Navigation path

Left navigation

Additional tools

Komisia začína stratégiu na urýchlenie rozvoja podunajskej oblasti

European Commission - IP/10/1687   09/12/2010

Other available languages: EN FR DE CS HU PL SL BG RO

IP/10/1687

V Bruseli 9. decembra 2010

Komisia začína stratégiu na urýchlenie rozvoja podunajskej oblasti

Európska komisia dnes predstavila svoj návrh stratégie EÚ pre podunajskú oblasť a jej 115 miliónov obyvateľov. Cieľom tejto iniciatívy je rozvíjať obrovský hospodársky potenciál a zlepšiť stav životného prostredia v tejto oblasti. Vytvorením rámca pre dlhodobú spoluprácu v súvislosti s celým radom otázok bude stratégia zohrávať kľúčovú úlohu pri zlepšovaní udržateľnej dopravy, prepájaní energetických systémov, ochrane životného prostredia a vodných zdrojov a podpore podnikateľského prostredia. Zameraním sa na udržateľný rast stratégia výraznou mierou prispeje aj k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020. Stratégia prinesie pridanú hodnotu zabezpečením súdržnosti medzi rôznymi oblasťami politiky a intenzívnejšiu spoluprácu medzi zúčastnenými štátmi. Keďže na realizáciu stratégie nie sú k dispozícii žiadne nové finančné prostriedky, užšie prepojenie programov prijatých štátmi podunajskej oblasti by malo viesť k tomu, že prostredníctvom 100 miliárd EUR vyčlenených pre tento región v súčasnom finančnom období sa dosiahne väčší vplyv. V rámci tejto stratégie sa navrhuje vymedzenie podunajskej oblasti za „makroregión“, zatiaľ iba druhý v poradí. Prvým makroregiónom je oblasť Baltského mora.

Európsky komisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn uviedol: „Počas obdobia konzultácií štáty podunajskej oblasti ukázali svoje odhodlanie vytvoriť nový makroregión na najvyššej úrovni. Stratégia a akčný plán, ktoré navrhujeme, vychádzajú z viac ako 800 podnetov pochádzajúcich zo samotnej oblasti. Som presvedčený, že zameraním sa na najdôležitejšie otázky, ku ktorým patrí mobilita, energetika, znečistenie, zamestnanosť a bezpečnosť, táto stratégia skutočne prispeje k budovaniu lepšej budúcnosti pre túto časť Európy. Tento druhý makroregión EÚ bude mať významný priekopnícky podiel na tejto forme spolupráce. Som presvedčený, že makroregionálny prístup môže priniesť vynikajúce výsledky, ktoré sme už videli v oblasti Baltského mora.“    

Podunajská oblasť združuje 14 krajín (osem z nich patrí k členským štátom EÚ), od Nemecka na západe po Ukrajinu na východe. Táto oblasť čelí výzvam, ku ktorým patrí nevyužitý potenciál lodnej dopravy, nedostatok cestných a železničných spojení, nekoordinované úsilie v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií a hrozby pre životné prostredie. Nedávna ekologická katastrofa spôsobená únikom toxického bahna v Maďarsku je jasným príkladom potreby spolupráce prekračujúcej hranice s cieľom predchádzať rozsiahlemu znečisteniu a bojovať proti účinkom takýchto katastrof.

Vzhľadom na skutočnosť, že mnohé tieto výzvy sú navzájom prepojené, je cieľom spolupráce v rámci makroregiónu dosiahnuť účinnejšiu koordináciu. Týmto prístupom sa nezavádzajú žiadne nové zákony alebo inštitúcie, ale sa skôr posilňujú väzby medzi rôznymi politikami a mnohými zúčastnenými stranami. Cieľom je slúžiť záujmom oblasti ako celku pri zohľadnení jej rozmanitosti.

Hoci stratégia nemá osobitné financovanie EÚ, pre región je už k dispozícii značné množstvo finančných prostriedkov prostredníctvom niekoľkých programov EÚ. Cieľom je využiť túto dostupnú pomoc – na obdobie rokov 2007 až 2013 bolo len v rámci politiky súdržnosti (Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky sociálny fond) vyčlenených 100 miliárd EUR – tak, aby sa zvýšil jej účinok a aby sa ukázalo, akým spôsobom môže makroregionálna spolupráca pomôcť pri riešení problémov na miestnej úrovni.

