraktívne výskumné systémy),

  • Činnosti spoločností“, ktoré ukazujú, ako inovačné sú európske spoločnosti (investície spoločností, väzby a podnikanie, duševné aktíva) a

  • Výstupy“, ktoré ukazujú, akým spôsobom sa to transformuje do výhod pre hospodárstvo ako celok (inovátori, hospodárske účinky).

Pri porovnaní ukazovateľov za EÚ-27, Spojené štáty a Japonsko sa ukazuje, že EÚ-27 sa nedarí prekonať medzeru v inovačnej výkonnosti medzi EÚ a jej hlavnými konkurentmi.

Najväčšia medzera existuje v kategórii „Činnosti spoločností“, kde EÚ-27 zaostáva v oblasti spoločných publikácií verejného a súkromného sektora, vo výdavkoch podnikov na výskum a vývoj a v porovnaní s Japonskom v patentoch PCT (Zmluva o patentovej spolupráci). Dokazuje to, že medzera v oblasti európskeho výskumu a inovácií spočíva najmä v súkromnom sektore. Prioritou by preto malo byť vytváranie regulačných a iných rámcových podmienok, ktorými sa budú stimulovať väčšie investície súkromného sektora a zjednoduší sa využívanie výsledkov výskumu zo strany podnikateľského sektora, najmä prostredníctvom efektívnejšieho patentového systému. Táto medzera je mimoriadne veľká a rýchlo sa rozširuje v oblasti príjmov z licencií a patentov zo zahraničia. Ide o významný ukazovateľ hospodárskej dynamiky. Dokazuje, že hospodársky model a fungovanie vnútorného trhu v oblasti chránených znalostí v EÚ je potrebné zlepšiť. Tento ukazovateľ takisto dokazuje, že EÚ produkuje menej významných patentov (t. j. patentov, ktoré generujú značný príjem z tretích krajín) ako Spojené štáty a Japonsko a že EÚ nemá dostatočne dobrú pozíciu v sektore s vysokým globálnym rastovým potenciálom.

Naďalej významná medzera v počte osôb s ukončeným terciárnym vzdelaním sa mierne zmenšuje, pričom EÚ vykazuje relatívne vysoký rast.

EÚ-27 však prekonáva Spojené štáty vo verejných výdavkoch na výskum a vývoj a vo vývoze služieb založených na znalostiach.

Počas posledných piatich rokov bol v rámci ukazovateľov inovácií v EÚ-27 najväčší rast v oblasti otvorených, excelentných a atraktívnych výskumných systémov (medzinárodné vedecké spoločné publikácie, významné publikácie, študenti doktorandského štúdia z krajín mimo EÚ) a v oblasti duševných aktív (obchodné známky Spoločenstva, patenty PCT a dizajn Spoločenstva).

Celkovo si EÚ-27 udržuje vedúce postavenie pred Indiou a Ruskom. EÚ-27 však stráca časť svojho vedúceho postavenia pred Brazíliou a predovšetkým pred Čínou, ktorá naďalej rýchlo dobieha EÚ v inovačnej výkonnosti (pozri obrázok 1).

OBRÁZOK 1: POROVNANIE S HLAVNÝMI KONKURENTMI

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

V rámci prehľadu výsledkov sú členské štáty umiestnené do týchto štyroch skupín krajín (pozri obrázok 2):

  • Najlepší inovátori: Dánsko, Fínsko, Nemecko a Švédsko vykazujú výkonnosť vysoko nad priemerom EÚ-27.

  • Nasledujúci inovátori: Belgicko, Cyprus, Estónsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Rakúsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo vykazujú výkonnosť blízko priemeru EÚ-27.

  • Mierni inovátori: výkonnosť Chorvátska, Českej republiky, Grécka, Maďarska, Malty, Poľska, Portugalska, Slovenska, Španielska a Talianska sa nachádza pod priemerom EÚ-27.

  • Najslabší inovátori: výkonnosť Bulharska, Litvy, Lotyšska a Rumunska sa nachádza výrazne pod priemerom EÚ-27.

Obrázok 2: Inovačná výkonnosť členských štátov EÚ

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Poznámka: Priemerná výkonnosť sa meria pomocou zloženého ukazovateľa založeného na údajoch za 24 ukazovateľov v rozmedzí od 0 pre najnižšiu možnú výkonnosť po 1 pre najvyššiu možnú výkonnosť. V dôsledku časového posunu pri sprístupnení údajov vyjadruje priemerná výkonnosť za rok 2010 výkonnosť za roky 2008/2009.

Výkonnosť najlepších inovátorov dosahuje 20 % alebo viac výkonnosti EÚ-27, výkonnosť nasledujúcich inovátorov dosahuje menej ako 20 %, ale viac ako 10 % výkonnosti EÚ-27, výkonnosť miernych inovátorov dosahuje menej ako 10 %, ale viac ako 50 % výkonnosti EÚ-27, a výkonnosť najslabších inovátorov dosahuje 50 % alebo menej výkonnosti EÚ-27.

Súvislosti:

Po prijatí oznámenia inovácia v Únii v októbri 2010 sa európsky prehľad výsledkov inovácie – známy a uznávaný nástroj na hodnotenie inovačnej výkonnosti v členských štátoch EÚ – prepracoval a premenoval na prehľad výsledkov inovácie v Únii. Prehľad výsledkov inovácie v Únii vypracovalo z poverenia Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel Maastrichtské centrum ekonomického a sociálneho výskumu a odbornej prípravy pre inováciu a technológiu (UNU-MERIT) v spolupráci so Spoločným výskumným centrom Európskej komisie (JRC).

Celá správa je k dispozícii na týchto webových stránkach:

http://ec.europa.eu/enterprise/policies/innovation/facts-figures-analysis/index_en.htm

a http://www.proinno-europe.eu/metrics

Ďalšie informácie pozri v MEMO/11/56..

Inovácie v Únii

Európa 2020


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site