IP/09/92

Brusel, 22. januára 2009

Európsky hospodársky priestor sa stáva atraktívnejším, no intenzita vývoja a výskumu stagnuje: nemožno poľaviť v úsilí

Dnes bola uverejnená správa, ktorá obsahuje kľúčové údaje za rok 2008 v oblasti vedy, techniky a konkurencieschopnosti a ktorá poskytuje po prvýkrát prehľad o tom, aký pokrok nastal v rokoch 2000 až 2006 v oblasti investícií do výskumu a vývoja v EÚ, ako aj pri realizácii Európskeho výskumného priestoru (ERA). Správa poukazuje na narastajúci počet výskumníkov v Európe a čoraz atraktívnejší charakter EÚ pre zahraničných výskumníkov a súkromné investície z USA do výskumu a vývoja. Ambíciu EÚ stať sa celosvetovo konkurencieschopnou znalostnou spoločnosťou však hatí skutočnosť, že intenzita výskumu a vývoja v 27 členských štátoch EÚ (výdavky na výskum a vývoj ako percento HDP) stagnuje na úrovni 1,84 %. Napriek tomu, že mnohé členské štáty zvýšili investície do výskumu a zlepšili efektivitu svojich výskumných systémov, EÚ má stále ďaleko do splnenia svojho lisabonského cieľa v podobe investícii do výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP. Na výsledkoch EÚ sa negatívne prejavujú pretrvávajúce nízke investície do výskumu a vývoja zo súkromného sektora, ktorých dôvodom je to, že v rámci priemyselnej štruktúry EÚ je odvetvie špičkových technológií menšie ako v USA. Bola uverejnená aj hodnotiaca tabuľka v oblasti inovácií za rok 2008, ktorá obsahuje podrobné výsledky EÚ v oblasti inovácií. Z oboch správ vyplýva, že EÚ musí zmeniť svoju priemyselnú štruktúru, klásť väčší dôraz na inovácie a zabezpečiť častejšie a efektívnejšie využívanie výskumu a vývoja.

Komisár EÚ pre vedu a výskum Janez Potočnik a podpredseda Komisie Günter Verheugen sa k daným správam vyjadrili takto: „V časoch krízy nesmieme prestať s investíciami do výskumu, ani zanedbať inovácie. Ide o kľúčový faktor, ak chce Európa vyjsť z hospodárskej krízy silnejšia a má záujem riešiť otázky zmeny klímy a globalizácie. EÚ má v rukáve niekoľko tromfov – najmä čoraz atraktívnejší charakter Európskeho hospodárskeho priestoru a čoraz lepšie výsledky v oblasti inovácií. Stále však máme pred sebou veľa práce, najmä pokiaľ ide o pomerne nízke investície zo súkromného sektora. Vďaka iniciatívam Komisie určeným na zlepšenie efektivity výskumu EÚ, stimuláciu inovácií a rozvoj trhov so špičkovými technológiami je EÚ na dobrej ceste.

Toto sú najdôležitejšie zistenia správy za rok 2008:

1. Výskum má zásadný význam z hľadiska konkurencieschopnosti.

V oblasti vedy a techniky sa objavili sa noví významní aktéri, a to najmä v Ázii. Rozdelenie vedomostí v rámci EÚ je čoraz rovnomernejšie, pričom na EÚ momentálne pripadá 25 %. Európsky hospodársky priestor musí nadobudnúť atraktívnejší charakter a stať sa otvorenejším a konkurencieschopnejším z celosvetového hľadiska.

2. Celková intenzita výskumu a vývoja v EÚ síce stagnuje, ale na úrovni členských štátov je situácia rôznorodejšia.

Všetky členské štáty EÚ zvýšili v rokoch 2000 až 2006 svoje výdavky v oblasti výskumu a vývoja, čím prejavujú svoju ochotu angažovať sa pri realizácii lisabonskej stratégie. HDP však počas daného obdobia zaznamenalo rovnaký rast, čo znamená, že intenzita výskumu a vývoja je od roku 2005 stále na úrovni približne 1,84 %^[1]. V rokoch 2000 až 2006 sa intenzita výskumu a vývoja zvýšila v 17 členských štátov (najmä v tých, ktoré sa snažia kompenzovať svoje zaostávanie v minulosti), no v 10 ostatných členských štátoch, ktoré predstavujú 47 % HDP celej EÚ, naopak došlo k jej zníženiu. Japonsko zvýšilo intenzitu výskumu a vývoja z 3,04 % na 3,39 %, Kórea z 2,39 % na 3,23 % a Čína ich rýchlo dobieha (nárast z 0,9 % na 1,42 %).

3. Investície zo súkromného sektora sú naďalej príliš nízke.

Hlavným dôvodom, prečo má EÚ inú intenzitu výskumu ako jej konkurenti, je rozdielne financovanie tejto oblasti zo súkromného sektora, ktoré sa v rokoch 2000 až 2005 znížilo – na rozdiel od USA, Japonska a Číny, kde došlo k jeho nárastu. Je to tak najmä preto, že sektor špičkových technológií, do ktorého prúdi najviac investícií v rámci výskumu, je v EÚ menej rozsiahly. Budovanie znalostnej ekonomiky si vyžaduje štrukturálne zmeny v prospech väčšej intenzity výskumu a vývoja v rámci jednotlivých sektorov a väčší podiel sektorov špičkových technológii na hospodárstve EÚ. Na to sú potrebné rámcové podmienky, vďaka ktorým vzniknú rýchlo rastúce MSP zamerané na špičkové technológie, v Európe sa vybudujú trhy, ktoré sú priaznivé pre inovácie, a dôjde k zníženiu nákladov na patenty platné v celej EÚ.

4. Špičková kvalita vo výskume: počet výskumníkov narastá, ale kapacity na využitie vedomostí sú naďalej menšie ako v prípade konkurentov

Počet výskumníkov narástol v EÚ od roku 2000 dvakrát tak rýchlo ako v USA a Japonsku, ale percentuálny podiel výskumníkov v rámci zárobkovo činných osôb je v porovnaní s týmito krajinami aj naďalej nižší. Z hľadiska vplyvu výskumu vzniká v EÚ v celosvetovom meradle najviac vedeckých poznatkov (merané na základe publikovaných prác), USA však vykazujú viac vedeckých prác s dôležitým vplyvom.

5. Väčšia atraktivita zahraničných investícií a odborné pracovné sily v oblasti vedy a techniky

EÚ priťahovala v narastajúcej miere investície do výskumu a vývoja zo súkromného sektora z USA napriek tomu, že sa ako nové centrum výskumu a vývoja etablovala Ázia. V roku 2005 smerovalo 62,5 % investícií amerických podnikov do výskumu a vývoja v EÚ a iba 3,3 % v Číne. Okrem toho do EÚ prichádza čoraz viac odborných pracovných síl v oblasti vedy a techniky z tretích krajín.

Ďalšie informácie:

Celá správa o kľúčových faktoroch v oblasti vedy, techniky a konkurencieschopnosti za rok 2008:

http://ec.europa.eu/research/era/

Celá správa o hodnotiacej tabuľka za rok 2008:

http://www.proinno-europe.eu/metrics

Pozri aj MEMO/09/19 + IP/09/112 + MEMO/09/18

^[1] Predbežný číselný údaj za rok 2007: 1.83%