IP/10/1527
V Bruseli 18. novembra 2010
Komisia predstavuje plán spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 orientovanej na budúcnosť
Európska komisia dnes uverejnila oznámenie „Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) do roku 2020 – zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“. Reforma sa zameriava na zvýšenie dynamiky, konkurencieschopnosti a účinnosti európskeho poľnohospodárskeho sektora pri napĺňaní vízie obsiahnutej v stratégii Európa 2020 – podpory udržateľného, inteligentného a inkluzívneho rastu. V dokumente sa načrtávajú tri možnosti ďalšej reformy. Po diskusii o týchto myšlienkach Komisia predloží formálne návrhy právnych predpisov v polovici roku 2011.
Pri dnešnom predstavovaní oznámenia komisár EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dacian Cioloş zdôraznil, aké je dôležité, aby SPP bola „zelenšia, spravodlivejšia, efektívnejšia a účinnejšia“. Ďalej uviedol: „SPP nie je len pre poľnohospodárov, je pre všetkých občanov EÚ – ako spotrebiteľov a platiteľov daní. Preto je dôležité, aby sme našu politiku navrhovali spôsobom pochopiteľnejším pre širokú verejnosť a objasňujúcim verejný prospech, ktorý poľnohospodári prinášajú spoločnosti ako celku. Európske poľnohospodárstvo potrebuje nielen obstáť v hospodárskej súťaži, ale musí byť konkurencieschopné aj z hľadiska životného prostredia.
V priebehu tohto roka Komisia usporiadala verejnú diskusiu a rozsiahlu konferenciu o budúcnosti SPP. Prevažná väčšina príspevkov sa sústredila na tri základné ciele SPP:
životaschopná výroba potravín (poskytovanie bezpečných a dostatočných dodávok potravín v kontexte rastúceho globálneho dopytu, hospodárskej krízy a oveľa vyššej nestability trhu prispievajúce k potravinovej bezpečnosti);
udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy (poľnohospodári často musia uprednostniť otázky životného prostredia pred ekonomickými úvahami – ale takéto náklady trh nekompenzuje);
udržiavanie územnej rovnováhy a diverzity vidieckych oblastí (poľnohospodárstvo zostáva významným hospodárskym a spoločenským motivačným činiteľom vo vidieckych oblastiach a významným faktorom pri udržiavaní aktívneho života na vidieku)
Oznámenie sa zaoberá budúcimi nástrojmi, ktoré by mohli byť vhodné na dosiahnutie týchto cieľov. Pokiaľ ide o priame platby, v oznámení sa načrtáva význam prerozdelenia, pretransformovania a lepšieho zamerania podpory založené na objektívnych a spravodlivých kritériách, ktoré ľahko pochopia platitelia daní. Tieto kritériá by mali byť tak ekonomické (zachytávajúce prvok „podpory príjmu“ priamych platieb), ako aj environmentálne (odrážajúce verejné statky poskytované poľnohospodármi) a podpora by mala byť lepšie zacielená na aktívnych poľnohospodárov. Spravodlivejšie rozdeľovanie finančných prostriedkov by sa malo organizovať v hospodársky a politicky prijateľnej forme s prechodným obdobím, aby sa bolo možné vyhnúť väčším narušeniam.
Jednou možnosťou by mohlo byť poskytnutie platieb na podporu základného príjmu (ktoré by mohli byť jednotné v rámci regiónov – ale nie paušálne v celej EÚ – a mohli by vychádzať z nových kritérií a podliehať určitému limitu); plus povinná environmentálna platba (ročná) za ďalšie akcie, ktoré presahujú základné pravidlá krížového plnenia (pokrytie zeleňou, striedanie plodín, trvalé pasienky alebo ekologické vyňatie pôdy z produkcie); plus platba za osobitné prírodné obmedzenia (vymedzené na úrovni EÚ) a doplňujúce sumy vyplácané formou opatrení na rozvoj vidieka; plus obmedzená možnosť „viazanej“ platby pri obzvlášť citlivých druhoch poľnohospodárskej výroby (podobná súčasnej možnosti zavedenej [v rámci článku 68] pri preskúmaní stavu SPP). Jednoduchá, špecifická schéma podpory by mala zlepšiť konkurencieschopnosť malých poľnohospodárskych podnikov, odstrániť byrokratické prekážky a prispieť k životaschopnosti vidieckych oblastí.
Pokiaľ ide o trhové opatrenia, ako sú verejné intervencie a podpory na súkromné skladovanie, je tu možno priestor na zefektívnenie a zjednodušenie a prípadné zavedenie nových prvkov, pokiaľ ide o zlepšenie fungovania potravinového reťazca. Hoci tieto mechanizmy boli tradičnými nástrojmi SPP, reformy postupne zlepšili trhovú orientáciu poľnohospodárstva EÚ a obmedzili ich úlohu na vykonávanie funkcie bezpečnostnej siete – do tej miery, že verejné zásoby sa prakticky zrušili. Kým ešte nedávno, v roku 1991, trhové opatrenia predstavovali 92 % vynaložených prostriedkov SPP, v roku 2009 sa na ne minulo len 7 %.
