IP/07/721

Brusel 30. máj 2007

Komisia posudzuje vplyv financovania na regióny, otvára diskusiu o ďalšom kole kohéznej politiky

Kohézna politika má osvedčený účinok pri poskytovaní rozvojovej pomoci regiónom Európskej únie. V nadchádzajúcich rokoch však bude čeliť novým výzvam. Také sú zistenia najnovšej správy Európskej komisie o hospodárskej a sociálnej kohézii^[1]. Štvrtá takáto správa, ktorá bola dnes uverejnená, po prvýkrát poskytuje informácie o hospodárskej, sociálnej a územnej situácii v rozšírenej Únii s 27 členskými štátmi a v jej 268 regiónoch. Správa obsahuje podrobnú analýzu situácie v regiónoch, pokiaľ ide o HDP, produktivitu a zamestnanosť. Určuje sa v nej niekoľko výziev, ktorým budú musieť členské štáty a regióny čeliť v nadchádzajúcich rokoch. Správa poskytuje prvé posúdenie vplyvu európskej kohéznej politiky v programovacom období 2000 – 2006, ako aj posúdenie príprav na nové obdobie 2007 - 2013. Správa obsahuje 10 otázok na otvorenie debaty v európskych inštitúciách a mimo nich o budúcnosti tejto hlavnej oblasti politiky.

Pri predkladaní správy Danuta Hübnerová, komisárka zodpovedná za regionálnu politiku, povedala: „Kohézna politika preukázala schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam. Podporujú sa v rámci nej veľmi potrebné investície do infraštruktúry, ľudských zdrojov a modernizácie a diverzifikácie regionálnych hospodárstiev. Pomáha priblížiť zameranie politiky v oblasti verejných investícií v členských štátoch na priority Únie.“

Dodala, že: „Celá kohézna politika spočíva v poskytnutí príležitostí každému občanovi EÚ, kdekoľvek žije, prostredníctvom znižovania rozdielov medzi regiónmi, mobilizácie nevyužitého potenciálu a sústreďovania zdrojov na investície potrebné na zvyšovanie rastu. V nadchádzajúcom období bude Únia čeliť mnohým výzvam: počet obyvateľov, ktorý okolo roku 2020 začne klesať a ktorý už teraz v mnohých regiónoch klesá, zvýšený hospodársky tlak zo strany globálnych konkurentov, zvýšené ceny za energie, klimatické zmeny a sociálna polarizácia. Európa musí týmto výzvam čeliť. Do ich riešenia musíme zapojiť všetky regióny a všetkých ľudí, ktorí sa budú podieľať na zvyšovaní blahobytu, zamestnanosti a rastu“.

Vladimír Špidla, komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, povedal: „Táto politika pomáha znižovať sociálne vylúčenie a chudobu a zlepšovať správu a správu vecí verejných, najmä na regionálnej úrovni. Takýmto spôsobom politika prispieva k rastu HDP a k znižovaniu rozdielov v Únii“.

Dodal, že: „V rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) sa bude nasledujúcich sedem rokov každoročne investovať viac ako 10 miliárd EUR do ľudí, čím sa im pomôže zlepšovať ich schopnosti a možnosť zamestnať sa. Výzvy spojené s technologickým pokrokom a globalizáciou prinášajú osobitnú potrebu zabezpečiť, aby ľudia mali schopnosti, ktoré im umožnia čeliť týmto zmenám – pracovníci musia byť schopní prispôsobiť sa.“ Ďalej dodal: „ESF je základným nástrojom pomoci členským štátom pri zavádzaní flexiistoty, ktorá je kombináciou politík aktívneho pracovného trhu, flexibilných zmluvných opatrení a celoživotného vzdelávania, do praxe. ESF takisto zohráva významnú úlohu, pokiaľ ide o pomoc pri presadzovaní a implementácii politík zosúladenia pracovného a rodinného života, ktoré sú nesmierne dôležité v rámci úsilia EÚ zvýšiť počet pracujúcich žien a mužov.“

Komisárka Hübnerová pripravila priestor na diskusiu o tom, čo treba v tejto oblasti politiky urobiť po súčasnom období financovania, ktoré sa vzťahuje na roky 2007 – 2013. „Môžeme urobiť ešte viac. Navrhujem 10 otázok na debatu o budúcnosti tejto politiky, ktorá, ako dúfam, bude rozsiahla a inkluzívna. Správu o výsledkoch tejto debaty predložím na budúci rok“.

