Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Komisia vytýčila svoje plány pre nový rámec krízového riadenia EÚ vo finančnom sektore

Commission Européenne - IP/10/1353   20/10/2010

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

IP/10/1353

Brusel, 20. október 2010

Komisia vytýčila svoje plány pre nový rámec krízového riadenia EÚ vo finančnom sektore

Súčasná kríza je jasným dôkazom toho, že keď problémy zasiahnu jednu banku, môžu sa rozšíriť na celý finančný sektor i ďaleko za hranice ktorejkoľvek krajiny. Zároveň sa ukázalo, že neexistovali systémy riadenia finančných inštitúcií, ktoré boli postihnuté ťažkosťami. Existuje veľmi málo pravidiel, ktoré by určovali, aké kroky by orgány mali podniknúť v prípade bankovej krízy. Práve preto sa krajiny G20 dohodli, že sa musia zriadiť rámce krízovej prevencie a krízového riadenia. Európska komisia dnes na toto rozhodnutie zareagovala tak, že vytýčila svoje plány pre rámec krízového riadenia EÚ vo finančnom sektore. Tieto plány by mali vytvoriť pôdu pre právne predpisy, ktoré by sa mali prijať do jari roku 2011 a ktorými sa vytvorí komplexný rámec krízového riadenia pre banky a investičné firmy.

Michel Barnier, komisár pre vnútorný trh a služby, povedal: „Po prvé, musíme sa snažiť vyhýbať finančným krízam v budúcnosti. To je dôvod, prečo je naša práca na posilňovaní bankového sektora a vytvorení skutočného rámca dohľadu taká dôležitá. Banky budú však aj v budúcnosti čeliť ťažkostiam. Dokonca môžu aj zbankrotovať, čo by sa im malo umožniť. Musíme poskytnúť istotu, že tak môžu urobiť bez toho, aby so sebou stiahli celý finančný systém, alebo riskovať, že daňoví poplatníci budú musieť splácať náklady takéhoto zlyhania. Žiadna z bánk by nemala byť „príliš veľká na to, aby zlyhala“ alebo príliš vzájomne prepojená na to, aby zlyhala. Práve preto potrebujeme jasný rámec, ktorým sa zabezpečí, aby všetky orgány v celej Európe boli dobre pripravené riešiť ťažkosti bánk a riadne zvládať možné zlyhania bánk. To je cieľom plánov, ktoré dnes prijímame.“

V oznámení Komisie sa ustanovujú hlavné prvky, ktoré budú na budúci rok súčasťou legislatívnych návrhov Komisie, pričom toto oznámenie je výsledkom rozsiahlych konzultácií za posledných niekoľko mesiacov (pozri IP/09/1549). Popri bezprostrednej priorite, ktorou je zaviesť do praxe efektívny systém krízového riadenia vo všetkých členských štátoch, oznámenie obsahuje aj plán, v ktorom je poskytnutá dlhodobejšia perspektíva riešenia niektorých zásadných problémov, ktoré bude treba prekonať v snahe zaistiť hladké zvládanie kríz.

Nový rámec opísaný v oznámení bude mať široký záber a jeho cieľom je vybaviť orgány spoločnými a účinnými nástrojmi a právomocami na riešenie bankových kríz v čo najskoršom štádiu, aby sa predišlo tomu, že náklady budú znášať daňoví poplatníci. Tento súbor opatrení bude zahŕňať:

  • Prípravné a preventívne opatrenia, ako napr. požiadavka, aby inštitúcie a orgány boli pripravené na obnovu (t. j. zvládanie vážnych ťažkostí, ktoré má banka), ako aj plány na riešenie krízových stavov, aby sa pri finančných problémoch alebo bankrote zaistilo adekvátne plánovanie (takéto plány sa nazývajú „living wills“ – tzv. „závety“ alebo preventívne vlastné plány efektívnej a usporiadanej likvidácie);

  • Právomoci prijímať včasné opatrenia na nápravu problémov pred tým, ako prerastú do neúnosnej miery, ako napr. právomoci orgánov dohľadu vyžadovať nahradenie vedenia podniku, alebo vyžadovať, aby inštitúcia zaviedla plán obnovy alebo aby sa zbavila činností alebo podnikateľských oblastí, ktoré predstavujú nadmerné riziko pre jej finančné zdravie;

  • Nástroje na riešenie kríz, ako napr. právomoci vykonať prebratie krachujúcej banky alebo firmy zdravou inštitúciou, resp. previesť celé jej podnikanie alebo jeho časť na dočasnú preklenovaciu banku, čo by orgánom umožnilo zaistiť kontinuitu hlavných služieb a riadiť bankrot systematickým spôsobom.

