Navigation path

Left navigation

Additional tools

IP/10/918

V Bruseli 12. júla 2010

Komisia navrhuje balík opatrení s cieľom posilniť ochranu spotrebiteľov a zvýšiť dôveru, pokiaľ ide o finančné služby

Európska komisia dnes v rámci svojho úsilia budovať bezpečnejší a lepšie fungujúci finančný systém, vďaka ktorému by sa predišlo budúcej kríze a obnovila by sa dôvera spotrebiteľov, navrhla zmeny existujúcich európskych pravidiel s cieľom ďalej zdokonaľovať ochranu majiteľov bankových účtov a malých investorov. Komisia navyše otvorila verejnú konzultáciu o možnostiach, ako zlepšiť ochranu držiteľov poistných zmlúv, vrátane možnosti zriadenia systémov poistných záruk vo všetkých členských štátoch. Pre majiteľov bankových účtov dnes prijaté opatrenia znamenajú, že v prípade krachu ich banky by sa zabezpečilo rýchlejšie vrátenie ich peňazí (do siedmych dní), zvýšená miera krytia (až do 100 000 EUR) a lepšia informovanosť o tom, akým spôsobom sú chránení a kedy sú chránení. V prípade investorov, ktorí využívajú investičné služby, Komisia navrhuje rýchlejšie preplatenie náhrady, ak investičná spoločnosť nevráti investorove aktíva v dôsledku podvodu, nezákonného postupu v administratíve alebo prevádzkovej chyby. Maximálna výška náhrady môže dosiahnuť 20 000 až 50 000 EUR. Investori získajú aj lepšie informácie o tom, kedy by sa uplatňoval systém náhrad, a budú viac chránení pred spreneverou, ak ich aktíva má v držbe tretia strana (ako to bolo nedávno napríklad pri podvode v prípade Madoff). Návrhmi, ktoré sú v úplnom súlade so záväzkami EÚ prijatými v rámci skupiny G20, sa bude teraz zaoberať Európsky parlament a Rada ministrov.

Komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier vyhlásil: „Prijatie dnešného balíka je prejavom aktuálnych snáh Komisie budovať transparentný a zodpovedný európsky finančný systém, aby sa predišlo budúcim krízam a aby sa zabezpečilo ich riadenie. Európski spotrebitelia si zaslúžia viac. Potrebujú sa uistiť, že ich úspory, investície alebo poistné zmluvy budú chránené bez ohľadu nato, kde v Európe majú svoje sídlo alebo bydlisko. Aby sme tento zámer premenili na skutočnosť, vyzývam teraz Európsky parlament a Radu, aby dnešný balík schválili čo najskôr.“

Ochrana vašich úspor

Nedávna finančná kríza je opäť príkladom toho, ako veľmi sú banky ohrozené náhlymi výbermi vkladov, keď sú majitelia bankových účtov presvedčení, že ich úspory nie sú v banke v bezpečí a všetci ich chcú vybrať v tom istom čase. Od roku 1994 sa vďaka smernici 94/19/ES zaviedla pre majiteľov bankových účtov „záchranná sieť“ vo všetkých členských štátoch. Ak banka skončí svoju činnosť, majitelia účtov z tejto banky dostanú náhradu z národného systému ochrany vkladov, a to do určitej výšky krytia.

Keď v roku 2008 zasiahla svet finančná kríza, prijalo sa niekoľko rýchlych nápravných opatrení. Išlo hlavne o zvýšenie miery krytia na 100 000 EUR (v dvoch krokoch) a upustenie od možnosti mať uzavretú zmluvu o spolupoistení (teda že majiteľom bankových účtov by sa nepreplatila celá suma, ale museli by znášať určitý percentuálny podiel zo sumy, o ktorú prišli, dokonca aj v prípade, že by táto suma bola nižšia ako limit krytia). Keďže sa však zistilo, že existujúce systémy majú aj iné nedostatky, Komisia teraz predkladá návrh na úplne prepracovanie smernice z roku 1994 a chce sa uistiť, že sa z krízy poučíme.

Hlavné prvky návrhu sú tieto:

  • Zvýšená úroveň krytia: do konca tohto roku dosiahne až 100 000 EUR. To znamená, že 95 % všetkých majiteľov bankových účtov v EÚ dostane v prípade krachu ich banky svoje úspory späť. Krytie sa už teraz vzťahuje na malé, stredné a veľké podniky, ako aj na jednotlivé meny. Nevzťahuje sa na žiadne vklady finančných inštitúcií a verejných orgánov, štruktúrované investičné produkty ani na dlhopisy.

