Navigation path

Left navigation

Additional tools

Other available languages: EN FR DE DA NL EL CS ET HU LT LV MT PL SL

IP/06/907

Brusel, 2006. július 3.

Komisia podniká právne kroky na zlepšenie ochrany vtáctva a biotopov a zastavenie straty biologickej rôznorodosti v EÚ

Správna implementácia smernice EÚ o voľne žijúcom vtáctve a smernica o biotopoch je rozhodujúcim momentom pri dosiahnutí cieľa, ktorý EÚ vytýčila: do roku 2010 zastaviť stratu biologickej rôznorodosti v Európe. Napriek tomu z prieskumu Európskej komisie vyplýva, že mnohé členské štáty neimplementovali tieto dva právne predpisy správnym spôsobom. Komisia preto voči trinástim členským štátom začala konanie vo veci porušenia smernice o voľne žijúcom vtáctve a voči ôsmim členským štátom pre nesprávnu implementáciu smernice o biotopoch. Cieľ, ktorý sa má pomocou týchto dvoch smerníc dosiahnuť, je zabezpečiť na celom území EÚ vysokú úroveň ochrany živočíchov a vtáctva a ich prirodzených biotopov. Smutnou skutočnosťou však je, že veľký počet konaní vo veci porušenia, ktoré Komisia začala pre nesprávnu implementáciu právnych predpisov EÚ o životnom prostredí, súvisí práve s týmito dvoma smernicami. Komisia dúfa, že jej kroky prispejú k výraznému zlepšeniu tejto situácie.

Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas vyhlásil: „Smernica o voľne žijúcom vtáctve a smernica o biotopoch sú kľúčovými nástrojmi pri ochrane biologickej rôznorodosti. Iba správnou a okamžitou implementáciou týchto smerníc môžeme zastaviť stratu biologickej rozmanitosti do roku 2010 – členské štáty musia rýchlo konať, aby zabezpečili náležitú ochranu vtáctva a biotopov na svojich územiach.“

Ochrana vtáctva: prvé písomné upozornenie adresované trinástim členským štátom

Komisia zaslala prvé písomné upozornenie týmto členským štátom: Cypru, Českej republike, Dánsku, Estónsku, Grécku, Holandsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Luxembursku, Poľsku, Slovensku a Spojenému kráľovstvu.

V smernici o ochrane voľne žijúceho vtáctva[1] z roku 1979 sa stanovujú opatrenia na ochranu, riadenie a kontrolu všetkých druhov voľne žijúcich vtákov. Okrem toho smernica obsahuje pravidlá ochrany ich biotopov. Členským štátom sa ňou ukladá povinnosť označiť pre všetkých 194 ohrozených druhov vtákov a pre všetky sťahovavé vtáky osobité chránené oblasti. Ďalej smernica obsahuje zákaz všetkých činností, ktoré sú pre vtáctvo priamou hrozbou, ako napríklad úmyselné zabíjanie alebo chytanie vtáctva, ničenie vtáčích hniezd a vyberanie vajíčok, a takisto činností, ktoré s nimi súvisia, ako obchod so živými a mŕtvymi vtákmi (s niekoľkými náležite opodstatnenými výnimkami).

Nedostatky vo vnútroštátnych právnych predpisoch sú v uvedených trinástich členských štátoch rozličné. Príkladom sú právne predpisy, ktorými sa nezaručuje dostatočná ochrana vtáčích vajíčok alebo mláďat. V iných prípadoch okolnosti, za ktorých je lov povolený, stanovené v právnych predpisoch nespĺňajú podmienky uvedené v smernici alebo nie sú dostatočné opatrenia na ochranu biotopov.

Ochrana voľne žijúcich živočíchov a rastlín a ich biotopov: prvé písomné upozornenie za nedodržanie smernice adresované ôsmim členským štátom

Pokiaľ ide o smernicu o biotopoch, Komisia poslala prvé písomné upozornenie ôsmim členským štátom: Cypru, Českej republike, Dánsku, Grécku, Malte, Poľsku, Slovinsku a Slovensku.

Smernica o biotopoch[2] bola prijatá v roku 1992. V porovnaní so smernicou o voľne žijúcom vtáctve sa vzťahuje na omnoho širšiu škálu vzácnych, ohrozených alebo endemických druhov vrátane 450 druhov živočíchov a 500 druhov rastlín a ochrana sa takisto vzťahuje na približne 200 vzácnych a charakteristických druhov biotopov. Účelom smernice je vytvorenie celoeurópskej siete osobitných chránených oblastí pod názvom Natura 2000, prvej svojho druhu, a prostredníctvom nej podporiť zachovanie biologickej rôznorodosti. Táto sieť je súčasťou celosvetovej siete, ktorej vytvorenie sa požadovalo v rámci dohovoru OSN o biologickej diverzite.

Aj túto smernicu porušujú členské štáty rôznymi spôsobmi. V niektorých prípadoch napríklad neexistuje požiadavka kompenzačných opatrení, keď určitá činnosť alebo projekt majú negatívny vplyv na osobitné chránené územie, v iných sa v právnych predpisoch nestanovuje prísna ochrana určitých druhov.

Ďalšie jednotlivé prípady týkajúce sa ochrany prírody

Okrem spomenutých upozornení Komisia prijala ďalšie rozhodnutia v neuzavretých prípadoch týkajúcich sa uplatňovania smernice o voľne žijúcom vtáctve a smernice o biotopoch v konkrétnych členských štátoch.

