IP/ 09/1498
V Bruseli 9. októbra 2009
Komisia: pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy a energetiky by malo vedúcu úlohu zohrávať odvetvie IKT
Európska komisia dnes vyzvala zástupcov odvetvia informačných a komunikačných technológií (IKT) v Európe, aby do roku 2011 navrhli praktické kroky v snahe dosiahnuť do roku 2015 zvýšenie energetickej účinnosti o 20 %. Na samotné zariadenia a služby IKT pripadá približne 8 % spotreby elektrickej energie v EÚ a približne 2 % emisií uhlíka. Inteligentné využívanie IKT by však mohlo prispieť k znižovaniu spotreby energie v rámci energeticky náročných odvetví, akými sú napríklad výstavba, doprava a logistika, a do roku 2020 by mohlo viesť k poklesu celkového množstva emisií uhlíka o 15 %. Komisia odporúča zástupcom odvetvia IKT, aby do roku 2011 prijali ambiciózne ciele v oblasti energetickej účinnosti, a zároveň vyzýva aj štáty EÚ, aby sa do konca roku 2010 dohodli na spoločných špecifikáciách inteligentných meracích systémov spotreby energie.
„ Lepšie využívanie inovačných riešení v oblasti IKT nám pomôže pri plnení cieľov EÚ týkajúcich sa nízkouhlíkového hospodárstva . Odvetvie IKT môže posilniť udržateľnejší a ekologickejší rast, ako aj vytváranie „zelených“ pracovných miest v Európe ,“ uviedla Viviane Redingová, komisárka EÚ pre informačnú spoločnosť a médiá. „ Musíme sa chopiť tejto príležitosti a zaujať popredné postavenie v oblasti energeticky účinných technológií, a to nielen z dôvodu, že tieto technológie predstavujú najlepší spôsob udržateľného znižovania emisií CO 2 , ale aj preto, že ich ekologický potenciál môže priniesť nové obchodné príležitosti pre európske spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT .“
Komisia dnes prijala odporúčanie, v ktorom uviedla, že odvetvie IKT by pri prechode na energeticky účinné a nízkouhlíkové hospodárstvo malo zohrávať vedúcu úlohu. Zároveň vyzýva jeho zástupcov, aby sa do roku 2010 dohodli na spoločných metodikách merania spotreby energie a množstva emisií uhlíka. Vďaka tomu by mali byť pri stanovovaní ambicióznych cieľov v oblasti energetickej účinnosti a znižovania emisií pre jednotlivé odvetvia do roku 2011 k dispozícii spoľahlivejšie údaje. Tieto ciele by mali byť už v roku 2015 ambicióznejšie ako ciele EÚ stanovené na rok 2020.
Dnešné odporúčanie Komisie venované členským štátom EÚ a odvetviu IKT sa zameriava na možnosť využiť potenciál energetickej účinnosti prostredníctvom väčšieho množstva iniciatív verejno-súkromných partnerstiev [aké napríklad nedávno rozbehla Komisia v prípade energeticky účinných budov a ekologických automobilov ( IP/09/1116 )], ale aj prostredníctvom partnerstiev odvetvia IKT a vymedzených strategických odvetví, v ktorých sú možnosti zvyšovania energetickej účinnosti prostredníctvom IKT stále z veľkej časti nevyužité. Ide najmä o odvetvia výstavby, dopravy a logistiky, ktoré boli v tejto súvislosti určené ako kľúčové odvetvia hospodárstva.
Komisia takisto žiada štáty EÚ, aby v záujme zvyšovania energetickej účinnosti využívali riešenia založené na IKT. Efektivitu a reguláciu produkcie a distribúciu a spotrebu energie možno zlepšiť vďaka inteligentným energetickým sústavám a inteligentným meracím systémom. Členské štáty EÚ sa musia do konca roku 2010 dohodnúť na spoločných špecifikáciách inteligentných meracích systémov, aby mali spotrebitelia k dispozícii kvalitnejšie informácie a aby mohli lepšie riadiť svoju spotrebu energie. Vďaka inteligentnému meraniu spotreby vo svojich domovoch by mohli spotrebitelia napríklad znížiť spotrebu energie až o 10 %. Časový rámec zavádzania inteligentných meracích systémov do európskych domácností by sa mal schváliť najneskôr do konca roku 2012.
Ďalšími príkladmi ekologického potenciálu IKT, ktoré sa uvádzajú v dnes prijatom texte odporúčania Komisie, sú: keby Európa nahradila čo i len 20 % z celkového počtu služobných ciest videokonferenciami, mohlo by sa ušetriť viac ako 22 miliónov ton CO 2 ročne. Zavedením sietí so širokopásmovým pripojením, ktoré uľahčujú využívanie verejných služieb a aplikácií on-line v zvýšenej miere, by sa do roku 2020 mohlo takisto v celosvetovom meradle ušetriť aspoň 1 – 2 % z celkovej spotreby energie.
