Navigation path

Left navigation

Additional tools

Komisia načrtla, ako bude EÚ reagovať, aby zmiernila účinky rastu cien potravín vo svete

European Commission - IP/08/763   20/05/2008

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

IP/08/763

V Bruseli 20. mája 2008

Komisia načrtla, ako bude EÚ reagovať, aby zmiernila účinky rastu cien potravín vo svete

Európska komisia dnes prijala oznámenie, v ktorom načrtáva politiky, ktorými by EÚ mohla reagovať s cieľom zmierniť účinky rastu cien potravín vo svete. Uvedený dokument bude predmetom diskusie na zasadnutí Európskej rady v dňoch 19. – 20. júna. Analyzujú sa v ňom štrukturálne a cyklické faktory a predkladá sa návrh trojakej reakcie v rámci politiky EÚ, ktorá zahŕňa jednak krátkodobé opatrenia v kontexte kontroly stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (pozri IP/08/762) a monitorovania maloobchodného sektora, ďalej iniciatívy na zlepšenie zásobovania poľnohospodárskymi produktmi a na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti vrátane podporenia ďalších generácií udržateľných biopalív, a napokon iniciatívy, ktoré majú prispieť k celosvetovému úsiliu o riešenie vplyvu rastu cien na chudobné časti svetovej populácie.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vyhlásil: „Európska únia pohotovo zareagovala na náhle zvýšenie cien potravín. Stojíme zoči-voči problému, ktorý má mnohoraké príčiny a mnohoraké dôsledky. Nato, aby sme sa s nimi mohli vysporiadať, musíme podniknúť príslušné kroky naraz vo viacerých oblastiach. Možné reakcie v rámci politiky EÚ, ktoré dnes predkladáme, sú doplnením opatrení, ktoré sme už medzičasom prijali. Komisia vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na jednotnej európskej reakcii na tento celosvetový problém. Reakciu EÚ budeme koordinovať s našimi medzinárodnými partnermi v rámci OSN a krajín G8.“

Prečo vlastne stúpajú ceny potravín?

V oznámení Európskej komisie sa skúmajú príčiny, ktoré spôsobili nedávne náhle zvýšenie cien potravín v rámci EÚ aj v širšom medzinárodnom meradle. K tomuto nárastu došlo po troch desaťročiach trvajúcom trende klesania cien poľnohospodárskych produktov. Posledné údaje už však poukazujú na pokles z maximálnych hodnôt zaznamenaných na začiatku tohto roku, a to u väčšiny komodít. Medzi štrukturálne impulzy, ktoré viedli k vyšším cenám potravín, patrí trvalé zvyšovanie dopytu po základných potravinách aj po potravinách s vyššou pridanou hodnotou, a to predovšetkým vo veľkých rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách, ale aj všeobecný nárast počtu obyvateľstva vo svete. Rast cien energií má na ceny potravín značný vplyv, a to predovšetkým v dôsledku zvyšovania vstupných nákladov, napríklad cien dusíkatých hnojív, ktoré od roku 1999 stúpli o 350 percent, ale aj kvôli zvýšeným nákladom na prepravu. Spomaľuje sa rast poľnohospodárskych výnosov a zároveň sa objavujú nové odbytiská pre poľnohospodárske produkty. Medzi dočasne pôsobiace faktory patria slabé úrody v celom rade regiónov sveta, historicky nízka úroveň zásob, znehodnocovanie amerického dolára a obmedzenia vývozov u celého radu tradičných dodávateľov na svetový trh. Pôvodné výkyvy cien sa ešte viac vystupňovali v dôsledku špekulácií.

Účinky v rámci EÚ

K vyššej potravinovej aj celkovej inflácii v EÚ prispieva nárast cien jednotlivých komodít, hoci ich prenos na maloobchodné ceny bol obmedzený v dôsledku zhodnocovania eura, poklesu podielu surovín v porovnaní s podielom energie a práce na celkových nákladoch na výrobu potravín a v konečnom dôsledku aj kvôli nízkemu podielu cien potravín na priemerných výdavkoch domácností. V niektorých členských štátoch ľudia pociťujú dôsledky uvedených faktorov oveľa výraznejšie ako v iných krajinách, pričom vážnejší dosah možno zaznamenať v prípade rodín s nízkymi príjmami. Hoci nárast cien poľnohospodárskych komodít znamenal prínos pre pestovateľov plodín, chovateľov dobytka to postihlo, lebo náklady na krmivá sa zvýšili.

