Navigation path

Left navigation

Additional tools

Digitálna agenda: investície do digitálneho hospodárstva sú podľa správy Komisie kľúčom k budúcej prosperite Európy

European Commission - IP/10/571   17/05/2010

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

IP/10/571

Brusel, 17. mája 2010

Digitálna agenda: investície do digitálneho hospodárstva sú podľa správy Komisie kľúčom k budúcej prosperite Európy

Z dnes uverejnenej správy Európskej komisie o digitálnej konkurencieschopnosti vyplýva, že digitálne hospodárstvo Európy sa posilňuje a rozširuje o všetky hospodárske odvetvia a dotýka sa všetkých oblastí nášho každodenného života. Polovica rastu produktivity v Európe za posledných pätnásť rokov sa dosiahla vďaka informačným a komunikačným technológiám (IKT). Šesť Európanov z desiatich pravidelne používa internet. Avšak ak chce Európa plne využívať potenciálne výhody digitálneho hospodárstva, musí nastaviť latku vyššie a poskytnúť rýchlejšie širokopásmové pripojenie a internet, ktorému ľudia budú dôverovať, skvalitniť zručnosti občanov a ešte viac podporiť inováciu v oblasti IKT. Európska komisia navrhne špecifické opatrenia v týchto oblastiach vo svojej digitálnej agende pre Európu, vedúcej iniciatíve stratégie Európa 2020, ktorá sa má čoskoro spustiť.

Komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová uviedla: „Digitálne hospodárstvo Európy je kľúčové pre rast a prosperitu. IKT a vysokorýchlostný internet predstavujú pre náš život takú istú revolúciu ako rozvoj elektrických a dopravných sietí pred viac ako sto rokmi. Musíme ale podporiť ďalší rozvoj internetu, aby mali z digitálneho hospodárstva úžitok všetci obyvatelia.“

V správe sa analyzuje najnovší vývoj v oblasti IKT. Predstavuje jasný dôkaz toho, že vytvorením digitálnej agendy pre Európu, prvej vedúcej iniciatívy Európskej komisie, ktorá sa má čoskoro spustiť v rámci stratégie Európa 2020, sa dosiahne inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

Kľúčový hnací motor hospodárstva

V správe sa sektor IKT definuje ako kľúčový hnací motor európskeho hospodárstva. Od roku 1995 sa polovica rastu produktivity v EÚ dosiahla vďaka IKT a to prostredníctvom technologického pokroku a investícií do tohto odvetvia. Z údajov za obdobie 2004-2007 vyplýva, že investície začali nedávno prispievať k zvýšenej efektívnosti pre zvyšok hospodárstva. Pridaná hodnota odvetvia IKT predstavuje v európskom hospodárstve približne 600 miliárd EUR (4,8 % HDP). Toto odvetvie tvorí 25 % celkovej výšky obchodných investícií EÚ do výskumu a vývoja. Avšak výhody z IKT sú v USA omnoho väčšie. Európa musí podstúpiť štrukturálne reformy a potrebuje súdržnú digitálnu agendu, aby IKT dosiahli podobný vplyv.

Šesť Európanov z desiatich je online

Približne 60 % Európanov používa internet pravidelne a 48 % každodenne. Tento podiel sa dá prirovnať k USA, kde 56 % obyvateľstva používa internet každodenne a 65 % ho použilo za posledné tri mesiace. Avšak približne tretina obyvateľstva či už v EÚ (30 %) alebo v USA (32 %) ho nikdy nepoužila.

Existujú veľké sociálno-ekonomické a geografické rozdiely. Najmä staršie osoby, ľudia s nižším vzdelaním a s nižším príjmom používajú internet v menšej miere a sú menej zruční. Zvýšenie digitálnych zručností je kľúčové pri budovaní európskej digitálnej spoločnosti. Aj v tomto prípade je možné prirovnať EÚ k USA, aj keď internet sa u starších Američanov používa viac (v USA nikdy nepoužilo internet 46 % osôb starších ako 55 rokov, zatiaľ čo v EÚ ho nikdy nepoužilo 59 %). Naproti tomu sú rozdiely medzi sociálno-ekonomickými skupinami menej výrazné v Kórei a v Japonsku.

EÚ je najväčším svetovým trhom širokopásmového pripojenia

V roku 2009 bol trh širokopásmového pripojenia EÚ opäť najväčším na svete. Približne štvrtina občanov EÚ (24,8 %) má predplatené pevné širokopásmové pripojenie. Aj keď sa rýchlosti pripojenia zvyšujú, 80 % pevných širokopásmových pripojení v EÚ ponúka v súčasnosti rýchlosť nad 2 Mbps, a iba 18 % z nich ponúka rýchlosť nad 10 Mbps. Zatiaľ čo tieto rýchlosti sú dostačujúce pre základné internetové aplikácie, nestačia pri pokročilejších aplikáciách, ako napr. televízia na požiadanie. V stratégii Európa 2020 sa stanovili ambiciózne ciele, aby mali všetci Európania prístup k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou minimálne 30 Mbps. Na dosiahnutie vyšších rýchlostí by bolo potrebné prejsť na prístupové siete novej generácie. EÚ značne zaostáva v rozširovaní takýchto sietí v porovnaní s krajinami ako Kórea a Japonsko. Prechod na väčšiu širokopásmovú kapacitu predstavuje veľkú štrukturálnu výzvu pre celý sektor telekomunikácií.

Jednotný trh online

Okrem faktu, že zohráva významnú úlohu v európskom hospodárskom raste, internet predstavuje aj veľký potenciál na posilnenie jednotného trhu. Avšak úroveň elektronického obchodu (eCommerce) a elektronického podnikania (eBusiness) sa v jednotlivých členských štátoch líši a cezhraničné transakcie sú obmedzené. Aj keď 54 % používateľov internetu kupuje alebo predáva tovar prostredníctvom internetu, iba 22 % z nich využíva tieto služby z iných krajín EÚ. V USA je však elektronický obchod rozšírenejší, pričom online kupuje alebo predáva 75 % používateľov internetu. To je dôkazom toho, že Európe chýba ozajstný jednotný digitálny trh, ktorý je kľúčovým prvkom pri stimulácii rastu európskych malých a stredných podnikov a pri ponúkaní väčšieho výberu a konkurenčnejších cien spotrebiteľovi.

Úplné znenie správy, prehľady o krajinách, súvisiace štúdie a správy sú k dispozícii na tejto stránke:

http://ec.europa.eu/information_society/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=5789

Annex

Figure 1: ICT value added in % GDP (2007)

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Source: Eurostat and IPTS-JRC

Figure 2: Contribution of ICT and non-ICT sectors to total BERD intensity (% GDP, 2007)

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Source: IPTS-JRC

Figure 3 Broadband penetration rate, January 2010

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Source: Communication Committee

Figure 4: Fixed broadband lines by speed, January 2010

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Source: Communication Committee

Figure 5: FTTx deployment in the EU, US, Japan and South Korea

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Source: Commission Services on the basis of Point Topic

Figure 6: Domestic and cross-border Internet purchases, 2009 (in % of internet users during last year)

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Source: Eurostat Community Survey on ICT Usage by Households and by Individuals

Figure 7: Trend in % regular internet users in the EU, Iceland, Norway and Croatia, 2008-2009

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Source: Eurostat Community Survey on ICT Usage by Households and by Individuals

Figure 8: Internet use as a % of population (EU27) by usage frequency

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Source: Eurostat Community Survey on ICT Usage by Households and by Individuals


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website