Komisia v dnešnom odporúčaní vyzýva orgány verejnej správy v členských štátoch EÚ na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby na účely simulácie a modelovania spotreby energie viac využívali nástroje IKT, okrem iného aj pri školení odborných pracovníkov v odvetviach výstavby, dopravy a logistiky. Zavádzanie energeticky účinnejších technológií môžu posilniť aj tým, že ich zahrnú do programov verejného obstarávania.
Odporúčanie Komisie vychádza z prieskumu verejnej mienky , ktorý sa uskutočnil v septembri 2009 a potvrdil potrebu koordinovaného prístupu v rámci odvetvia IKT v záujme zlepšovania jeho energetickej hospodárnosti a environmentálneho správania, ako aj význam spoločných záväzkov v úsilí dosiahnuť stanovené ciele.
Súvislosti
Dňa 10. januára 2007 prijala Komisia klimaticko-energetický balík, ktorý schválil Európsky parlament aj vedúci predstavitelia EÚ na zasadnutí Európskej rady v marci 2007 a ktorý má za cieľ dosiahnuť do roku 2020 20 % zníženie celkovej spotreby primárnej energie a emisií skleníkových plynov v porovnaní s hodnotami z roku 1990 a zároveň zvýšiť podiel využívania energie z obnoviteľných zdrojov na 20 % ( IP/07/29 ). Dňa 13. mája 2008 Komisia oznámila, že bude podporovať úlohu IKT pri plnení týchto cieľov zvyšovaním energetickej účinnosti v rámci celého hospodárstva ( IP/08/733 ). V decembri 2008 EÚ opätovne potvrdila svoj záväzok plniť tieto ciele a zdôraznila naliehavosť potreby zvyšovať energetickú účinnosť ( IP/08/1998 ). V marci 2009 prijala Komisia oznámenie o mobilizácii informačných a komunikačných technológií na uľahčenie prechodu na energeticky účinné nízkouhlíkové hospodárstvo , v ktorom vyzdvihla IKT ako jeden z hlavných predpokladov znižovania emisií uhlíka v rámci celého hospodárstva ( IP/09/393 ).
Členka Komisie Viviane Redingová už zdôraznila význam „zeleného“ potenciálu IKT vo svojom prejave o digitálnej Európe ( SPEECH/ 09/336 ), v ktorom vyhlásila : „Som pevne presvedčená o tom, že digitálna Európa si nemôže dovoliť nevyužiť svoj ekologický potenciál, ktorý môže následne priniesť nové obchodné príležitosti pre európske spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT.“
Dnešné odporúčanie je k dispozícii na:
http://ec.europa.eu/information_society/activities/sustainable_growth/energy_efficiency/
Annex
Greenhouse gas emissions in CO 2 equivalents (excluding carbon sinks) compared with Kyoto Protocol targets for 2008–12
| MEMBER STATE |
| |||||||||||||||||||||||||
| Austria | 79,0 | 79,0 | 88,0 | -3,6 | -3,9% | 11,3% | 11,3% | -13,0% | ||||||||||||||||||
| Belgium | 143,2 | 145,7 | 131,3 | -5,3 | -3,9% | -8,3% | -9,9% | -7,5% | ||||||||||||||||||
| Denmark | 69,1 | 69,3 | 66,6 | -4,4 | -6,2% | -3,5% | -3,9% | -21,0% | ||||||||||||||||||
| Finland | 70,9 | 71,0 | 78,3 | -1,6 | -2,0% | 10,6% | 10,3% | 0,0% | ||||||||||||||||||
| France | 562,6 | 563,9 | 531,1 | -10,6 | -2,0% | -5,6% | -5,8% | 0,0% | ||||||||||||||||||
| Germany | 1215,2 | 1232,4 | 956,1 | -23,9 | -2,4% | -21,3% | -22,4% | -21,0% | ||||||||||||||||||
| Greece | 105,6 | 107,0 | 131,9 | 3,8 | 2,9% | 24,9% | 23,2% | 25,0% | ||||||||||||||||||
| Ireland | 55,4 | 55,6 | 69,2 | -0,5 | -0,7% | 25,0% | 24,5% | 13,0% | ||||||||||||||||||
| Italy | 516,3 | 516,9 | 552,8 | -10,2 | -1,8% | 7,1% | 6,9% | -6,5% | ||||||||||||||||||
| Luxembourg | 13,1 | 13,2 | 12,9 | -0,39 | -2,9% | -1,6% | -1,9% | -28,0% | ||||||||||||||||||
| Netherlands | 212,0 | 213,0 | 207,5 | -1,0 | -0,5% | -2,1% | -2,6% | -6,0% | ||||||||||||||||||
| Portugal | 59,3 | 60,1 | 81,8 | -2,9 | -3,4% | 38,1% | 36,1% | 27,0% | ||||||||||||||||||
| Spain | 288,1 | 289,8 | 442,3 | 9,3 | 2,1% | 53,5% | 52,6% | 15,0% | ||||||||||||||||||