Súčasťou stratégie je podrobný akčný plán založený na štyroch pilieroch:

  • prepojenie podunajskej oblasti (napr. zlepšenie mobility, podpora udržateľných zdrojov energie a podpora kultúry a cestovného ruchu),

  • ochrana životného prostredia v podunajskej oblasti (napr. obnova kvality vody, riadenie rizík v oblasti životného prostredia a ochrana biodiverzity),

  • rozvíjanie prosperity v podunajskej oblasti (napr. rozvoj výskumnej kapacity, vzdelávania a informačných technológií, podpora konkurencieschopnosti podnikov a investovanie do zručností ľudí),

  • posilnenie podunajskej oblasti (napr. zvýšenie inštitucionálnej kapacity a prehĺbenie spolupráce zameranej na boj proti organizovanému zločinu).

Stratégia nie je finalizovaná, obsahuje však niekoľko časovo ohraničených cieľov zameraných na mobilizáciu úsilia vrátane:

  • do roku 2020 zvýšiť nákladnú dopravu na Dunaji o 20 %,

  • do roku 2020 znížiť obsah živín na účely obnovy ekosystémov Čierneho mora na úrovne z roku 1960,

  • do roku 2013 zabezpečiť prístup k širokopásmovému rýchlemu internetu pre všetkých občanov EÚ v regióne,

  • do roku 2020 zabezpečiť životaschopnú populáciu dunajských jeseterov.

Na dosiahnutie týchto cieľov obsahuje stratégia sériu opatrení, ktoré výrazne prispejú aj k dosiahnutiu všeobecnejších cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného a inteligentného rastu. K týmto cieľom patrí napríklad: modernizácia riečnych flotíl lodí; výstavba dvoch mostov cez Dunaj medzi Rumunskom a Bulharskom; podnietenie záujmu o podunajskú oblasť ako o turistickú destináciu; výstavba čistiarní odpadových vôd tam, kde je to potrebné; zriadenie spoločných výskumných centier a zlepšenie životných podmienok rómskych komunít.

Zoznam príkladov projektov stanovených v akčnom pláne je uvedený v prílohe.

Kontext:

Medzi zúčastnené krajiny patria tie, ktoré sú dnes súčasťou procesu dunajskej spolupráce (osem z nich patrí k členským štátom EÚ): Nemecko (najmä Bádensko-Württembersko a Bavorsko), Rakúsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Moldavsko a Ukrajina.

Komisia navrhuje stratégiu na žiadosť Európskej rady. Členské štáty žiadali, aby Európska komisia uľahčila vypracovanie stratégie a jej realizáciu.

Dnešný návrh je výsledkom verejnej konzultácie a série diskusií v rámci konferencií zúčastnených strán, na ktorých sa zúčastnili členské štáty, regionálne a miestne orgány a ďalšie zúčastnené strany. Očakáva sa, že členské štáty schvália stratégiu počas maďarského predsedníctva v prvej polovici roka 2011.

Ďalšie informácie:

http://ec.europa.eu/regional_policy/cooperation/danube/index_en.htm

Príloha:

K príkladom projektov predstavených v akčnom pláne patrí:

  • dokončenie prioritných projektov EÚ v oblasti dopravy (TEN-T), ktoré prechádzajú podunajskou oblasťou, napr. železničná os „Magistrála“ spájajúca Paríž a Budapešť cez Stuttgart, Ulm, Mníchov, Viedeň a Bratislavu;

  • podpora ekologických technológií a ochrana biologickej diverzity v oblasti (v povodí rieky Dunaj žije viac ako 300 druhov vtákov a je naliehavo potrebné zabezpečiť, aby ich existenciu neohrozilo priemyselné a poľnohospodárske znečistenie);

  • rozvoj spoločných máp povodňových rizík pre celý Dunaj na základe širokého zapojenia zúčastnených strán na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni;

  • zlepšenie navigácie na Dunaji vrátane rozvoja vnútrozemských prístavov na základe všeobecnej analýzy potrieb v oblasti dopravy a logistiky;

  • rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, napr. vodnej a geotermálnej energie;

  • modernizácia železníc medzi väčšími mestami;

  • realizácia projektu spolupráce Modrý Dunaj týkajúceho sa čistenia mestských odpadových vôd s cieľom znížiť obsah farmaceutických rezíduí vo vode;

  • realizácia ekologicky efektívnych výrobných procesov v malých podnikoch;

  • odmínovanie oblastí, pri ktorých je podozrenie, že sa tam môžu nachádzať míny.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website