ZISTENIA UVEDENÉ V SPRÁVE

Správa pozostáva zo štyroch častí:

1. Hospodárska, sociálna a územná situácia a trendy v členských štátoch a regiónoch EÚ-27: z analýzy vyplýva, že rozdiely v príjmoch a zamestnanosti v celej Európskej únii sa za posledné desaťročie zmenšili. Treba však odstrániť pretrvávajúce výrazné nedostatky, pokiaľ ide o rozdiely medzi najmenej prosperujúcimi územiami a zvyškom EÚ. Toto si bude vyžadovať dlhodobé úsilie.
2. Vplyv kohéznej politiky: kohézne programy priamo pomáhajú pri presadzovaní regionálnej konvergencie a zamestnanosti. Napríklad v rokoch 2000 až 2006 politika prispela k zvýšeniu HDP v Grécku o 2,8 % a v Portugalsku o 2,0 %. Podľa predbežných odhadov politika v rokoch 2007 - 2013 prispeje k zvýšeniu HDP v Litve, Lotyšsku a v Českej republike o približne 8,5 %, v Poľsku o približne 5,5 % a v Grécku o približne 3,5 %. Kohézna politika prispieva takisto k znižovaniu sociálneho vylúčenia a chudoby: podieľa sa na spolufinancovaní odbornej prípravy 9 miliónov ľudí ročne, z ktorých viac ako polovicu predstavujú ženy, čo vedie k lepším podmienkam zamestnávania a vyššiemu príjmu; z hrubých odhadov vyplýva, že v šiestich krajinách bolo v rokoch 2000 až 2005 vytvorených viac ako 450 000 pracovných miest, čo predstavuje 2/3 z financovania cieľa 2.
3. Vnútroštátne politiky a kohézia: verejné investície majú v posledných rokoch tendenciu klesať, pretože rozpočty musia čeliť následkom starnúcej populácie (dôchodkové reformy, nákladnejšie systémy vzdelávania a zdravotné systémy) a hospodárskej reformy vedúcej ku konsolidácii verejných financií. V roku 1993 verejné investície predstavovali približne 2,9 % HDP. O dvanásť rokov neskôr ich úroveň klesla na 2,4 % HDP. Súčasne sme svedkami procesu, v ktorom sa rozhodovanie a riadenie v súvislosti s verejnými investíciami pomaly ale neustále decentralizuje a uskutočňuje na regionálnej a miestnej úrovni. V rokoch 2000 až 2005 sa verejné výdavky na týchto úrovniach každoročne zvyšovali o 3,6 %, teda rýchlejšie ako HDP (1,7 %) a celkové verejné výdavky (2,4 %).
4. Politiky Spoločenstva a kohézia: jednotlivé politiky Spoločenstva – výskum a vývoj a inovácia, poľnohospodárstvo, hospodárska súťaž a štátna pomoc, majú potenciál zvyšovať účinnosť kohéznej politiky, napríklad jasným zohľadňovaním hospodárskej, sociálnej a územnej situácie. Zo správy vyplýva, že tento trend je čoraz častejší, ale že stále zostáva priestor na využívanie synergií.

KĽÚČOVÉ OTÁZKY

V správe sa navrhujú tieto otázky na širšiu debatu o budúcnosti kohéznej politiky.