Politika rozvoja vidieka umožnila zlepšiť hospodársku, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť poľnohospodárskeho sektora a vidieckych oblastí, ale ozýva sa silné volanie po plnom integrovaní úvah súvisiacich so životným prostredím, zmenou klímy a inováciou do všetkých programov horizontálnym spôsobom. Pozornosť sa upriamuje na význam priameho predaja a miestnych trhov, ako aj špecifických potrieb mladých poľnohospodárov a nových účastníkov trhu Prístup iniciatívy LEADER sa bude ďalej integrovať. Aby sa dosiahla väčšia účinnosť, začína sa čoraz viac presadzovať prístup orientovaný na výsledky s prípadnými kvantifikovanými cieľmi. Jedným z nových prvkov budúcej politiky rozvoja vidieka by mal byť súbor nástrojov riadenia rizík na lepšie zvládanie neistoty trhov a nestability príjmu. Členské štáty by mali mať výber z možností na riešenie výrobných a príjmových rizík siahajúcich od nového stabilizačného nástroja pre príjmy kompatibilného s WTO až po posilnenie podpory nástrojov poistenia a vzájomných fondov. Ako pri priamych platbách, finančné prostriedky by sa mali znovu rozdeliť podľa objektívnych kritérií a zároveň by sa malo zamedziť výraznému narušeniu súčasného systému.
Oznámenie uvádza 3 možnosti budúceho smerovania SPP s cieľom reagovať na tieto vážne výzvy – 1) odstránenie najpálčivejších nedostatkov SPP pomocou postupných zmien; 2) dosiahnutie ekologickejšej, spravodlivejšej, efektívnejšej a účinnejšej SPP; a 3) odklon od podpory príjmov a trhových opatrení a sústredenie sa na ciele súvisiace s životným prostredím a zmenou klímy. Pri všetkých 3 možnostiach Komisia predpokladá udržanie súčasného systému 2 pilierov – 1. piliera (pokrývajúceho priame platby a trhové opatrenia, kde sú jasne definované pravidlá na úrovni EÚ) a 2. piliera (do ktorého patria viacročné opatrenia na rozvoj vidieka a kde sa rámec možností stanovuje na úrovni EÚ, ale konečný výber schém sa ponecháva na členské štáty alebo regióny pod spoločným riadením). Ďalším prvkom spoločným pre všetky 3 možnosti je myšlienka, že budúci systém priamych platieb nemôže vychádzať z historických referenčných období, ale mal by sa spájať s objektívnymi kritériami. „Súčasný systém má rôzne pravidlá pre EÚ-15 a EÚ-12, v čom nemôžeme po roku 2013 pokračovať,“ zdôraznil dnes komisár Cioloş. Ďalšie objektívne kritériá sú potrebné aj pre prideľovanie prostriedkov na rozvoj vidieka.
Ďalšie informácie:
príloha: opis troch všeobecných politických možností
webová stránka:
http://ec.europa.eu/agriculture/cap-post-2013/communication/index_en.htm
PRÍLOHA: OPIS TROCH VŠEOBECNÝCH POLITICKÝCH MOŽNOSTÍ
Priame platby | Trhové opatrenia | Rozvoj vidieka | |
Možnosť č. 1 | Zaviesť väčšiu spravodlivosť do rozdeľovania priamych platieb medzi členské štáty (a nemeniť súčasný systém priamych platieb). | Posilniť nástroje riadenia rizík. V prípade potreby zefektívniť a zjednodušiť existujúce trhové nástroje. | Zachovať orientáciu zvýšeného financovania na zdravotnú prehliadku na účely zvládnutia výziev súvisiacich so zmenou klímy, vodou, biodiverzitou a obnoviteľnou energiou a inováciami. |
Možnosť č. 2 | Zaviesť väčšiu spravodlivosť do rozdeľovania priamych platieb medzi členské štáty a podstatne zmeniť ich podobu. Priame platby by sa skladali zo: • základnej sadzby slúžiacej ako podpora príjmov; • povinnej dodatočnej pomoci na špecifický „ekologizujúci“ verejný tovar prostredníctvom jednoduchých, zovšeobecnených, každoročných a nezmluvných agroenvironmentálnych akcií založených na doplnkových nákladoch na realizáciu týchto akcií; • dodatočnou platbou na kompenzáciu osobitných prírodných obmedzení • a zo zložky dobrovoľnej viazanej podpory špecifickým sektorom a regiónom1. Zaviesť novú schému pre malých poľnohospodárov. Zaviesť stanovenie hornej hranice základnej sadzby a pritom zohľadniť aj príspevok veľkých poľnohospodárskych podnikov k zamestnanosti na vidieku. | V prípade potreby zlepšiť a zjednodušiť existujúce trhové nástroje. | Upraviť a doplniť existujúce nástroje, aby boli vo väčšom súlade s prioritami EÚ, pričom by sa podpora zameriavala na životné prostredie, zmenu klímy a/alebo reštrukturalizáciu a inovácie a na posilnenie regionálnych/miestnych iniciatív. Posilniť existujúce nástroje riadenia rizík a zaviesť nepovinný stabilizačný nástroj kompatibilný so Zelenou skrinkou WTO na kompenzáciu podstatných strát príjmov. Mohlo by sa zvážiť určité prerozdelenie finančných prostriedkov medzi členskými štátmi na základe objektívnych kritérií. |
Možnosť č. 3 | Postupne zastaviť priame platby v ich súčasnej forme. Namiesto toho poskytovať obmedzené platby za environmentálny verejný tovar a dodatočné platby za špecifické prírodné obmedzenia. | Zrušiť všetky trhové opatrenia s prípadnou výnimkou doložiek o narušení, ktoré by sa mohli aktivovať v obdobiach vážnych kríz | Opatrenia by sa zameriavali hlavne na aspekty zmeny klímy a životného prostredia. |
Toto by bolo rovnocenné s dnešnou viazanou podporou vyplácanou na základe článku 68 a s inými opatreniami viazanej pomoci.
