Navigation path

Left navigation

Additional tools

Udržateľnosť verejných financií: výzva do budúcnosti a podmienka udržateľného oživenia

European Commission - IP/09/1510   14/10/2009

Other available languages: EN FR DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET LT LV MT PL SL RO

IP/09/ 1510

V Bruseli 14. októbra 2009

Udržateľnosť verejných financií: výzva do budúcnosti a podmienka udržateľného oživenia

Za posledné roky sa tvorba fiškálnej politiky v EÚ naliehavo a úspešne zamerala na zotavenie hospodárstva z recesie. Diskrečné opatrenia a integrované fiškálne stimuly zmiernili pokles hospodárskej činnosti a prispeli k nedávnemu zlepšeniu. Tento postup však viedol k zhoršeniu stavu verejných financií, čo v súvislosti s predpokladaným demografickým vývojom v dôsledku starnutia obyvateľstva robí z dlhodobej udržateľnosti verejných financií závažný problém, ako sa uvádza v oznámení Komisie o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v kontexte oživovania hospodárstva. Je potrebné, aby vlády aj naďalej podporovali hospodárstvo a aby zabránili utlmeniu oživenia na jeho začiatku. Teraz je však čas na to, aby začali špecifikovať svoje konsolidačné stratégie a aby posúdili, ako kríza ovplyvnila ich podmienky udržateľnosti.

„Riešenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je jedným z kľúčových motorov našej stratégie pre ukončenie operácie,“ povedal európsky komisár pre hospodárske a finančné záležitosti Joaquín Almunia . „Musíme však pokračovať v podporovaní oživenia aj v kontexte vážne narušených verejných financií. Opatrenia na zvýšenie dôvery a na podporu dopytu môžu byť úspešné len vtedy, ak ich trhy a verejná mienka vnímajú ako dočasné a konzistentné s dlhodobou udržateľnosťou. Návrhom jasných stratégií na obdobie po kríze posilníme účinnosť podporných opatrení z krátkodobého hľadiska a vytvoríme podmienky na udržateľný a vyvážený hospodársky rast v budúcnosti“.

V dnešnom oznámení a v sprievodnej Správe o udržateľnosti na rok 2009 sa posudzuje udržateľnosť verejných financií v EÚ, pričom sa zohľadňuje vplyv krízy.

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je v záujme všetkých krajín EÚ, ale miera tohto záujmu sa v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišuje. Vychádzajúc zo série podrobných indikátorov a analýz citlivosti oznámenie a technická správa obsahujú celkové posúdenie rizík udržateľnosti v rôznych členských štátoch. Nedostatky v oblasti udržateľnosti sa v dôsledku hospodárskej krízy prehĺbili a niektoré krajiny sú teraz v kategórii s vyšším dlhodobým rizikom.

Vlády EÚ za posledné desaťročie urobili pri riešení problému starnutia obyvateľstva pokrok priklonením sa k stratégii, ktorú v roku 2001 naplánovala Európska Rada v Štokholme. V roku 2007 bola ich súhrnná rozpočtová pozícia najlepšia za 30 rokov s deficitom vo výške 0,8 % za EÚ ako celok. Vďaka tomu mali mnohé členské štáty potrebný manévrovací priestor na to, aby počas krízy pomohli svojim hospodárstvam. Miery zamestnanosti sa zvýšili a pri niektorých kategóriách, predovšetkým pokiaľ ide o starších pracovníkov a ženy, dosiahli cieľ stanovený v lisabonskej stratégii. Dôchodkové reformy v mnohých krajinách takisto prispeli k zachovaniu dôchodkových systémov pre budúce generácie, pričom posilnili ich udržateľnosť.

Ak v dôsledku krízy došlo k čiastočnému zvráteniu tohto pokroku, stále platí trojbodová stratégia, ktorá pozostáva so zníženia deficitu a verejného dlhu, zo zvýšenia zamestnanosti a z reformy systémov sociálnej ochrany. Kým však tieto rôzne zložky boli pôvodne možnosťami, z ktorých si krajiny mohli vyberať, teraz sú všetky tri nevyhnutné pre väčšinu členských štátov EÚ.

Za každú cenu musíme zabrániť tomu, aby sa nezamestnanosť zakorenila. Preto je potrebné podporovať flexiistotu a iné štrukturálne reformy, ktoré v minulosti pomohli zvýšiť zamestnanosť.

Takisto je potrebné v súvislosti so zvyšovaním strednej dĺžky života zvýšiť vekovú hranicu odchodu do dôchodku . V niekoľkých krajinách sa uvažuje o opatreniach na dosiahnutie tohto cieľa. Ľudia žijú dlhšie a majú lepší zdravotný stav ako kedykoľvek predtým. Ak sa súčasné politiky nezmenia, priemerný vek, v ktorom ľudia odchádzajú z trhu práce v EÚ, sa do roku 2060 zvýši iba o jeden rok – zo 62 na 63 rokov (pozri účinný vek odchodu do dôchodku v správe na strane 60). Za to isté obdobie sa však očakáva zvýšenie strednej dĺžky života v 62 rokoch o celých šesť rokov – z 20,2 na 26,2 rokov.

V oznámení Komisie sa takisto zdôrazňuje potreba zvážiť reformy v zdravotníctve, pretože je nevyhnutné zvýšiť kvalitu verejných financií s cieľom znížiť neproduktívne výdavky a presunúť zdroje na vzdelanie, výskum a na iné politické ciele (sociálne, environmentálne, zdravotné). Vo fiškálnej konsolidácii založenej na zvyšovaní dodatočných príjmov by sa v prípade potreby mali zohľadniť motivačné účinky, účinnosť a konkurencieschopnosť a mala by sa zamerať na opatrenia s najnižšími narušeniami trhu.

Z oznámenia vyplýva, že úspešné fiškálne rozšírenia v boji proti recesii a dlhodobá udržateľnosť sú nezlučiteľné.

Teraz treba navrhnúť fiškálne stratégie na ukončenie fiškálnych opatrení zamerané na dosiahnutie ambicióznych a realistických strednodobých cieľov a koordinovaným spôsobom ich vykonávať, len čo dôjde k oživeniu, pričom treba zohľadniť špecifickú situáciu jednotlivých krajín. Na podporu požadovaných reforiem a na zvýšenie dôveryhodnosti fiškálnych úprav, ktoré budú určite trvať niekoľko rokov, bude možno potrebné, aby členské štáty takisto ďalej rozvíjali svoje vlastné rozpočtové rámce. V rámci Paktu stability a rastu by mala udržateľnosť dlhu zohrávať veľmi významnú a jasnú úlohu pri postupoch dohľadu.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website