1. Aké skúsenosti ste získali v rámci prípravy programov na roky 2007 – 2013? V tomto kontexte a v súvislosti s analýzou, ktorú poskytuje táto správa, do akej miery je kohézna politika prispôsobená novým výzvam, ktorým budú musieť európske regióny čeliť v nadchádzajúcich rokoch? Napríklad:

1.1. Ako môžu regióny reagovať na reštrukturalizačný tlak zo strany dynamickej konkurencie v sektoroch s nízkym a priemerným technickým vybavením?

1.2. Aká je úloha kohéznej politiky v súvislosti s riešením demografických zmien vzhľadom na veľké rozdiely v miere pôrodnosti, úmrtnosti a migračných tokoch na regionálnej úrovni?

1.3. Do akej miery predstavujú klimatické zmeny výzvu pre kohéznu politiku?

2. Ako môže kohézna politika ďalej rozvíjať integrovaný a flexibilnejší prístup k rozvoju/rastu a zamestnanosti v tomto novom kontexte?

2.1. Ako sa môže prostredníctvom kohéznej politiky lepšie podporiť harmonický, vyrovnaný a udržateľný rozvoj a zároveň zohľadniť rôznorodosť území EÚ, ktorú predstavujú najviac znevýhodnené oblasti, ostrovy, vidiecke a pobrežné oblasti, ale aj mestá, upadajúce priemyselné regióny a iné oblasti s osobitnou geografickou charakteristikou?

2.2. Aký je vplyv výziev uvedených v správe na kľúčové prvky sociálnej kohézie, akými sú začlenenie, integrácia a príležitosti pre všetkých? Je potrebné ďalšie úsilie na anticipovanie a riešenie tohto vplyvu?

2.3. Aké sú kľúčové schopnosti nevyhnutné pre našich občanov na riešenie nových výziev v budúcnosti?

2.4. Aké sú zásadné kompetencie, ktoré by sa mali rozvíjať na regionálnej úrovni, aby boli regióny konkurencieschopné na celosvetovej úrovni?

3. Na základe posúdenia predchádzajúcich otázok, aké je posúdenie systémov riadenia politiky na obdobie 2007 – 2013?

3.1. Aké je ideálne rozdelenie zodpovednosti v rámci viacúrovňového systému správy vecí verejných na úrovni Spoločenstva, národnej a regionálnej úrovni vzhľadom na potrebu účinného riadenia programov kohéznej politiky?

3.2. Akým spôsobom môže byť kohézna politika efektívnejšia pri podpore verejnej politiky v členských štátoch a regiónoch? Aký mechanizmus uplatňovania by priniesol politiku viac zameranú na výsledky a jednoduchšie využiteľnú?

3.3. Ako môžeme ďalej posilniť vzťah medzi kohéznou politikou a inými politikami na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, aby sa dosiahla väčšia a lepšia synergia a komplementárnosť?

3.4. Aké sú ďalšie možnosti spolupráce medzi regiónmi v rámci aj mimo EÚ?

Poznámky pre vydavateľov

Vo Štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej kohézii sa stanovujú základné údaje a kľúčové otázky na otvorenú debatu o budúcnosti kohéznej politiky po roku 2013, ktorá sa oficiálne začne súčasne so Štvrtým fórom kohézie plánovaným na 27. - 28. septembra v Bruseli.

Európska komisia je povinná vypracovať správu o hospodárskej a sociálnej kohézii na základe ustanovení článku 159 konsolidovanej verzie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, v ktorom sa stanovuje:

Komisia predkladá každé tri roky správu Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pokroku pri dosahovaní hospodárskej a sociálnej súdržnosti a o spôsobe, akým k tomu prispeli prostriedky uvedené v tomto článku. K tejto správe môžu byť v potrebnom prípade priložené príslušné návrhy.
Viac informácií o regionálnej politike nájdete na:

http://ec.europa.eu/regional_policy/index_en.htm

^[1] Oznámenie Komisie KOM/2007/273.