Navigation path

Left navigation

Additional tools

IP/05/1225

Brusel, 5. októbra 2005

Nová priemyselná politika: vytvorenie podmienok pre prosperujúcu výrobu

Európska komisia dnes predstavila novú, jednotnejšiu priemyselnú politiku s cieľom vytvoriť v najbližších rokoch lepšie rámcové podmienky pre výrobné odvetvia. Touto novou priemyselnou politikou chce Komisia reagovať na výzvy, ktoré predstavujú globalizácia a tvrdá medzinárodná konkurencia. Európskej únii záleží na výrobnom priemysle, ktorý zamestnáva viac ako 34 miliónov ľudí, podieľa sa troma štvrtinami na exporte EÚ a predstavuje viac ako 80 % výdavkov súkromného sektora na vedu a výskum. Nová priemyselná politika EÚ bude dopĺňať prácu jednotlivých členských štátov s cieľom podporiť silný a dynamický priemyselný základ. Uvedená politika zahŕňa sedem nových medzisektorových iniciatív, týkajúcich sa konkurencieschopnosti, energetiky a životného prostredia, práv duševného vlastníctva, lepšej regulácie, výskumu a inovácii v oblasti priemyslu, prístupu na trh, kvalifikácie a riadenia štrukturálnej zmeny. Tieto iniciatívy pomôžu širokej skupine priemyselných odvetví. Komisia tiež navrhuje nové iniciatívy, ktoré sú prispôsobené pre špecifické odvetvia, akými sú napr. informačné a komunikačné technológie, farmaceutický a obranný priemysel. Komisia sa tiež zameriava na investície do odborného vzdelania a na prípravu ľudí na zmenu. Uvedené ciele priemyselnej politiky podporujú adaptabilitu a štrukturálnu zmenu s cieľom oživiť konkurencieschopnosť výroby v EÚ hlavne v kontexte rastúcej konkurencie z Číny a z Ázie. Nová priemyselná politika je dôležitým krokom pri realizácii nového lisabonského „partnerstva pre rast a zamestnanosť“. Ďalšie informácie možno nájsť v MEMO/05/352.

Podpredseda Komisie Günter Verheugen, ktorý je zodpovedný za podnikateľskú a priemyselnú politiku, povedal: “Výroba hrá pri zabezpečení budúcej prosperity Európy dôležitú ulohu. Staré časy protekcionizmu a subvencií sú nenávratne preč. Politici nevytvárajú pracovné miesta. Môžeme však pre priemysel vytvoriť patričný rámec, v ktorom bude prosperovať. Súčasná stratégia zahŕňa skupinu nových, na mieru šitých iniciatív, ktorých cieľom je zatraktívnenie našich priemyselných odvetví pre investície a nové pracovné miesta.“

Komisia preskúmala politické výzvy v jednotlivých sektoroch prostredníctvom systematického skríningu 27 odvetví výrobného a stavebného priemyslu a s nimi súvisiacich politických výziev.

Ako odpoveď na tieto výzvy navrhuje Komisia navrhuje viacero nových iniciatív:

I) Sedem nových, rozsiahlych medziodvetvových politických iniciatív[1]:

  • 1. Iniciatíva týkajúca sa práv duševného vlastníctvafalšovania (začne v roku 2006)
  • 2. Skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie (začne do konca roka 2005)
  • 3. Externé aspekty konkurencieschopnosti a prístupu na trh (jar 2006)
  • 4. Nový program zjednodušovania právnych predpisov (október 2005)
  • 5. Zlepšovanie kvalifikácie pracovníkov v odvetviach (2006)
  • 6. Riadenie štrukturálnej zmeny vo výrobe (koniec roka 2005)
  • 7. Integrovaný európsky prístup k priemyselnému výskumu a inovácii (2005)

I) Sedem nových iniciatív alebo činností zameraných na jednotlivé odvetvia:

  • 1. Vytvorenie nového farmaceutického fóra (prvá schôdza v roku 2006)
  • 2.Strednodobé preskúmanie stratégie pre biologické vedy a biotechnológiu (2006-2007)
  • 3. Nová skupina na vysokej úrovni pre chemický a obranný priemysel ( 2007)
  • 4. Európsky vesmírny program
  • 5.Pracovná skupina pre konkurencieschopnosť informačných a komunikačných technológií (IKT) (2005/2006)
  • 6. Politický dialóg o strojárskom priemysle (2005/2006)
  • 7.Séria štúdií o konkurencieschonosti vrátane IKT, potravinárskeho priemyslu a oblasti módy a dizajnu.

Odštartovanie novej priemyselnej politiky dokazuje, že Komisia je odhodlaná prispieť k silného priemyselného základu. Na to, aby dosiahla tento cieľ, Komisia podnikne nevyhnutné opatrenia na zlepšenie rámcových podmienok pre výrobný priemysel a na zabezpečenie súladu medzi rôznymi politickými oblasťami. Komisia zdôrazňuje dôležitosť súdržnosti a súčinnosti jednotlivých politík, pričom sa zameriava hlavne na lepšiu reguláciu, ktorá je dôležitým nástrojom na zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.

Nový prístup Komisie poskytne zvýšenú súdržnosť a integráciu politík s cieľom zabezpečiť výrazný efekt na konkurencieschopnosť. Prostredníctvom zahrnutia kľúčových zúčastnených strán, sociálnych partnerov a členských štátov do rannej fázy tvorenia politiky sa Komisia bude snažiť o dosiahnutie väčšieho konsenzu v otázke politiky. Uvedené iniciatívy majú dopĺňať prácu na úrovniach jednotlivých členských štátov s cieľom vysporiadať sa s kľúčovými výzvami v rozličných sektoroch výrobného priemyslu.

Výkonnosť väčšiny jednotlivých výrobných odvetví v EÚ bola v porovnaní s inými výrobnými odvetviami v industrializovaných ekonomikách dobrá. Hospodárstvo EÚ však nie je z dôvodu svojej priemyselnej štruktúry pripravené na prebiehajúci globalizačný proces najlepším možným spôsobom. Obchod EÚ sa naďalej sústreďuje v odvetviach, v ktorých sa používajú stredne vysoké technológie a v ktorých je odborná kvalifikovanosť na nízkej alebo na strednej úrovni. Táto skutočnosť vystavuje EÚ konkurencii zo strany rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík. Preto sú adaptabilita a štrukturálna zmena potrebnými kľúčovými faktormi, ak chce EÚ maximalizovať prínosy vyplývajúce z integrácie čínskej, indickej a iných rýchlo rastúcich ekonomík do svetového hospodárstva.

Celý text novej priemyselnej politiky je k dispozícii na internetovej adrese:

http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/industry/index_en.htm


Gregor Kreuzhuber: 29.665.65
Catherine Bunyan: 29.965.12


[1] Realizácia navrhovaných medziodvetvových iniciatív podlieha osobitným rozhodnutiam Komisie. Tie zahŕňajú mandát pre skupinu na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie, ktorej budú spolupredsedať príslušní komisári.


Side Bar