Navigation path

Left navigation

Additional tools

IP/10/1377

V Bruseli 26. októbra 2010

Nová štúdia Európskej komisie potvrdzuje, že pružná organizácia pracovného času pomáha zamestnávateľom aj zamestnancom

Dnes zverejnená štúdia Európskej komisie konštatuje, že pružná organizácia pracovného času je výhodná pre zamestnávateľov aj pre zamestnancov. Správa expertnej skupiny prichádza v čase, keď sa v Bruseli schádzajú ministri zodpovední za rodovú rovnosť na neformálnom stretnutí s cieľom rokovať o novej stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (IP/10/1149, MEMO/10/430).

Ukazuje sa, že pružná organizácia pracovného času, zariadenia starostlivosti o deti a iných závislých osôb, ako aj nároky na dovolenky umožňujú vyššiu zamestnanosť žien aj mužov, ako aj stabilnejšiu pôrodnosť,“ vyhlásila podpredsedníčka Viviane Redingová, komisárka EÚ pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo. V časoch spomaleného hospodárskeho rastu môže pružná organizácia pracovného času pomôcť ľuďom zotrvať v zamestnaní. Potrebujeme pokračovať v pokroku dosiahnutom v štruktúrach trhu práce, ktoré sú priaznivé pre rodiny. Flexibilita v organizácii pracovného času, ale aj rodová rovnosť sú dôležitými predpokladmi hospodárskeho oživenia.“

Expertná správa „Pružná organizácia pracovného času a rodová rovnosť“ poskytuje komplexný prehľad súčasnej praxe v 27 členských krajinách EÚ, ako aj v krajinách EHP-EZVO (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko). Zameriava sa na vnútornú flexibilitu (v rámci podnikov a organizácií), a to pokiaľ ide od dĺžku pracovného času (napríklad skrátený úväzok), ako aj o organizáciu pracovného času (napríklad flexibilný pracovný čas alebo časovo rozložené pracovné hodiny a pohyblivý čas začiatku a konca pracovného dňa). Správa obsahuje tieto hlavné závery:

1. V oblasti pružného pracovného času sú stále veľké rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi

  • flexibilita v dĺžke pracovného času je väčšmi rozšírená v severnej a západnej Európe, zatiaľ čo v Maďarsku, Litve, Českej republike, Estónsku, Bulharsku, na Slovensku, v Slovinsku a Rumunsku prevažuje 40-hodinový pracovný týždeň,

  • Dánsko, Švédsko, Nemecko, Fínsko a Nórsko sú pomerne vysoko v rebríčku pružnej organizácie práce, pričom o niečo viac než polovica všetkých zamestnancov využíva nejaký druh flexibility pracovného času.

2. Zvýšená flexibilita pracovného času nie je vždy prínosná z hľadiska rodovej rovnosti:

  • väčšmi individualizovaný pracovný čas má pozitívny vplyv na zamestnanosť žien a môže zamestnancom pomôcť nájsť si rovnováhu medzi prácou a osobným životom, avšak skrátený pracovný úväzok (ktorý využívajú najmä ženy), sa využíva prevažne v slabšie odmeňovaných sektoroch, kde sú možnosti kariérneho rastu a vzdelávania vo väčšine krajín malé,

  • dôležitú úlohu zohráva aj organizačná kultúra; dovtedy, kým sa flexibilita bude považovať za „ženský“ spôsob organizácie pracovného času, budú pružné schémy pracovného času skôr potvrdzovať rodové rozdiely, než ich meniť.

3. Najnovšie tendencie politiky v tejto oblasti ukazujú, že flexibilita pracovného času je súčasťou politického programu vo viacerých krajinách, hoci konkrétne ciele môžu byť rôzne:

  • niektoré krajiny (napríklad Česká republika a Litva) sa zameriavajú na flexibilitu ako na nástroj zvyšovania zamestnanosti (v počte jednotlivcov aj hodín),

  • skrátený pracovný úväzok sa čoraz viac využíva na podporu aktívneho starnutia; predovšetkým v severských krajinách je nedobrovoľný skrátený úväzok dôležitou témou vedúcou k politickým opatreniam, ktoré sa usilujú vytvoriť novú rovnováhu medzi flexibilitou a istotou,

