Navigation path

Left navigation

Additional tools

Rok 2009 – rok západného Balkánu

European Commission - IP/08/1638   05/11/2008

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

IP/08/1638

V Bruseli 5. novembra 2008

Rok 2009 – rok západného Balkánu

Komisia dnes prijala svoj ročný strategický dokument o politike rozširovania EÚ. Zdôrazňuje sa v ňom úloha, ktorú politika rozširovania EÚ zohráva pri strategickom záujme Únie v oblasti stability, bezpečnosti a zabraňovania vzniku konfliktov. Komisia tu takisto posudzuje pokrok dosiahnutý v posledných rokoch na západnom Balkáne a v Turecku a prezentuje budúce výzvy. Splnenie nevyhnutných podmienok zo strany krajín západného Balkánu môže urýchliť ich napredovanie k členstvu v EÚ. V prípade, že Chorvátsko splní všetky tieto nevyhnutné podmienky, mohlo by vstúpiť do poslednej etapy rokovaní o pristúpení do konca roka 2009. Tempo rokovaní s Tureckom bude aj naďalej zodpovedať tempu realizácie reforiem v tejto krajine.

Rozširovanie podporuje strategický záujem EÚ v oblasti stability, bezpečnosti a zabraňovania vzniku konfliktov. Pomohlo zvýšiť prosperitu a hospodársky rast, zlepšiť prepojenie významných dopravných a energetických ciest a zvýšiť váhu EÚ vo svete. Konzistentná realizácia politiky rozširovania sa v súvislosti s nedávnymi výzvami týkajúcimi sa stability v krajinách ležiacich na východ od EÚ stáva dôležitejšou než kedykoľvek predtým. Súčasný program rozširovania sa týka západného Balkánu a Turecka.

Komisár pre rozšírenie Olli Rehn pri predkladaní správ uviedol: „Záväzný a orientačný časový plán pre Chorvátsko, ktorý dnes predstavujeme, by sa mal pokladať za povzbudenie pre túto krajinu, aby pokračovala v reformách. Úspech závisí od schopnosti Chorvátska splniť podmienky pre pristúpenie k EÚ. Orientačný časový plán bude možno potrebné upraviť vzhľadom na pokrok tejto krajiny. Teraz musí konať Chorvátsko. Komisia bude monitorovať plnenie podmienok.“

„Teší ma aj pokrok, ktorý bol zaznamenaný v krajinách západného Balkánu. Ich ďalšie napredovanie k členstvu v EÚ je možné urýchliť, ak splnia nevyhnutné podmienky. Potenciálne kandidátske krajiny, ktoré demonštrujú svoju pripravenosť, môžu získať postavenie kandidátskej krajiny. Vypracujeme štúdiu uskutočniteľnosti o európskej budúcnosti Kosova[1].“

“Turecko má pre EÚ silný strategický význam a cením si konštruktívnu úlohu, ktorú zohralo počas kaukazskej krízy. Taktiež si však uvedomujem, že jeho domáca politika sa v roku 2008 vyznačovala silným politickým napätím. Od Turecka v súčasnosti očakávam, že zintenzívni svoje reformné úsilie. Tempo rokovaní bude aj naďalej zodpovedať tempu realizácie reforiem v Turecku.“

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko dosiahla výrazný pokrok pri reforme súdnictva a pri realizácii záväzkov plynúcich z dohody o stabilizácii a pridružení, pričom prostredníctvom uplatnenia ochridskej dohody pokračuje v konsolidácii multietnickej demokracie. Krajina však potrebuje zabezpečiť slobodné a riadne voľby a posilniť dialóg medzi hlavnými politickými stranami a aktérmi. Pokrok bol zaznamenaný aj v oblasti boja proti korupcii, reformy štátnej správy, v oblasti zlepšenia podnikateľského prostredia a podpory zamestnanosti. Je však potrebné v úsilí pokračovať. Komisia bude naďalej podrobne monitorovať pokrok dosahovaný v týchto oblastiach.

Albánsko, Čierna Hora a Bosna a Hercegovina pokračujú v implementácii dočasných dohôd a dosiahli pokrok v dôležitých reformných oblastiach. Hlavnou výzvou pre tieto krajiny je aj naďalej upevnenie právneho štátu a posilnenie administratívnych kapacít na presadzovania práva. V roku 2009 musí Albánsko zabezpečiť najmä riadnu prípravu a realizáciu parlamentných volieb. Prioritou pre Čiernu Horu musí byť rozhodné pokračovanie v realizácii reformy súdnictva. Bosna a Hercegovina sa v súčasnosti musí usilovať o dosiahnutie potrebného politického konsenzu a pokračovať v reformách, najmä s cieľom prevziať väčšiu zodpovednosť za správu vecí verejných.

V prípade Srbska je potrebné pokračovať v pozitívnom vývoji prostredníctvom spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu a dosiahnuť skutočný pokrok v prioritných reformných oblastiach týkajúcich sa právneho štátu a hospodárskych reforiem. Ak Srbsko tieto podmienky splní, mohlo by v roku 2009 získať postavenie kandidátskej krajiny.

Kosovo je súčasťou európskej budúcnosti západného Balkánu. Podarilo sa tu udržať celkovú stabilitu. Proces európskej integrácie Kosova je však v mnohých oblastiach len na začiatku. Na jeseň 2009 predstaví Komisia štúdiu uskutočniteľnosti, v ktorej posúdi spôsoby budúceho politického a socio-ekonomického rozvoja Kosova a bude skúmať, ktorý spôsob by Kosovu v rámci daného regiónu najlepšie pomohol na jeho ceste k integrácii do EÚ.

Komisia pokračuje v prijímaní opatrení na priblíženie európskej budúcnosti občanom a podnikom na západnom Balkáne. Ak budú stanovené podmienky splnené, môže Komisia v roku 2009 na základe posúdenia situácie v jednotlivých krajinách navrhnúť zrušenie vízovej povinnosti.


[1] V zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 11244/99.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website