IP/07/1766

V Bruseli 26. novembra 2007

Životné prostredie: Smernica o riadení povodňových rizík nadobúda účinnosť

Cieľom novej smernice o riadení povodňových rizík, ktorá dnes nadobúda účinnosť, je zníženie rizík a nepriaznivých dôsledkov povodní v Európskej únii. Smernicou sa požaduje, aby sa o riadení povodňových rizík rokovalo na úrovni prekračujúcej štátne hranice. V tejto smernici sú obsiahnuté mnohé dôležité záväzky na zvýšenie transparentnosti a zapojenia občanov. Členské štáty sú teraz povinné určiť povodia riek a súvisiace pobrežné oblasti, pri ktorých je riziko povodní, a vypracovať mapy povodňových rizík, ako aj plány riadenia týchto oblastí.

Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas poznamenal: „Dôležité je, aby členské štáty zabránili vzniku povodní a aby chránili oblasti, v ktorých je pravdepodobnosť vzniku takýchto udalostí. Takisto je nevyhnutné, aby boli európski občania pripravení vyrovnať sa s možným výskytom povodní. Tento dôležitý nový právny predpis ukladá členským štátom povinnosť posúdiť povodňové riziká, informovať občanov v oblastiach s možným rizikom a zapojiť ich do procesu plánovania.“

Účinky povodní v Európe

Hoci povodne môžu zohrávať prirodzenú úlohu pri revitalizácii fungovania ekosystémov, môžu takisto spôsobiť rozsiahle škody na životnom prostredí. Povodňové vody môžu rozšíriť znečistenie do oblastí, odkiaľ sa čerpá pitná voda a nadmerné povodne môžu spôsobiť skazu citlivých ekosystémov.

Od roku 1998 postihlo Európu viac ako 100 veľkých povodní, vrátane povodní na riekach Dunaj a Labe v lete roku 2002. Nasledujúcimi povodňami v rokoch 2005 a 2007 sa potvrdilo, že Európa je vo zvýšenej miere náchylná na povodne a že je potrebné prijať opatrenia v tejto oblasti. Od roku 1998 zapríčinili povodne v Európe smrť viac ako 700 ľudí, spôsobili vysídlenie viac ako pol milióna osôb a škody zapríčinené povodňami prevyšujú 25 miliárd EUR.

Povodne sú síce prirodzený jav, ale v dôsledku ľudskej činnosti, ako je napríklad využívanie pôdy alebo zmena klímy, sa pravdepodobnosť výskytu povodní môže zvýšiť. Vhodnými preventívnymi opatreniami je možné znížiť riziko vzniku povodní a ich účinky.

Proces v troch fázach

Nová smernica^[1] je dôležitým doplnkom právnych predpisov Európskej únie o vodách. Bola vypracovaná v súlade s rámcovou smernicou o vode (WFD). Uplatňuje sa na všetky druhy povodní, od povodní z riek a jazier, cez povodne v mestských a pobrežných oblastiach až po povodne spôsobené búrkovými príbojmi a vlnami cunami. Uplatňovanie smernice v členských štátoch bude prebiehať v troch fázach, počnúc predbežným posúdením povodí riek s povodňovým rizikom a súvisiacich pobrežných zón, ktoré sa má vykonať do roku 2011.

Potom bude do roku 2013 nasledovať vypracovanie máp povodňového ohrozenia a máp povodňových rizík. Na mapách musia byť vyznačené oblasti s vysokým, stredným a nízkym rizikom povodní, ako aj oblasti, v ktorých sa výskyt povodní považuje za výnimočnú udalosť. Na mapách by mali byť uvedené aj také údaje, ako je očakávaná hĺbka vody, hospodárske činnosti, ktoré by mohli byť zasiahnuté povodňami, počet obyvateľov v ohrození a možné poškodenie životného prostredia.

V poslednej fáze do roku 2015 majú členské štáty vypracovať plány riadenia povodňových rizík. Tieto plány majú zahŕňať opatrenia na zníženie pravdepodobnosti povodní a ich dôsledkov. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na zabránenie neudržateľných postupov pri využívaní pôdy, napríklad na výstavbu v oblastiach ohrozených povodňami. Tieto plány by sa mali týkať aj ochrany oblastí ohrozených povodňami pred pravdepodobnosťou vzniku povodní a zníženia ich možného vplyvu obnovením záplavových území alebo mokradí. Iným dôležitým aspektom plánov riadenia povodňových rizík je potreba pripraviť na povodne verejnosť.

Posudzovanie povodňových rizík sa bude samozrejme skúmať a upravovať v súvislosti so zmenou klímy a dlhodobou intenzitou a frekvenciou povodní.

Dôležitým aspektom novej smernice je transparentnosť a zapojenie obyvateľov. Členské štáty sú povinné sprístupniť verejnosti predbežné posúdenie povodňových rizík, mapy a plány riadenia. Prípravy na plány riadenia povodňových rizík prebiehajú v súčinnosti s účasťou verejnosti na plánoch riadenia povodí riek v rámcovej smernici o vode.

Podľa tejto smernice sú členské štáty povinné koordinovať svoje činnosti v spoločných povodiach riek s ostatnými členskými štátmi alebo krajinami mimo EÚ, pričom by nemali vykonávať opatrenia, ktoré by pravdepodobne zvýšili riziko povodní či už po prúde alebo proti prúdu rieky, pokiaľ tieto opatrenia neodsúhlasili s dotknutým členským štátom.
Ďalšie informácie o riadení povodňových rizík a inej politike EÚ o vodách nájdete na: http://ec.europa.eu/environment/water/flood_risk/index.htm

^[1] Smernica 2007/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík. (Úradný vestník EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27).