  • Rýchlejšie preplatenie: majiteľom bankových účtov sa preplatia sumy do siedmych dní. Toto opatrenie bude výrazným zlepšením v porovnaní so súčasným stavom, keď majitelia účtov musia čakať týždne, či dokonca mesiace, kým svoje peniaze dostanú späť. V záujme uľahčenia takéhoto rýchleho preplácania sa bude musieť zabezpečiť, aby orgány dozoru včas informovali manažérov systémov ochrany vkladov o problémoch bánk. Banky budú musieť uviesť vo svojich záznamoch, či sú vklady chránené alebo nie.

  • Menej byrokracie: ak žijete napríklad v Portugalsku a svoj účet máte v krachujúcej banke, ktorej ústredie sídli vo Švédsku, portugalský systém by vám preplatil sumu z vlastnej  iniciatívy a konal by ako váš kontaktný bod. Švédsky systém by sumu následne preplatil portugalskému. Tento nový postup by predstavoval značné zlepšenie v porovnaní so súčasnou situáciou, keď sa celá korešpondencia musí uskutočniť prostredníctvom systému krajiny, v ktorej sídli ústredie banky. Zníži sa tak aj byrokracia a zrýchli sa preplácanie súm.

  • Lepšia informovanosť: majitelia bankových účtov budú lepšie informovaní o krytí a fungovaní svojho systému prostredníctvom nového, ľahko zrozumiteľného štandardného vzoru, ako aj o svojich výpisoch z účtu.

  • Dlhodobé a zodpovedné financovanie: existujú obavy, že súčasné systémy ochrany vkladov nie sú riadne financované. Tento problém sa rieši vďaka dnešným návrhom, podľa ktorých sa má uplatňovať štvorfázový prístup. V prvej fáze spoľahlivú rezervu poskytuje spoľahlivé financovanie ex ante. V druhej fáze ho prípadne možno doplniť dodatočnými príspevkami ex post. Ak to stále nepostačuje, v tretej fáze si systémy môžu požičať obmedzenú sumu od iných systémov (tzv. „vzájomné pôžičky“). Štvrtá fáza sa využíva ako posledná možnosť, pri ktorej by sa ako pohotovostný plán museli prijať iné opatrenia financovania. Príspevky budú poskytovať banky, tak ako je to v súčasnosti. Ich výška sa však vypočíta na spravodlivejšom základe, keďže sa upravia vzhľadom na riziká, ktoré predstavujú jednotlivé banky.

Európania tak budú môcť využívať nielen lepšiu ochranu svojich úspor, ale odteraz si budú môcť vybrať aj najlepší produkt sporenia v akejkoľvek krajine EÚ bez toho, aby ich znepokojovali rozdiely v ponúkanej ochrane. Pre banky bude návrh prínosom preto, lebo budú môcť ponúkať konkurenčné produkty v celej EÚ bez toho, aby ich brzdili takéto rozdiely. Okrem toho budú z lepšieho financovania systémov ťažiť aj daňoví poplatníci, keďže sa výrazne zníži pravdepodobnosť štátnych zásahov.

Väčšina zlepšovacích opatrení by mohla nadobudnúť účinnosť už do roku 2012 a 2013 a uplatňovala by sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku potom, ako by sa začlenila do Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Pozri aj MEMO/10/318

Ochrana vašich investícií

Od roku 1997 smernica 97/9/ES o systémoch náhrad pre investorov chránila investorov, ktorí využívali investičné služby v Európe, a to poskytovaním náhrad v prípadoch, keď investičná spoločnosť nebola schopná vrátiť aktíva, ktoré patrili investorom. To sa môže stať napríklad v prípade podvodu alebo nedbanlivosti spoločnosti alebo chýb či problémov vo fungovaní systémov spoločnosti. Nejde o ochranu proti investičným rizikám ako takým. V súčasnosti sa v 27 členských štátoch EÚ uplatňuje 39 systémov náhrad pre investorov.

V uplynulých rokoch dostala Komisia mnoho sťažností týkajúcich sa uplatňovania smernice v niektorých členských štátoch. Tieto sťažnosti sa týkali napríklad financovania systémov, ktoré nepostačuje na vyplatenie nárokov, ale aj príliš dlho trvajúceho preplácania nárokov.

Cieľom dnešného návrhu je zabezpečiť väčšiu efektívnosť pravidiel ochrany investorov, rovnaké podmienky v súvislosti s typom finančných nástrojov, ktoré sú predmetom ochrany, ako aj primerané financovanie a potrebné opatrenia, vďaka ktorým sa zaistia náhrady pre investorov.

Hlavné prvky návrhu sú tieto:

  • Zvýšená úroveň krytia: súčasná minimálna výška náhrad pre investorov dosahuje 20 000 EUR. Podľa návrhu Komisie sa posunie na 50 000 EUR na investora.

