Navigation path

Left navigation

Additional tools


EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV

ECA/12/55

Luxemburg 14. januára 2013

Energetická účinnosť EÚ: investičné ciele sa nedosiahli; priemerná doba návratnosti prekračuje 50 rokov (v krajných prípadoch 150 rokov)

Hnacou silou súčasných politík energetickej účinnosti sú náklady na zvýšenú spotrebu energie, vyčerpávanie zásob fosílnych palív a vplyv ľudskej činnosti na zmenu globálnej klímy. Európska únia prostredníctvom svojich fondov politiky súdržnosti poskytla od roku 2000 takmer 5 mld. EUR na spolufinancovanie opatrení energetickej účinnosti v členských štátoch. Za riadne finančné hospodárenie s týmito fondmi zodpovedá Európska komisia spolu s členskými štátmi.

Európsky dvor audítorov posudzoval, či investície do energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti boli nákladovo efektívne.

Dvor audítorov zistil, že pre projekty, ktoré orgány členských štátov vybrali na financovanie, neboli stanovené racionálne ciele z hľadiska nákladovej efektívnosti, t. j. náklady na jednotku usporenej energie. Ich cieľom bola úspora energie a zvýšenie pohodlia, na financovanie však neboli vybrané na základe svojho potenciálu priniesť finančné výhody prostredníctvom úspor energie, ale skôr preto, že budovy sa spravidla považovali za pripravené na financovanie, ak bola potrebná ich renovácia a ak ich dokumentácia bola v súlade s požiadavkami.

„Pri žiadnom z projektov, ktoré sme preskúmali, nebolo vykonané posúdenie potrieb a dokonca ani analýza potenciálnej úspory energie vo vzťahu k investíciám,“ uviedol Harald Wögerbauer, člen Dvora audítorov zodpovedný za túto správu. „Členské štáty v zásade využívali tieto finančné prostriedky na renováciu budov verejnej správy, zatiaľ čo energetická účinnosť, ak sa vôbec brala do úvahy, bola druhoradou záležitosťou.“

Plánovaná doba návratnosti investícií bola v priemere 50 rokov, v niektorých prípadoch však dosiahla až 150 rokov. Z toho vyplýva, že tieto finančné prostriedky neboli vynaložené rozumne, pretože životnosť renovovaných prvkov alebo budov je kratšia, a do veľkej miery ich možno z hľadiska energetickej účinnosti považovať za stratené.

Poznámky pre vydavateľov:

Osobitné správy Európskeho dvora audítorov sa uverejňujú v priebehu roka a prezentujú výsledky vybraných auditov osobitných rozpočtových oblastí EÚ alebo tematických oblastí riadenia.

V tejto osobitnej správe (č. 21/2012) pod názvom „Nákladová efektívnosť investícií do energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti“ sa hodnotilo, či boli investície do energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti nákladovo efektívne. Na zodpovedanie tejto otázky Dvor audítorov skúmal i) či sa v rámci programovania a financovania stanovili vhodné podmienky pre zabezpečenie nákladovo efektívnych investícií do energetickej účinnosti, ii) a či boli projekty pre budovy verejnej správy nákladovo efektívne.

Audit sa vykonával v Českej republike, Taliansku a Litve – v krajinách, ktoré z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja dostali najväčšie príspevky na opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti na programové obdobie 2007 – 2013 a do roku 2009 pridelili na projekty aj najvyššie sumy. V rámci auditu sa preskúmali štyri operačné programy a vzorka 24 investičných projektov v oblasti energetickej účinnosti budov verejnej správy.

Na základe auditu sa dospelo k záveru, že v rámci programovania a financovania sa nestanovili vhodné podmienky pre zabezpečenie nákladovo efektívnych investícií do energetickej účinnosti a kontrolované projekty pre budovy verejnej správy neboli nákladovo efektívne. Dôvodom bola skutočnosť, že v kontrolovaných operačných programoch chýbalo riadne posúdenie potrieb s cieľom určiť konkrétne odvetvia, v ktorých je možné dosiahnuť úspory energie, a možnosti pre nákladovo efektívne dosiahnutie týchto úspor, čím by sa zdôvodnili vybrané opatrenia a súvisiace náklady

Koncept efektívnosti nákladov alebo najlepšieho vzťahu medzi vynaloženými zdrojmi a dosiahnutými výsledkami nebol určujúcim faktorom, keď členské štáty prideľovali finančné prostriedky na opatrenia energetickej účinnosti a na konkrétne projekty. Rovnako nebol ani súčasťou posúdenia Komisie pred schválením operačných programov.

Hoci všetky kontrolované projekty dosiahli plánované hmotné výstupy, napríklad výmenu okien a dverí alebo tepelnú izoláciu stien a striech, náklady boli v pomere k potenciálnym úsporám energie vysoké. Dôležitejším kritériom než energetická účinnosť bola potreba renovovať budovy verejnej správy. Aj keď boli kontrolované projekty zamerané na úsporu energie a zvýšenie pohodlia, výsledný pomer medzi úsporou energie a súvisiacimi investičnými nákladmi nebol dobrý. Plánovaná doba návratnosti investícií bola v priemere zhruba 50 rokov, čo je príliš dlho, pokiaľ sa berie do úvahy životnosť renovovaných prvkov, a dokonca celých budov.

Energetické audity buď neboli povinné (Taliansko, Litva), alebo ak boli povinné (Česká republika), investičné možnosti odporučené na základe energetického auditu boli príliš nákladné. Pri 18 z 24 kontrolovaných projektov nebolo možné overiť skutočné úspory energie, pretože neboli spoľahlivo merané.

Na zlepšenie investícií do energetickej účinnosti Dvor audítorov Komisii odporúča zabezpečiť, aby financovanie opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti podliehalo riadnemu posúdeniu potrieb, pravidelnému monitorovaniu a aby sa v rámci nich používali porovnateľné ukazovatele výkonnosti, ako aj transparentné kritériá výberu projektov a štandardné investičné náklady na jednotku plánovanej úspory energie pri maximálnej prijateľnej jednoduchej dobe návratnosti.

Kontakt:

Aidas Palubinskas

Pracovník tlačového oddelenia Európskeho dvora audítorov

Tel: +352 4398 45410 Mobil: +352 621 552224

press@eca.europa.eu www.eca.europa.eu Twitter: @EUAuditorsECA


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website