IP/06/1862
Brusel 20. decembra 2006
Podľa slov Komisára pre životné prostredie Stavrosa Dimasa: „Letecká doprava by mala primerane prispieť k nášmu úsiliu znížiť emisie skleníkových plynov. Komisia bude naďalej spolupracovať s našimi medzinárodnými partnermi na podpore cieľov globálnej dohody o letectve. Zahrnutie leteckých emisií do systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ predstavuje efektívne riešenie, ktoré je cenovo najvýhodnejšie a pristupuje ku všetkým leteckým spoločnostiam rovnocenne.“
Nárast leteckých emisií
Zatiaľ čo sa Kjótsky protokol vzťahuje na všetky emisie pochádzajúce z domácich letov, nevzťahuje sa na medzinárodné letectvo. Palivo pre prúdové motory je navyše pri medzinárodných letoch oslobodené od zdanenia. Menia sa dvojstranné dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami, čím sa táto možnosť pripúšťa, ich implementácia si však vyžiada určitý čas.
Letecké emisie v súčasnosti tvoria približne 3 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ, ale rýchlo sa zvyšujú - od roku 1990 o 87 % – keďže letecká doprava sa stáva lacnejšou bez toho, aby sa riešili environmentálne náklady. Napríklad tým, že niekto letí z Londýna do New Yorku a späť, vytvára sa zhruba rovnaké množstvo emisií, ako keď priemerný človek v EÚ celoročne vykuruje svoj príbytok.
Prudký nárast leteckých emisií kontrastuje s úspechom mnohých ďalších ekonomických sektorov pri znižovaní emisií.
Ak sa nič nepodnikne, nárast emisií z letov na letiskách EÚ do roku 2012 zredukuje viac ako o štvrtinu 8 % zníženie emisií, ktoré EÚ-15 musí dokázať, aby splnila ciele Kjótskeho protokolu. Je pravdepodobné, že do roku 2020 sa letecké emisie viac ako zdvojnásobia v porovnaní so súčasnými úrovňami.
Navrhovaná smernica
Návrh smernice nadväzuje na oznámenie[1] zo septembra 2005, ktoré dospelo k záveru, že zahrnutie civilného letectva do SOEK EÚ predstavuje z hospodárskeho a environmentálneho hľadiska najlepší spôsob boja proti emisiám z tohto odvetvia. Toto stanovisko následne podporila Rada a Európsky parlament.
V smernici sa pristupuje ku všetkým leteckým spoločnostiam rovnocenne, či už pôsobia v rámci EÚ alebo v cudzine. Od roku 2011 pokrýva všetky domáce a medzinárodné lety medzi letiskami EÚ, a od roku 2012 sa jej rozsah rozšíri na všetky medzinárodné lety prichádzajúce a odlietajúce z letísk EÚ. Odhaduje sa, že do roku 2020 by bolo možné dosiahnuť až 46 % úspory na emisiách CO2 alebo 183 miliónov ton ročne, čo sa rovná napríklad dvojnásobku ročných emisií skleníkových plynov v Rakúsku zo všetkých zdrojov, v porovnaní s nezmeneným vývojom.
Celkový počet emisných kvót sa stanoví na priemernú úroveň emisií v rokoch 2004-2006, aby sa obmedzil prudký nárast leteckých emisií. Niektoré kvóty sa vydražia v členských štátoch, ale prevažná väčšina sa vydá zadarmo na základe harmonizovaných referenčných hodnôt odrážajúcich podiel každého prevádzkovateľa na doprave v minulosti.
S cieľom znížiť administratívne náklady sa smernica nebude vzťahovať na ultraľahké lietadlá a každého prevádzkovateľa bude riadiť iba jeden členský štát.
Smernica je súčasťou komplexného postupu na riešenie otázky leteckých emisií, do ktorého patrí aj intenzívnejší výskum ekologických technológií a zlepšenie riadenia letovej prevádzky.
Vplyv na ceny leteniek
Za predpokladu, že letecké spoločnosti úplne presunú dodatočné náklady na zákazníkov, do roku 2020 by ceny letov tam a späť mohli stúpnuť o 1,8 až 9 eur. Ceny diaľkových letov by mohli vzrásť o čosi výraznejšie, v závislosti od presnej dĺžky cesty vzhľadom na väčší vplyv na životné prostredie. Napriek tomu sa predpokladá, že vzhľadom na nárast cien ropy v posledných rokoch budú nárasty cien leteniek rozhodne nižšie ako zvýšené náklady, ktoré by sa preniesli na spotrebiteľov.
Pozri tiež MEMO/06/506
Ďalšie informácie sú k dispozícii na:
http://ec.europa.eu/environment/climat/aviation_en.htm
[1] Obmedzenie vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny. KOM(2005) 459, konečné znenie.