Navigation path

Left navigation

Additional tools

IP/06/1356

Brusel 12. október 2006

Náklady spojené so starnutím obyvateľstva: Dnešné znižovanie deficitu a reforma dôchodkov v záujme trvalo udržateľného dedičstva pre budúce generácie

Vďaka dosiahnutiu vyrovnaných rozpočtov v strednodobom horizonte by členské štáty EÚ mohli oveľa sebavedomejšie čeliť znepokojujúcim nákladom na dôchodky súvisiacim so starnutím obyvateľstva. Podľa oznámenia Rade a Európskemu parlamentu týkajúceho sa dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ by sa v prípade úspešného dosiahnutia tohto cieľa priemerný pomer dlhu k HDP v EÚ do roku 2050 zvýšil z dnešných 63 % na úroveň približne 80 % namiesto  úrovne vo výške 200 %, ku ktorej by sa dospelo na základe súčasných politík. Z uvedeného vyplýva, že viac ohrozené sú členské štáty s vysokými rozpočtovými schodkami a výraznými očakávanými zvýšeniami výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva. Riešenie problému v súvislosti s rozpočtovým dosahom starnutia obyvateľstva je kľúčovou politickou úlohou, pred ktorou stojí EÚ ako celok. Odpoveď na túto otázku spočíva v znižovaní verejných dlhov, zvyšovaní miery zamestnanosti a zlepšovaní produktivity pri plnení cieľov reformy systémov dôchodkového zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti.

Ak sa väčšina členských štátov významnou mierou nepričiní o zneškodnenie časovanej bomby, ktorou je problém týkajúci sa reformy dôchodkového systému, dôjde k jej výbuchu, a to priamo v rukách našich detí a vnúčat, ktorým zanecháme jednoducho neudržateľný náklad. Ide o problém, ktorý treba riešiť znižovaním verejného deficitu a dlhu, ako aj prostredníctvom ďalších reforiem systémov dôchodkového zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti. Napriek doteraz dosiahnutému pokroku je nutné vykonať oveľa viac. Zároveň treba zdôrazniť, že priestor pre príležitosti, v rámci ktorého sa bude neustále zvyšovať počet obyvateľov v produktívnom veku, ako aj celkové úrovne zamestnanosti, sa rýchlo zužuje,“ konštatoval komisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia.

V roku 2050 bude vek obyvateľov EÚ oveľa vyšší vzhľadom na klesajúcu mieru pôrodnosti, postupný odchod „generácie populačnej explózie“ do dôchodku a stúpajúcu priemernú dĺžku života, v dôsledku čoho budú verejné financie vystavené neúnosnej záťaži, ako sa to uvádza v štúdii Európskej Komisie a Výboru pre hospodársku politiku uverejnenej vo februári tohto roku[1].

Z oznámenia, ktoré dnes prijala Komisia, ako aj zo sprievodnej štúdie týkajúcej sa dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ je zrejmé, že riešenie predmetného problému na základe znižovania deficitov verejných financií a verejného dlhu, ako aj realizovania štrukturálnych reforiem, prinesie obrovské výhody.

V tejto štúdii sa pri nezmenených podmienkach stanovuje nízka miera udržateľnosti, t. j. rozdiel medzi štrukturálnou rozpočtovou pozíciou v roku 2005 a udržateľnou rozpočtovou pozíciou na úrovni približne 3½ % HDP v rámci EÚ, ako aj eurozóny. Konkrétne dosiahol štrukturálny deficit v EÚ ako celku v roku 2005 úroveň približne 2 % HDP. Vyrovnanie nízkej miery udržateľnosti by predstavovalo zmenu tohto deficitu na štrukturálny prebytok vo výške približne 1½ % HDP.

Ak by sa do roku 2010 podarilo dosiahnuť strednodobé rozpočtové ciele[2] vytýčené vzhľadom na špecifiká danej krajiny, ktoré sú uvedené v zreformovanom Pakte stability a rastu, dosiahlo by sa zníženie nárastu verejného dlhu z úrovne 63 % HDP v roku 2005 na približne 80 % HDP do roku 2050. V prípade nesplnenia týchto cieľov sa pri absencii ďalších reforiem predpokladá, že pomer dlhu k HDP dosiahne v roku 2050 úroveň takmer 200 % HDP.

Zo štúdie zároveň vyplýva, že v prípade vyššieho ako plánovaného zvýšenia miery zamestnanosti predovšetkým starších pracovníkov by došlo k výraznému zlepšeniu fiškálnej udržateľnosti.

Výhody zdravých financií a reforiem

V niektorých krajinách sa už podarilo dosiahnuť stav zdravých financií, zatiaľ čo v mnohých iných krajinách sa v záujme úspešného zvládnutia tejto náročnej úlohy uskutočnili dôchodkové či iné reformy. Vďaka tejto skutočnosti môžu tieto krajiny hľadieť do budúcnosti s väčšou sebadôverou. Prevažná väčšina krajín má však ešte pred sebou dlhú cestu.