  • Rýchlejšie preplatenie: podľa platných právnych predpisov môže trvať až niekoľko rokov, kým investorom preplatia akúkoľvek náhradu. To sa má na základe návrhu Komisie zmeniť, keďže investori dostanú náhradu najneskôr do deviatich mesiacov po krachu investičnej spoločnosti. Takýto časový rámec je však potrebný nato, aby príslušné orgány mohli prípad prešetriť a zistiť, v akej situácii sa nachádzajú jednotliví investori.

  • Lepšia informovanosť: investorom sa budú poskytovať jasnejšie a obsiahlejšie informácie o rozsahu, v akom sú kryté ich aktíva. Napríklad: do smernice nie je zahrnuté investičné riziko, teda investícia, ktorá stratí na hodnote v dôsledku poklesu na burze alebo v prípade, ak sa emitent dostane do konkurzu.

  • Dlhodobé a zodpovedné financovanie: od roku 1997 sa v členských štátoch vyskytlo niekoľko prípadov, keď financovanie systémov nepostačovalo na preplatenie náhrad za stratené aktíva investora. Na základe návrhu Komisie sa zavedie minimálna cieľová úroveň financovania, pričom sa financovanie musí zabezpečiť vopred v plnej miere. V prípade potreby si systémy môžu požičať obmedzenú sumu od iných systémov a ako poslednú možnosť môžu využiť iné opatrenia financovania (tzv. „vzájomné pôžičky“). Príspevky budú poskytovať investičné spoločnosti.

  • Rozsiahlejšia ochrana: v súčasnosti investori nie sú automaticky chránení, ak investičná spoločnosť využije na držbu aktív klienta služby správcu, ktorý je treťou stranou a ktorý nedodrží svoje záväzky a nevráti investované aktíva. Podobne aj držitelia podielových listov v investičných fondoch môžu utrpieť stratu, ak dôjde ku krachu depozitára alebo sekundárneho správcu fondu. Investičný podvod v prípade Madoff z roku 2008 je príkladom z nedávnej minulosti. Komisia v súčasnosti navrhuje, aby sa pokryli aj takéto situácie.

Väčšina zlepšovacích opatrení by mohla nadobudnúť účinnosť už do konca roku 2012 a uplatňovala by sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku potom, ako by sa začlenila do Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Pozri aj MEMO/10/319

Zlepšenie ochrany držiteľov poistných zmlúv

Systémy poistných záruk (SPZ) sa využívajú ako posledná možnosť a poskytujú spotrebiteľom ochranu, keď poisťovatelia nie sú schopní splniť svoje zmluvné záväzky. Ponúkajú ochranu proti riziku, že nedôjde k vyplateniu nárokov v prípade zatvorenia poisťovacej spoločnosti.

SPZ môžu poskytnúť ochranu tým, že spotrebiteľom vyplatia náhradu alebo zabezpečia pokračovanie platnosti ich poistnej zmluvy, napríklad prostredníctvom uľahčenia prevodu poistných zmlúv solventnému poisťovateľovi alebo samotnému systému záruk. Na rozdiel od bankového sektora a sektora cenných papierov neexistujú v súčasnosti na úrovni EÚ žiadne právne predpisy, ktoré by sa vzťahovali na systémy záruk v sektore poisťovníctva. Dvanásť členských štátov momentálne uplatňuje jeden alebo viacero SPZ, ktoré pokrývajú životné a/alebo neživotné poistenie. Tieto systémy sa líšia nielen z hľadiska ochrany a oprávnenosti, ale napríklad aj v tom, kedy majú zasiahnuť alebo ako majú byť financované.

Komisia dnes prijala bielu knihu, v ktorej uvádza rôzne možnosti, ako zabezpečiť spravodlivú a komplexnú ochranu spotrebiteľov v EÚ, a ako predísť tomu, aby v prípade krachu poisťovacej spoločnosti nemuseli za to platiť daňoví poplatníci. Komisia konkrétne navrhuje smernicu, na základe ktorej sa má zaistiť, aby systémy poistných záruk existovali vo všetkých členských štátoch a aby boli v súlade s minimálnym súborom požiadaviek. Biela kniha o systémoch poistných záruk sa predloží na konzultáciu a všetky zainteresované strany sa vyzývajú, aby vyjadrili svoje stanoviská a ďalšie pripomienky do 30. novembra 2010.

Pozri aj MEMO/10/320

Ďalšie informácie:

Systémy ochrany vkladov:

http://ec.europa.eu/internal_market/bank/guarantee/index_en.htm

Systémy náhrad pre investorov:

http://ec.europa.eu/internal_market/securities/isd/investor_en.htm

Systémy poistných záruk:

http://ec.europa.eu/internal_market/insurance/guarantee_en.htm


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website