Žiadny subjekt by nemal byť „príliš veľký na to, aby zlyhal“. Hlavným cieľom je zaistiť, aby banky mohli skrachovať bez toho, aby ohrozili všeobecnú finančnú stabilitu. To znamená, že problémy bánk by sa mali dať riešiť tak, aby sa minimalizovalo riziko prenosu ťažkostí na iných a aby sa zaistila kontinuita základných finančných služieb vrátane nepretržitého prístupu držiteľov bankových účtov k svojim účtom. Tento rámec by mal poskytovať dôveryhodnú alternatívu k predraženým záchranným balíčkom pre banky, ktorých svedkami sme boli v ostatných rokoch.

Ďalším problémom, ktorému Európa čelí, je skutočnosť, že mnohé banky fungujú v celej Európe, no neexistuje systém, ktorý by riešil cezhraničné následky zlyhania takejto celoeurópskej banky. Takže kľúčovou výzvou je zaviesť do praxe účinné mechanizmy, ktoré poskytnú istotu, že orgány budú podľa možnosti v čo najväčšej miere spolupracovať a koordinovať svoje úsilie s cieľom minimalizovať prípadné škodlivé účinky zlyhania cezhraničnej banky. Komisia navrhuje stavať na jestvujúcich kolégiách dohľadu (skupiny vnútroštátnych orgánov dohľadu) s cieľom zriadiť kolégiá riešenia problémov (v ktorých by sa stretávali orgány dohľadu a vnútroštátne orgány zodpovedné za riešenie problémov) na účely prípravy na krízu a krízového riadenia. Komisia zároveň navrhne, aby nové európske orgány dohľadu (pozri MEMO/10/434) a najmä Európsky orgán pre bankovníctvo zohrávali v krízových situáciách koordinačnú a podpornú úlohu bez toho, aby bola ovplyvnená fiškálna zodpovednosť členských štátov.

Ako Komisia už uviedla vo svojom oznámení z mája 2010 o fondoch na riešenie krízovej situácie bánk, navrhuje zároveň, aby sa zriadili vnútroštátne fondy (pozri IP/10/610) na základe príspevkov, ktoré by platili banky s cieľom financovať náklady na budúce opatrenia a zaistiť, aby riešenie problémov bánk bolo vierohodnou alternatívou. V súčasnosti je morálne riziko všadeprítomné v celom systéme, pretože k vládnym záchranným balíčkom neexistuje alternatíva. Existencia spoločných mechanizmov financovania, ktoré by nevyužívali prostriedky daňových poplatníkov, by mala zlepšiť cezhraničnú spoluprácu a uľahčiť dlhodobejšie plánovanie toho, ako by sa mali rozdeliť náklady na riešenie problémov cezhraničnej inštitúcie.

V oznámení sa napokon uvádza plán opatrení, o ktorých sa bude uvažovať v dlhodobejšom horizonte s cieľom vypracovať integrovanejší rámec krízového riadenia, ktorý by bol vhodnejší najmä pre integrované európske bankové skupiny (t. j. banky fungujúce na európskej úrovni). Komisia plánuje prešetriť potrebu ďalšej harmonizácie režimov bankovej nesolventnosti, pričom správu vydá do konca roku 2012 a popri previerke Európskeho orgánu pre bankovníctvo v roku 2014 posúdi aj to, ako by sa mohol čo najlepšie dosiahnuť integrovanejší rámec riešenia problémov cezhraničných skupín.

Kontext

Finančná kríza je jasným dôkazom toho, že je potrebný spoľahlivejší mechanizmus krízového riadenia na vnútroštátnej úrovni, ako aj toho, že je potrebné uviesť do praxe mechanizmy, ktoré by uľahčovali lepšie zvládanie bankrotov cezhraničných bánk. Počas krízy došlo k bankrotu viacerých prestížnych bánk (Fortis, Lehman Brothers, islandské banky, Anglo Irish Bank), čoho následkom sa na povrch vyplavili závažné nedostatky existujúceho stavu. Pri neexistencii mechanizmu na organizovanie riadnej likvidácie nemali členské štáty EÚ inú možnosť než poskytnúť svojmu bankovému sektoru záchranné balíčky. Štátna pomoc na podporu bánk dosiahla výšku 13 % HDP. Komisia už uverejnila dve predchádzajúce oznámenia o tom, ako hodlá v tejto veci postupovať (pozri IP/09/1549 a IP/10/610).

Pozri aj MEMO/10/506.

Viac informácií sa nachádza na webovej stránke:

http://ec.europa.eu/internal_market/bank/crisis_management/index_en.htm


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site