Na základe súčasnej rozpočtovej pozície a predpokladaného zvýšenia nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva možno krajiny EÚ rozdeliť do troch skupín vzhľadom na riziko dlhodobej udržateľnosti ich verejných financií:

- krajiny s vysokým rizikom (v abecednom poradí): Cyprus, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Portugalsko a Slovinsko;

- krajiny so stredným rizikom: Belgicko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Slovensko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko;

- krajiny s nízkym rizikom: Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rakúsko a Švédsko.

Pre prvú skupinu je charakteristické veľmi vysoké zvýšenie výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva v dlhodobom horizonte, v dôsledku čoho sú potrebné reformy. Zároveň však v tomto kontexte existuje nevyhnutná a naliehavá potreba rozpočtovej konsolidácie z dôvodu vysokých deficitov vo väčšine týchto krajín (najmä v prípade Grécka, Maďarska a Portugalska, ale v menšom rozsahu aj v prípade Českej republiky a Cypru).

Druhú skupinu tvoria krajiny, ktoré vynakladajú významné náklady v súvislosti so starnutím obyvateľstva, a teda potrebujú štrukturálne reformy (Španielsko, Írsko a Luxembursko), ako aj krajiny, ktoré si musia v strednodobom horizonte skonsolidovať svoje verejné financie (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Malta, Slovensko a Spojené kráľovstvo). Patrí sem aj Taliansko, v prípade ktoré ho je nevyhnutné zabezpečiť stabilné znižovanie veľmi vysokej úrovne svojho dlhu. Pre Belgicko sú typické niektoré znaky oboch uvedených podskupín.

Vo všeobecnosti možno povedať, že v rámci riešenia otázok dosahu starnutia obyvateľstva na verejné financie dosiahla tretia skupina najvýraznejší pokrok. Pojem „nízke riziko“ však neznamená, že v kontexte fiškálnej udržateľnosti neexistujú vôbec žiadne riziká.

Tri oblasti stratégie

Pri riešení problému dosahu starnutia obyvateľstva na rozpočet je potrebné uplatňovať tzv. trojúrovňovú stratégiu.

V prvom rade je nevyhnutné, aby členské štáty dosiahli a udržali si zdravé rozpočtové pozície a zvýšili tempo znižovania verejného dlhu. Zdravé verejné financie sú základom vzájomného pozitívneho prepojenia nízkych úrokových mier a stabilného hospodárskeho rastu.

Druhou prioritou je potreba rastu miery zamestnanosti predovšetkým v prípade žien a starších pracovníkov, ako aj zvýšenia produktivity práce. V roku 2005 dosahovala miera zamestnanosti úroveň 63,8 %, čo predstavuje isté zvýšenie s porovnaní s úrovňou 62,4 % dosiahnutou v roku 2000[3]. V tejto súvislosti však naďalej treba vyvíjať veľké úsilie v záujme k dosiahnutia cieľovej úrovne vo výške 70 % stanovenej členskými štátmi. Vďaka úspešnej implementácii opatrení na zvýšenie zamestnanosti a zlepšenie produktivity v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie by sa zvýšili potenciálne miery rastu a životná úroveň a zároveň zlepšil stav udržateľnosti.

Tretím nevyhnutným krokom, ktorý v záujme zabezpečenia životaschopnosti a primeranosti systémov dôchodkového a zdravotného zabezpečenia, ako aj systému dlhodobej starostlivosti, musia uskutočniť členské štáty, je reforma týchto systémov. Reformami v približne polovici členských štátov sa poradilo znížiť dosah starnutia obyvateľov na verejné financie. Reformy dôchodkových systémov však budú úspešné len vtedy, ak ich bude sprevádzať predlžovanie pracovného života obyvateľov, čo umožní vyššiu akumuláciu nárokov na dôchodok a bude mať pozitívny dosah na úroveň dôchodkov v pomere k mzdám. Dosiahnutie tohto cieľa by si však mohlo vyžadovať iné štrukturálne reformy.
Plné znenie správy je k dispozícii na tejto internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2006/ee0406sustainability_en.htm


[1] Dosah starnutia obyvateľstva na verejné výdavky: prognózy pre členské štáty EÚ25 týkajúce sa transferov v súvislosti s dôchodkami, zdravotnou starostlivosťou, dlhodobou starostlivosťou, vzdelávaním a nezamestnanosťou (2004-2050) (pozri IP/06/150).

http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2006/eespecialreport0106_en.htm

[2] Strednodobé rozpočtové ciele sa rôznia, môže ísť napríklad o dosahovanie vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu v prípade krajín s vysokým dlhom/nízkym rastom či dosahovanie vyrovnaného rozpočtu alebo nízkeho deficitu v prípade krajín s nízkym dlhom a vysokým potenciálom rastu.

[3] Pozri tlačovú správu Eurostatu STAT/118/2006 z 11. septembra 2006.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website