Komisia uzavrela prípad výstavby letiska Ciudad Real v Španielsku, v ktorom sa pred začatím realizácie projektu nevykonalo náležité hodnotenie vplyvu na životné prostredie (environmental impac assessment – EIA). Medzičasom sa EIA projektu vykonalo a prijali sa viaceré opatrenia na zmiernenie alebo kompenzáciu vplyvov letiska na životné prostredie. Rozhodujúcim faktorom pri zastavení straty biologickej rôznorodosti je zosúladenie ochrany a vývoja.

Komisia poslala Grécku prvé písomné upozornenie následne po tom, ako Európsky súdny dvor vyniesol 16. marca 2006 rozsudok, ktorým odsúdil Grécko za to, že nevytvorilo a nezaviedlo prísny systém ochrany pre vretenice druhu Vipera schweizeri na ostrove Milos (prípad C-518/04). Táto vretenica je ohrozený živočíšny druh a je v Grécku endemická. Grécko malo dva mesiace na to, aby Komisiu informovalo o opatreniach, ktoré prijalo s cieľom dosiahnuť súlad s rozsudkom. Komisia v tejto lehote nedostala od Grécka žiadnu odpoveď.

Komisia poslala konečné písomné upozornenie Írsku za nedodržanie smernice o biotopoch. K otázkam, ktoré sú predmetom upozornenia, patria chýbajúce ustanovenia pre prijímanie rozhodnutí o územnom plánovaní a inom plánovaní týkajúcom sa lokalít Natura 2000, nepostačujúce ustanovenia o vynucovaní práva v prípadoch, keď je poškodenie chránených biotopov spôsobené nelegálnou činnosťou, nepostačujúce ustanovenia, ktorými by sa zabezpečilo, aby odlesňovanie (postup, pri ktorom sa vyťažia všetky stromy) a novovysadené komerčné ihličnaté lesy negatívne neovplyvnil citlivé druhy, ako napríklad ohrozenú perlorodku riečnu.

V prípade Rakúska Komisia rozhodla poslať konečné písomné upozornenie preto, že pre sieť chránených oblastí EU Natura 2000 nenavrhlo dostatočný počet vnútroštátnych prírodných oblastí. Rakúska sieť navrhnutých oblastí nie je ukončená ani jedenásť rokov po uplynutí lehoty, ktorú mali členské štáty na to, aby poskytli svoje zoznamy navrhnutých oblastí pre sieť Natura 2000, ktorá sa zriadila smernicou o biotopoch. V rakúskom zozname doteraz nie je dostatočne pokrytých celkovo pätnásť typov biotopov a desať druhov.

Komisia ďalej vzhľadom na otázku označovania oblastí zaznamenala, že Francúzsko zareagovalo na konečné písomné upozornenie Komisie z decembra 2004 a v rámci smernice o biotopoch označilo 87 nových oblastí a rozšírilo 119 iných. Okrem toho Francúzsko v rámci smernice o voľne žijúcom vtáctve navrhlo zahrnutie177 nových zón a rozšírenie 32 iných, po tom, ako Európsky súdny dvor v novembri 2002 rozhodol, že neoznačilo dostatočný počet osobitných zón ochrany vtáctva. Obidva návrhy sú však v súčasnosti predmetom skúmania zo strany Komisie.

Právny postup

Podľa článku 226 Zmluvy o ES má Komisia právomoc podniknúť právne kroky proti členskému štátu, ktorí si neplní svoje povinnosti.

Ak Komisia dospeje k názoru, že môže ísť o porušenie práva EÚ, ktorým sa odôvodňuje začatie konania vo veci porušenia, zašle dotknutému členskému štátu „formálne oznámenie“ (prvé písomné upozornenie), v ktorom ho požiada, aby predložil svoje stanovisko v stanovenej lehote, spravidla do dvoch mesiacov.

Na základe odpovede dotknutého členského štátu alebo skutočnosti, že členský štát svoju odpoveď nepredložil, sa Komisia môže rozhodnúť zaslať členskému štátu „odôvodnené stanovisko“ (konečné písomné upozornenie). V tomto upozornení jasne a s konečnou platnosťou uvedie dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, že došlo k porušeniu práva EÚ a vyzve členský štát, aby vyhovel tomuto stanovisku v stanovenej lehote, spravidla do dvoch mesiacov.

Ak členský štát nevyhovie odôvodnenému stanovisku, Komisia sa môže rozhodnúť, že predloží prípad Súdnemu dvoru. V prípade, že Súdny dvor rozhodne, že došlo k porušeniu Zmluvy o ES, je dotknutý členský štát povinný prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu.

Podľa článku 228 Zmluvy o ES má Komisia právomoc podniknúť právne kroky proti členskému štátu, ktorý nevyhovel rozsudku Európskeho súdneho dvora. Podľa tohto článku Komisia tiež môže požiadať Európsky súdny dvor, aby uložil dotknutému členskému štátu peňažnú pokutu.
Viac informácií o politike EÚ v oblasti ochrany prírody možno nájsť na internetovej adrese:

http://ec.europa.eu/environment/nature/home.htm
Aktuálne štatistické údaje o porušeniach právnych predpisov sa nachádzajú na internetovej adrese:

http://ec.europa.eu/secretariat_general/sgb/droit_com/index_en.htm#infractions


[1] Smernica 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva

[2] Smernica 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website