IP/09/731

V Bruseli 11. mája 2009

Komisia navrhuje nový rámec na reguláciu poplatkov za bezpečnostnú ochranu letectva

Komisia dnes prijala návrh smernice o poplatkoch za bezpečnostnú ochranu letectva v Európe. Tento návrh nadväzuje na nedávnu správu o financovaní bezpečnostnej ochrany letectva. Cieľom tejto smernice je zabezpečiť transparentnosť, nediskrimináciu a konzultácie s leteckými spoločnosťami pri určovaní výšky poplatkov, ako aj súvislosť poplatkov za bezpečnostnú ochranu s nákladmi. Jej súčasťou je aj návrh na zriadenie nezávislého úradu pre dohľad v každom členskom štáte.

V súvislosti so zložitou celkovou hospodárskou situáciou podpredseda Európskej komisie zodpovedný za dopravu Antonio Tajani uviedol: „Na zabezpečenie ochrany verejného cestovania leteckou dopravou sa prijali významné opatrenia. Tým došlo k zvýšeniu poplatkov za bezpečnostnú ochranu, ktoré musia znášať cestujúci. Je potrebné, aby sme prijali opatrenia na zabezpečenie nákladovo čo najefektívnejšieho poskytovania bezpečnostných služieb.“

V súčasnosti je vymáhanie nákladov na bezpečnostnú ochranu letectva regulované na vnútroštátnej úrovni. Informácie pre cestujúcich, ktoré sa týkajú týchto poplatkov, však nemusia byť primerané a s leteckými spoločnosťami sa systematicky nekonzultuje na všetkých letiskách EÚ. Táto situácia znemožňuje, aby letiská a leteckí dopravcovia mali rovnaké podmienky, čo je mimoriadne vážne v rámci veľmi náročného prostredia pre celé odvetvie letectva.

V rámci nedávnej správy Komisie sa dospelo k záveru, že nediskriminácia a poplatky za bezpečnostnú ochranu prísne súvisiace s nákladmi sú nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivej a nenarušenej hospodárskej súťaže medzi leteckými spoločnosťami a medzi letiskami^[1]. Európska komisia preto v súvislosti s vyberaním poplatkov za bezpečnostnú ochranu na letiskách Spoločenstva navrhuje tieto spoločné zásady:

1. Nediskriminácia: Poplatky za bezpečnostnú ochranu nesmú diskriminovať cestujúcich v leteckej doprave ani letecké spoločnosti.

2. Konzultácie: O otázkach súvisiacich s poplatkami za bezpečnostnú ochranu by sa malo povinne a pravidelne konzultovať s leteckými spoločnosťami, a to minimálne raz ročne. Letiská by mali zohľadniť stanoviská leteckých spoločností pred prijatím rozhodnutia a v prípade dosiahnutia dohody odôvodniť svoje rozhodnutia.

3. Transparentnosť: Je potrebné, aby sa transparentnosť zabezpečila na troch osobitných úrovniach:

• na úrovni letísk: Letiská by mali informovať letecké spoločnosti o zložkách, ktoré sú základom na určovanie výšky všetkých poplatkov za bezpečnostnú ochranu (napr. služby a infraštruktúra poskytované výmenou za vyberané poplatky, spôsob výpočtu alebo plánované investície).
• na úrovni leteckých spoločností: Aby letiská mohli primerane vyhodnotiť požiadavky týkajúce sa budúcich investícií, ako aj lepšie prispôsobiť svoju bezpečnostnú infraštruktúru, letecké spoločnosti by mali včas informovať napr. o svojich dopravných prognózach.
• na úrovni členských štátov: Je dôležité zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o hospodársky vplyv vnútroštátnych bezpečnostných opatrení, ktoré sú prísnejšie ako sa ustanovuje v požiadavkách EÚ.

4. Súvislosť poplatkov s nákladmi: Poplatky za bezpečnostnú ochranu sa používajú výlučne na úhradu nákladov na bezpečnostnú ochranu a mali by zohľadňovať granty a dotácie pridelené orgánmi na bezpečnostné účely, náklady na financovanie zariadení a inštalácií a bezpečnostných operácií.

5. Nezávislý úrad pre dohľad a riešenie sporov: V každom členskom štáte by sa mali zriadiť nezávislé úrady s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie opatrení, ako aj postup na riešenie sporov medzi letiskami a ich používateľmi.

^[1] Správa Komisie o financovaní bezpečnostnej ochrany letectva, KOM(2009) 30 v konečnom znení, 2.2.2009.