  • konto pracovného času a dohodnutý ročný pracovný čas takisto tvoria súčasť aktuálneho politického programu (vo Fínsku, Nemecku a Luxembursku); v niektorých krajinách (napríklad v Poľsku a Portugalsku) sú schémy flexibilného pracovného času spojené s diskusiou o znižovaní rozsahu nadčasov,

  • súčasná finančná a hospodárska kríza má jednoznačný vplyv na vývoj v tejto oblasti, a na flexibilitu sa teraz hľadí ako na dôležitý politický nástroj, ktorý má zamestnávateľom pomôcť prispôsobiť sa zmeneným ekonomickým podmienkam; v rámci súčasných diskusií však rodový rozmer nezaujíma popredné miesto.

Kontext

Dňa 3. marca 2010 Európska komisia v rámci úvodnej konzultácie s európskymi sociálnymi partnermi vykonala prvý krok k úprave existujúcich pravidiel EÚ v oblasti pracovného času (IP/10/345). V súvislosti s touto úpravou Komisia čoskoro uverejní expertnú správu o sociálnom a ekonomickom dosahu pravidiel týkajúcich sa pracovného času.

Dnešná správa je v poradí treťou z porovnávacích hodnotiacich správ zameraných na otázky vyváženosti práce a osobného života, ku ktorým patrila aj správa „Zosúladenie pracovného a súkromného života“ (2005) a „Poskytovanie služieb starostlivosti o deti“ (2009).

Ďalšie informácie

Správa: „Pružná organizácia pracovného času a rodová rovnosť – porovnávací prehľad z 30 európskych krajín“

http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=418&langId=en&furtherPubs=yes

Neformálne stretnutie ministrov zodpovedných za rodovú rovnosť

http://www.eutrio.be/informal-meeting-ministers-gender-equality

ANNEX

Summary of countries regarding flexibility in the length of working hours

Below EU27 average

Around EU27 average

Above EU27 average

Part-time work

Portugal, Poland, Slovenia, Greece, Czech Republic, Lithuania, Cyprus, Latvia, Hungary, Slovakia, Bulgaria, Romania

Luxembourg, Denmark, Iceland, France, Italy, Ireland, Malta, Spain, Finland, Estonia

Netherlands, Germany, Norway, Belgium, Austria United Kingdom, Sweden

Working overtime

Luxembourg, Cyprus, Malta, Portugal, Hungary, Poland, Lithuania, Norway, Spain, Romania, Denmark, Greece, Bulgaria

Sweden, Latvia, Slovenia, Belgium, Germany, Ireland, Italy, Finland. Slovakia, Estonia

Iceland, United Kingdom, Austria, Netherlands, Czech Republic

Working long hours

Italy, Denmark, Portugal, Cyprus, Malta, Hungary, Germany, Ireland, Belgium, Finland, Norway, Lithuania, Sweden, Netherlands, Luxembourg

Slovakia, Spain, France, Slovenia, Estonia

Iceland, United Kingdom, Greece, Poland, Austria, Bulgaria, Romania, Latvia, Czech Republic

This table summarises the countries in regard to the three indicators of flexibility in the length of working hours. There does not appear to be a clear pattern regarding the flexibility in the length of working hours in terms of these indicators. The most flexible countries seem to be Austria and the United Kingdom, which have a high ranking on all three indicators. At the other end, four countries appear to be the least flexible and score low on all three indicators: Portugal, Lithuania, Cyprus and Hungary.

Share of part-time workers in total employment (persons aged 15 and over) in EU Member States - 2009

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Source: Eurostat, Labour Force Survey (LFS), annual averages.

Involuntary part-time work and total part-time employment rate, 2007

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Source: Eurostat, EU Labour force survey 2007

Share of employees working overtime, by gender 2004

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Source: Eurostat, EU Labour force survey, ad hoc module 2004 (no data available for France and Liechtenstein)

Share of employees working long hours (48 or more), by gender, 2007

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Source: Eurostat, EU Labour force survey 2007 (no data available for Liechtenstein)

Working time schedules of men and women employees, 2004

Figures and graphics available in PDF and WORD PROCESSED

Left bar: male employees, right bar: female employees - Source: Eurostat, EU Labour force survey, ad hoc module 2004 (no data available for Liechtenstein)


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website