Účinky na celosvetovej úrovni

Najviac postihnuté sú rozvojové krajiny, ktoré sú čistými dovozcami potravín, zatiaľ čo čistí vývozcovia vo všeobecnosti z danej situácie vyťažili. Hoci vyššie ceny zatiaľ neviedli k nedostatku potravín, spôsobili väčšiu chudobu, podvýživu a zvýšenie zraniteľnosti najchudobnejších častí svetovej populácie, pokiaľ ide o ďalšie prípadné vonkajšie vplyvy. Na druhej strane, rastúce ceny potenciálne prinášajú v strednodobom až dlhodobom horizonte nové príležitosti na vytváranie ziskov pre poľnohospodárov v rozvojovom svete a mohli by zlepšiť príspevok poľnohospodárov k hospodárskemu rastu.

Budúce trendy

V porovnaní s nedávnymi maximálnymi hodnotami už ceny začali klesať a Komisia predpokladá, že tento trend bude pokračovať a situácia na trhoch sa stabilizuje. Treba však podotknúť, že Komisia neočakáva návrat k niekdajším nízkym cenám.

Reakcie v rámci politiky

Trojaká reakcia v rámci politiky EÚ, ktorú dnes navrhuje Komisia, pozostáva z týchto opatrení:

  • 1) krátkodobé opatrenia: kontrola stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (pozri IP/08/762) a monitorovanie maloobchodného sektora v rámci preskúmania jednotného trhu v súlade so zásadami hospodárskej súťaže a vnútorného trhu,
  • 2) dlhodobejšie opatrenia: iniciatívy na zlepšenie zásobovania poľnohospodárskymi produktmi a na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti vrátane podporenia kritérií udržateľnosti biopalív a vývoja ďalších generácií biopalív v Európe aj na medzinárodnej úrovni a okrem toho aj zintenzívnenie výskumu v oblasti poľnohospodárstva a šírenia poznatkov predovšetkým v rozvojových krajinách,
  • 3) iniciatívy, ktoré majú prispieť k celosvetovému úsiliu o riešenie dôsledkov rastu cien pre chudobné časti svetovej populácie, ako napríklad lepšie koordinovaná medzinárodná reakcia na potravinovú krízu, predovšetkým reakcia v rámci OSN a krajín G8, pokračovanie v politike otvoreného obchodu s ponukou prednostného prístupu najchudobnejších krajín sveta na trh EÚ, pohotová reakcia na neodkladné krátkodobé humanitárne potreby a napokon zameranie rozvojovej pomoci na dlhodobejšie projekty, ktorých cieľom je revitalizácia poľnohospodárstva rozvojových krajín.

Keď to zovšeobecníme, Komisia bude aj naďalej aktívne monitorovať situáciu a prispôsobovať svoje politiky tak, aby zohľadňovali nové okolnosti.

Mala by EÚ v dôsledku rastu cien potravín upustiť od svojho cieľa stanoveného v oblasti biopalív?

Európska rada v roku 2007 stanovila cieľ v oblasti biopalív určených pre odvetvie dopravy a Komisia v januári 2008 predložila návrhy na jeho realizáciu. Naším cieľom nikdy nebolo dosiahnuť 10 % podiel biopalív za každú cenu. Ide nám o dosiahnutie 10 % podielu biopalív za jasne vymedzených podmienok. Medzi uvedené podmienky patrí funkčná a spoľahlivá schéma environmentálnej udržateľnosti EÚ a obchodná rentabilita druhej generácie biopalív. Schéma environmentálnej udržateľnosti je v súčasnosti predmetom diskusie v Rade a v Európskom parlamente. Bude prvou svojho druhu na svete. Keďže táto schéma bude musieť zabezpečiť, aby výroba nemala škodlivé vedľajšie účinky, je potrebné, aby bola spoľahlivá a realizovateľná. Nezávisle od toho, či sa nám podarí alebo nepodarí dosiahnuť cieľ spočívajúci v 10 % podiele biopalív v EÚ, celosvetová produkcia biopalív bude aj naďalej rásť. Európa k tomu najlepšie prispeje tým, že urobí všetko, čo je v jej silách, aby ukázala, že schéma environmentálnej udržateľnosti je realizovateľná, a aby zabezpečila rýchly prechod k novej generácii biopalív. Biopalivá sú v odvetví dopravy v súčasnosti jedinou alternatívou k fosílnym palivám, ktoré nie sú trvale udržateľné. Cieľ EÚ v oblasti udržateľných biopalív prispeje rozhodujúcou mierou k tomu, aby EÚ mohla do roku 2020 znížiť emisie CO2 o 20 %.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website