| Sweden | 71,9 | 72,2 | 65,4 | -1,5 | -2,2% | -9,1% | -9,3% | 4,0% | ||||||||||||||||||
| United Kingdom | 771,1 | 776,3 | 636,7 | -11,2 | -1,7% | -17,4% | -18,0% | -12,5% | ||||||||||||||||||
| EU-15 | 4232,9 | 4265,5 | 4052,0 | -64,0 | -1,6% | -4,3% | -5,0% | -8,0% | ||||||||||||||||||
| Bulgaria | 117,7 | 132,6 | 75,5 | 4,2 | 5,9% | -35,8% | -43,0% | -8,0% | ||||||||||||||||||
| Cyprus | 5,5 | 5,5 | 10,1 | 0,2 | 1,6% | 85,3% | Not applicable | Not applicable | ||||||||||||||||||
| Czech Republic | 194,7 | 194,2 | 150,8 | 1,7 | 1,2% | -22,5% | -22,4% | -8,0% | ||||||||||||||||||
| Estonia | 41,9 | 42,6 | 22,0 | 2,8 | 14,8% | -47,5% | -48,3% | -8,0% | ||||||||||||||||||
| Hungary | 99,2 | 115,4 | 75,9 | -2,9 | -3,7% | -23,5% | -34,2% | -6,0% | ||||||||||||||||||
| Latvia | 26,7 | 25,9 | 12,1 | 0,4 | 3,5% | -54,7% | -53,4% | -8,0% | ||||||||||||||||||
| Lithuania | 49,1 | 49,4 | 24,7 | 1,9 | 8,1% | -49,6% | -49,9% | -8,0% | ||||||||||||||||||
| Malta | 2,0 | 2,0 | 3,0 | 0,07 | 2,3% | 45,7% | Not applicable | Not applicable | ||||||||||||||||||
| Poland | 459,5 | 563,4 | 398,9 | -0,4 | -0,1% | -13,2% | -29,2% | -6,0% | ||||||||||||||||||
| Romania | 243,0 | 278,2 | 152,3 | -1,6 | -1,0% | -37,3% | -45,3% | -8,0% | ||||||||||||||||||
| Slovakia | 73,3 | 72,1 | 47,0 | -2,0 | -4,1% | -35,9% | -34,8% | -8,0% | ||||||||||||||||||
| Slovenia | 18,6 | 20,4 | 20,7 | 0,2 | 0,7% | 11,6% | 1,8% | -8,0% | ||||||||||||||||||
| EU-27 | 5564,0 | 5759,8 | 5045,1 | -59,4 | -1,2% | -9,3% | -12.5% | Not applicable | ||||||||||||||||||
Source: European Environment Agency
Voluntary ICT Sector commitments to targets and deadlines for CO 2 and Greenhouse Gas emissions (GHG), and energy efficiency/consumption
| Companies | Target reduction % | Baseline * | Target date | Comment |
| Alcatel–Lucent | 10 | 2007 | 2010 | CO 2 emissions of facilities |
| Advanced Micro Devices Inc | 33 | 2006 | 2012 | GHG emissions per manufacturing index |
| Bell Canada | 15 | Not given | 2012 | GHG emissions |
| British Tele- Communications Plc | 80 | 1996 | 2020 | CO 2 emissions per unit of contribution to GDP |
| Cisco Systems | 25 | 2007 | 2012 | GHG emissions |
| Dell | Additional 15 | Not given | 2012 | Operational carbon intensity |
| Deutsche Telekom AG | 20 | 2006 | 2020 | CO 2 emissions |
| Ericsson | 15 - 20 | 2006 | 2008 | Energy efficiency |
| France Telecom | 20 | 2006 | 2020 | CO 2 emissions |
| Hewlett-Packard | 16 - 40 | 2005 | 2010-2011 | Energy consumption and GHG emissions for operations and products |
| IBM | 7 | 2005 | 2012 | GHG emissions |
| Intel | 20 30 | 2007 2004 | 2012 2010 | Carbon footprint GHG emissions per production unit |
| Motorola | 6 | 2000 | 2010 | CO 2 emissions |
| Nokia | 6 | 2006 | 2012 | Energy consumption of offices and sites |
| Nokia Siemens Networks | 20 - 49 | 2007 | 2009-2010 | Energy consumption of products |
| Sun Microsystems Inc. | 20 | 2007 | 2015 | GHG emissions |
| Telecom Italia | 30 % increase | 2007 | 2008 | Eco-efficiency indicator |
| Vodafone Plc | 50 | 2006/2007 | 2020 | CO 2 emissions |
| European Union (all sectors) | 20 20 | 1990 Projected energy use in 2020 | 2020 2020 | CO 2 emissions Energy savings/ efficiency |
* The baseline is the year in relation to which the reduction/improvement target is set.
Source : SMART 2020: 'Enabling the low carbon economy in the information age' (company commitments), Appendix 4, p.75
A report by The Climate Group on behalf of the Global eSustainability Initiative (GeSI), GeSI [www.gesi.org] is an international strategic partnership of ICT companies and industry associations and EPA Climate Change Leaders Partnership website: http://www.epa.gov/climateleaders/partners/index.html
